Bratislava 15. augusta 2025 – Ruský plyn poskytuje SR úroveň bezpečnosti dodávok a cien, ktorú v súčasnosti alternatívni dodávatelia nemôžu ponúknuť. Snahy EÚ úplne vylúčiť ruský plyn z európskeho dovozného mixu budú problematické a nákladné nielen pre Slovensko, ale aj pre jeho susedov. Pre portál montelnews.com to povedal šéf divízie obchodu SPP Michal Ľalík, ktorý poukázal aj na preťaženia iných trás pre alternatívne dodávky čí absenciu ľahkého prístupu k dovozom LNG, ktorý pomohol európskym krajinám na pobreží uniknúť závislosti od ruských potrubných dodávok.
Portál pripomína, že Slovensko, vnútrozemský štát v strednej Európe, vstúpilo do EÚ v roku 2004. Jeho hospodárstvo ťažilo nielen z domáceho využívania plynu, ale aj z väčšieho dopytu po tomto palive v rámci EÚ. Vďaka svojej blízkosti k Rusku, ktoré začalo dodávať plyn na Slovensko v roku 1967, sa stalo dôležitou a lukratívnou tranzitnou trasou do zvyšku Európy.
O dôležitosti plynu pre národné hospodárstvo svedčí snáď aj skutočnosť, že sídlo slovenského plynárenského monopolu SPP sa nachádza priamo vedľa ministerstva hospodárstva a obe inštitúcie dokonca zdieľajú parkovisko, píše Montel. Podľa portálu nie je prekvapením, že Slovensko patrilo medzi najviac postihnuté európske krajiny, keď sa na začiatku tohto roka skončil tranzit ruského plynu cez Ukrajinu. Spolu s Maďarskom obe krajiny otvorene kritizovali plány EÚ postupne ukončiť dovoz ruského plynu do konca roka 2027.
Európska komisia je odhodlaná pokračovať v postupnom ukončovaní dovozu ruskej energie v snahe zastaviť financovanie vojny Moskvy proti Ukrajine. Dánsko, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, chce túto politiku finalizovať do konca tohto roka, pričom sa očakáva, že Slovensko a Maďarsko budú silno lobovať za ovplyvnenie jej detailov, skonštatoval portál montelnews.com.
Malá krajina, veľký vplyv
Slovenská ekonomika predstavovala v roku 2024 menej ako 1 % celkového HDP EÚ, pričom plyn stále zohrával významnú, hoci klesajúcu úlohu. Krajina vlani doviezla približne 46 miliónov kubických metrov plynu denne, z toho 38,8 mil. m3 denne cez Ukrajinu a 6,9 mil. m3 za deň z Maďarska cez plynovod TurkStream, Balkán a Maďarsko, vyplýva podľa Montelu z Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sústav plynu ENTSOG. Zároveň Slovensko exportovalo v priemere takmer 27 miliónov kubických metrov plynu denne cez rakúsky uzol Baumgarten.
„Ak zohľadníme dividendy a všetky dane, potom pred piatimi alebo šiestimi rokmi bol podiel príjmov [štátneho prevádzkovateľa prepravnej sústavy] Eustream na príjmoch štátneho rozpočtu asi 3 %, čo je, musím povedať, veľa,“ uviedol pre Montel Michal Ľalík, riaditeľ obchodnej divízie SPP.
Poznamenal, že ruský plyn poskytuje úroveň bezpečnosti dodávok a cien, ktorú v súčasnosti nemôžu alternatívni dodávatelia ponúknuť. Snahy EÚ úplne vylúčiť ruský plyn z európskeho dovozného mixu budú problematické a nákladné nielen pre Slovensko, ale aj pre jeho susedov, zdôraznil Ľalík. Napríklad v prvej polovici roku 2025 sa slovenský vývoz plynu do Rakúska prakticky zastavil a dosiahol len 0,23 mil. m3 denne.
Po zastavení ukrajinského tranzitu ruského plynu od 1. januára 2025, po vypršaní tranzitnej rusko-ukrajinskej dohody, ruský zemný plyn stále prúdi do EÚ cez plynovod TurkStream, cez Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. Ak by sa plány EÚ na zastavenie všetkých dovozov ruského plynu naplnili, dodávky cez TurkStream by sa tiež museli ukončiť, pripomenul Montel.
Slovensko je závislé od ruského plynu najmä z ekonomických dôvodov, kým v prípade Maďarska ide podľa portálu o ekonomické aj politické dôvody: Viktor Orbán, premiér od roku 2010, je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimíra Putina.
„Európska komisia počúva naše argumenty a vie, že nemôžeme zo dňa na deň prestať používať ruský plyn. Preto sa snaží zaviesť toto dvojročné obdobie,“ povedal Ľalík. „Bohužiaľ, ak je problém len v cenách, [EK] to za problém nepovažuje,“ dodal s tým, že problém to je, pretože pre vysoké ceny spoločnosti nie sú schopné nakupovať dodávky plynu. Šéf obchodu SPP poukázal aj na existujúce preťaženie iných plynovodných trás pre alternatívne dodávky, ako aj na absenciu ľahkého prístupu k dovozom LNG, ktorý pomohol európskym krajinám na pobreží uniknúť závislosti od ruských potrubných dodávok.
„Samozrejme, tieto preťaženia je možné obísť napríklad cez Poľsko. Ale v tom prípade hovoríme o cene prepravy presahujúcej 6–7 €/MWh, čo znamená 20-percentný nárast ceny plynu len za prepravu. To je niečo, čo je neprijateľné,“ zdôraznil Ľalík pre portál montelnews.com.
Plán EÚ
Podľa existujúceho plánu bude od januára budúceho roka zakázaný celý dovoz ruského plynu nakúpeného na základe zmlúv uzavretých po 17. júni tohto roka, pričom krátkodobé zmluvy s platnosťou do jedného roka a podpísané pred 17. júnom budú zakázané od 17. júna 2026. Nakoniec, od 1. januára 2028, bude zakázaný celý dovoz, bez ohľadu na to, kedy bola zmluva uzavretá, pripomenul Montel.
Európska komisia podľa portálu naznačila, že sa môže pokúsiť upokojiť krajiny, ktoré sú najviac závislé od ruského plynu, konkrétne Slovensko a Maďarsko. Komisár pre energetiku Dan Jorgensen naďalej trvá na tom, že Európa sa zbaví ruských dodávok, a zdôrazňuje, že už nedovolí Rusku vydierať členské štáty Únie.
Nedávno však poznamenal, že do plánu bola pridaná dočasná výnimka pre pokračovanie dovozu ruského plynu pre vnútrozemské krajiny v prípade vážneho ohrozenie ich bezpečnosti dodávok, s cieľom upokojiť práve Slovensko a Maďarsko. Tento návrh však už narazil na odpor niektorých poslancov Európskeho parlamentu, ako vyplýva z návrhu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré videl Montel.
Slovenský premiér Robert Fico v júli vyhlásil, že krajina nikdy nepodporí plán na postupné ukončenie dodávok ruského plynu. Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó, podporil pozíciu Slovenska a pre miestnu tlač uviedol, že navrhované opatrenie by poškodilo národné záujmy jeho krajiny.
Európsky parlament by mal schváliť návrh svojej pozície k návrhu EK počas hlasovania výboru pre energetiku naplánovaného na 16. október. Poslanci EP navrhli 429 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré budú musieť byť počas hlasovania začlenené alebo zamietnuté.
Rada EÚ, zastupujúca národné vlády, sa tiež musí dohodnúť na svojom rokovacom postoji. Keď budú obe strany pripravené, stretnú sa neformálne, aby sa dohodli na konečnom znení, čo zvyčajne trvá najmenej niekoľko týždňov.
Konečné znenie je potom schválené jednoduchou väčšinou v parlamente a takzvanou „kvalifikovanou väčšinou“ v rade, čo vyžaduje podporu minimálne 55 % členských štátov – reprezentujúcich najmenej 65 % populácie EÚ, ozrejmil Montel s tým, že politický proces týkajúci sa tejto agendy preto znemožňuje, aby akákoľvek jednotlivá krajina vetovala toto opatrenie.
Rada sa však zvyčajne aj tak snaží dosiahnuť konsenzus. Jeden diplomatický zdroj z EÚ uvádza, že ak všetko pôjde podľa plánu dánskeho predsedníctva, je nepravdepodobné, že legislatíva nadobudne platnosť skôr ako koncom januára.
Slovenský zdroj z trhu s plynom, ktorý hovoril pre Montel pod podmienkou anonymity, uviedol, že zastavenie všetkých dovozov z Ruska je „realizovateľné, ale veľmi nákladné“ pre celý región. „Nebola by to katastrofa, ale bolo by to veľmi bolestivé. Chápeme potrebu zaviesť zákaz ruského plynu, ale je potrebné to dobre zvážiť,“ uvádza s tým, že Slovensko dúfa, že zastavenie vojny na Ukrajine by mohlo viesť k obnoveniu tranzitu plynu z Ruska.