Peking 12. augusta 2026 – Krajiny sveta sa pri snahe o riešenie dôsledkov súčasnej energetickej krízy spôsobenej konfliktom na Blízkom východe sústreďujú najmä na diverzifikáciu zdrojov dodávok (čpeciálne pri LNG), obmedzenie spotreby či zvýšenie energetickej sebestačnosti využívaním domácich zdrojov, ako aj zmeny paliva pri výrobe elektrickej energie. Čína okrem zvýšenia domácej ťažby plynu (vrátane bridlicovej), výkonu obnoviteľných zdrojov energie či dovozu potrubného plynu chce ako strategickú ochranu pre výpadkami dodávok energií, osobitne plynu, využívať jediné veľkokapacitné odvetvie výroby syntetického zemného plynu z uhlia (coal-to-gas, CTG) na svete. Informovala o tom analytická a poradenská spoločnosť Rystad Energy, ktorá v tejto súvislosti poznamenala, že žiadna iná krajina nerozvinula výrobu syntetického plynu z uhlia v akomkoľvek významnom rozsahu.
CTG (skratka pre Coal-to-Gas, teda výroba plynu z uhlia) je priemyselný proces, pri ktorom sa pevné uhlie premieňa na syntetický plyn (syngas) pomocou riadenej chemickej reakcie s kyslíkom a vodnou parou za vysokej teploty a tlaku.
Čínsky 15. päťročný plán na obdobie rokov 2026 až 2030 posilňuje úlohu CTG v domácej architektúre zásobovania, čím signalizuje prechod od zvažovania k aktívnej realizácii, konštatuje Rystad Energy, ktorá odhaduje, že kapacita výroby CTG v Číne je na dobrej ceste dosiahnuť do konca roka 2026 úroveň 9,4 miliardy m3 (bcm) ročne a do roku 2030 vzrastie na 28 bcm ročne – čo zodpovedá viac ako štvornásobku celkového ročného dopytu Rakúska po plyne vyrobenom z uhlia.
„Program výroby plynu z uhlia v Číne je priamym vyjadrením jej doktríny energetickej bezpečnosti. Vo svete, kde sú dodávateľské reťazce LNG a trasy plynovodov čoraz viac ovplyvňované geopolitikou, Čína investuje do molekúl, ktoré dokáže vyrábať, skladovať a prepravovať bez závislosti od akéhokoľvek zahraničného dodávateľa, uviedol Wej Siung, viceprezident pre trhy so zemným plynom a LNG v Rystad Energy.
Provincia Sin-ťiang centrum expanzie CTG
Nesporným centrom rozširovania výroby CTG sa stala provincia Sin-ťiang, a to vďaka cenám uhlia priamo pri baniach, ktoré sa v období od apríla 2025 do mája 2026 pohybovali v priemere na úrovni iba 214 jüanov, teda približne 30 USD za tonu, čo predstavuje menej než 40 % ekvivalentnej ceny vo Vnútornom Mongolsku, ozrejmil Rystad, podľa ktorého sa táto nákladová výhoda sa priamo premieta do cien dodávaného plynu. Plyn vyrobený metódou CTG zo Sin-ťiangu sa do východnej Číny dodáva za 9,1 až 9,6 USD za milión britských tepelných jednotiek (MMBtu), čo je vo všeobecnosti menej než priemerná dovozná cena skvapalneného zemného plynu do Číny.
Existujúce závody pracujú s využitím kapacity presahujúcim 90 %, čo odráža silný dopyt a nákladovú konkurencieschopnosť domáceho syntetického plynu v porovnaní s dovážanými alternatívami. V súčasnosti je vo výstavbe približne 20 bcm ročnej kapacity CTG, pričom veľká časť projektov sa nachádza v Sin-ťiangu. V niekoľkých nedávnych prípadoch sa čas potrebný na schvaľovanie projektov v tomto regióne skrátil z troch alebo viac rokov na menej než 12 mesiacov, uviedla spoločnosť Rystad Energy.
Ekologické faktory a CCUS
Vláda sa podľa nej snaží nájsť rovnováhu medzi podporou CTG z dôvodu energetickej bezpečnosti a zároveň uplatňovaním špecifických požiadaviek na emisie uhlíka a ochranu životného prostredia pri jednotlivých projektoch. Nové projekty už na tieto zmeny reagujú, napríklad projekt CHN Energy Zhundong – závod s kapacitou 2 bcm ročne, ktorý má začať vyrábať plyn v roku 2027 a je navrhnutý s integráciou elektrolytického vodíka, recykláciou odpadových vôd a plánovanou kapacitou zachytávania uhlíka vo výške 550 000 ton ročne.
Eryu Wang, analytička pre zachytávanie, využitie a ukladanie uhlíka (CCUS) v Rystad Energy v tejto súvislosti poznamenala, že hoci je trh s projektmi zachytávania uhlíka založenými na jeho trvalom geologickom ukladaní v Číne obmedzený, krajina už má dobre rozvinutý trh s projektmi zachytávania uhlíka založenými na jeho využití, ktoré majú praktické konečné uplatnenie. „Otázkou zostáva, či sa tento model podarí rozšíriť do väčšieho rozsahu. Či bude ekonomika dekarbonizovanej výroby CTG z dlhodobého hľadiska finančne životaschopná, zostáva otvorenou otázkou, no v súčasnosti globálny imperatív energetickej bezpečnosti znižuje váhanie,“ doplnila.
Dostupnosť vody, plnenie environmentálnych požiadaviek a emisie uhlíka v prípade týchto riešení naďalej predstavujú významné prekážky a Čína zatiaľ nezaviedla jednotný celoštátny štandard dekarbonizácie pre nové projekty CTG. Niektoré integrované zariadenia si vyžadujú značné počiatočné kapitálové investície a môžu ešte viac zvýšiť tlak na vodné zdroje v severozápadnej Číne, pričom treba zohľadniť, že uvádzaná spotreba vody sa vzťahuje na celý komplex CTG, a nie iba na samotné zachytávanie uhlíka. Navyše, ak sa zachytený oxid uhličitý bude v konečnom dôsledku ukladať do geologických úložísk v Číne, možnosti komerčného využitia zachytávania uhlíka môžu zostať naďalej obmedzené, konštatoval Rystad.
Rastúci vplyv CTG na dopyt po LNG
Napriek týmto výzvam sa analytická spoločnosť domnieva, že rast kapacity CTG bude mať čoraz významnejší vplyv na dopyt Číny po LNG – a tým aj na globálne ceny LNG a uzatváranie dlhodobých kontraktov na dodávky – pre producentov od Austrálie cez Katar až po Spojené štáty.
Wej Siung v tejto súvislosti dodal, že CTG je jedným z viacerých nástrojov, ktorými sa Čína zabezpečuje voči svetu, v ktorom sú dodávky LNG obmedzené a politicky citlivé. „Pri kapacite 28 bcm ročne do roku 2030 zostane CTG doplnkovým zdrojom, nie náhradou dovozu, no jeho stabilný rast znamená, že každý vývozca LNG zameraný na čínsky trh by ho mal považovať za štrukturálny faktor tlmiaci dopyt, nie za marginálnu záležitosť,“ uzavrel.