Moskva 6. novembra 2020 – Rusko napriek klimatickým záväzkom mnohých krajín nevidí dôvod na zníženie ťažby zemného plynu. Naopak, podľa ministra energetiky Alexandra Novaka by sa jeho produkcia do roku 2035 mala výrazne zvyšovať, keďže svetový dopyt bude v ďalších rokoch stúpať napriek rastúcemu počtu klimatických cieľov vlád. Rusko chce čiastočne znížiť svoju uhlíkovú stopu kompenzáciou polovice nárastu ťažby plynu výrobou zeleného vodíka a používaním technológie zachytávania CO2. V týchto sektoroch sa chce stať svetovým lídrom, vyhlásil Novak. Téme sa venoval český týždenník Hrot

Rusko disponuje najväčšími zásobami zemného plynu na svete. Do roku 2035 plánuje zvýšiť produkciu na jeden bilión m3, čo znamená približne 40-percentný nárast oproti roku 2019, keď vyťažilo 680 mld. kubíkov plynu.

S tým súvisia aj ambicióznejšie exportné plány. Okrem sprevádzkovania plynovodu Nord Stream 2 by ich malo naplniť aj zvýšenie kapacít skvapalneného plynu v tankeroch. „Som presvedčený, že zemný plyn je ekologickým zdrojom energie,“ zdôraznil minister s tým, že plyn bude hrať v globálnom energetickom mixe stále výraznejšiu úlohu. „Nebude sa to týkať len Európy, ale celého sveta,“ zdôraznil.

Hrot v tejto súvislosti pripomína úlohu zemného plyn pri výrobe elektriny, kde bude nahrádzať uhlie. Jeho výhodou je, že na jednotku vyrobenej elektriny sa v porovnaní so spaľovaním uhlia uvoľní len polovica oxidu uhličitého. Očakáva sa zvýšený dopyt hlavne v Ázii.

Rusko podľa týždenníka deklaruje záujem hrať v nasledujúcich rokoch vedúcu úlohu pri presadzovaní vodíkovej ekonomiky. Chce vyrábať zelený vodík – z obnoviteľnej energie elektrolýzou vody alebo pyrolýzou zo zemného plynu s použitím technológie zachytávania uhlíka.

Novak tvrdí, že Rusko pokročilo vo vývoji udržateľných technológií. „Takéto technológie boli doteraz pomerne drahé, ale veríme, že rovnako ako v prípade OZE bude cena časom klesať, čo určí rýchlosť prijímania vodíka,“ doplnil. Analytici z BloombergNEF predpokladajú do roku 2050 cenu kilogramu zeleného vodíka nižšiu ako dolár, čo by z neho urobilo konkurencieschopné palivo.

Výroba vodíka by Rusku mohla pomôcť udržať ťažbu zemného plynu na vysokej úrovni. S týmto scenárom ale podľa hrot.cz nesúhlasia environmentalisti. Skupina Carbon Action Tracker tvrdí, že ruské klimatické plány sú úplne nedostatočné.

Ruská federácia má pri určovaní svojich emisných cieľov výhodu v tom, že úrovne z roku 1990 boli značne vysoké v čase pred rozpadom Sovietskeho zväzu. Následný prepad ekonomiky v 90. rokoch znížil emisie na polovicu, takže Kremeľ nemusel prijímať zásadnejšie opatrenia a produkciu umelo znižovať. Preto je jeho záväzok znížiť emisie do roku 2030 o 25 až 30 percent v porovnaní s rokom 1990 ľahko dosiahnuteľný. Novak však namieta, že ruská vláda intenzívne pracuje na klimatickej politike a emisie systematicky znižuje.

Pokiaľ ide o konkrétne cifry, ministerstvo pre ekonomický rozvoj vo svojom pláne počíta so zvýšením emisií do roku 2030 na 2,1 mld. ton CO2, čo stále predstavuje tretinový pokles oproti roku 1990. V roku 2017 ruská ekonomika produkovalo 1,6 mld. ton. V roku 2050 by to mali byť 2 miliardy ton CO2.

„Nie je to žiadny ambiciózny plán, ak umožňuje rast emisií,“ reagoval Niklas Höhne z berlínskej organizácie NewClimate Institute s tým, že takéto správanie nie je v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Rusko patrí medzi najväčších producentov skleníkových plynov. Je na piatom mieste po Číne, USA, EÚ a Indii, uzavrel hrot.cz.