Horný Smokovec 24. septembra 2026 – Ak má byť transformácia európskej energetiky úspešná, musí brať do úvahy špecifiká vnútrozemských krajín. Dôležité je riešiť otázky bezpečnosti dodávok energií, ich cien a ekonomických dosahov na Slovensko. Je potrebné zabezpečiť, aby sa ciele energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a dekarbonizácie vzájomne posilňovali a prepájali, aby bolo možné vybudovať energetický systém, ktorý bude bezpečný, cenovo dostupný, konkurencieschopný a pripravený na budúcnosť. Vo svojom príhovore k účastníkom Jesennej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu v Hornom Smokovci to povedal Szabolcs Hodosy, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
Energetika a plynárenstvo stáli dlhé desaťročia v centre hospodárskeho rozvoja Slovenska, ktoré bolo nielen spoľahlivým spotrebiteľom energií, ale predovšetkým významnou tranzitnou trasou a jednou z hlavných vstupných brán zemného plynu do Európy, konštatoval Hodosy s tým, že táto pozícia formovala slovenské hospodárstvo, energetickú bezpečnosť, ako aj naše miesto na európskej energetickej mape.
“Dnes však čelíme zásadnej geopolitickej zmene. Po desaťročiach, počas ktorých energetické toky smerovali cez Slovensko z východu na západ či zo západu na východ sa situácia dramaticky zmenila. Diverzifikácia zdrojov, vojna na Ukrajine a snaha Európskej únie znižovať závislosť od ruských energetických surovín zásadne menia dovozné toky plynu v Európe,” povedal štátny tajomník MH SR.
Slovensko, tradičná tranzitná krajina, sa ocitá na konci viacerých dodávateľských trás. Práve preto patrí medzi krajiny, ktoré budú nariadenám REPowerEU o ukončení dovozu ruského plynu ovplyvnené najvýraznejšie, upozornil Hodosy. “Ako vnútrozemský štát bez priameho prístupu k LNG terminálom čelíme špecifickým výzvam. Hoci je Slovensko veľmi dobre prepojené so všetkými susednými krajinami, prekážky mimo nášho územia stále obmedzujú schopnosť zabezpečiť dostatočné objemy plynu z alternatívnych zdrojov,” poznamenal predstaviteľ rezortu hospodárstva.
Osobitnú pozornosť si podľa neho vyžadujú kritické body na prepojeniach, ako sú Brandov na česko-nemeckej hranici alebo Oberkappel na rakúsko-nemeckej hranici, ktoré sú v súčasnosti nedostatočne kapacitne pripravené na pokrytie spotreby plynu počas špičkových zimných dní v stredoeurópskom regióne. Dokončenie investícií do tejto infraštruktúry je nevyhnutnou podmienkou úspešnej diverzifikácie dodávok pred úplným zákazom dovozu ruského plynu. “Ak má byť transformácia európskej energetiky úspešná, musí brať do úvahy špecifiká vnútrozemských krajín, zabezpečiť, aby boli potrebné cezhraničné kapacity vybudované ešte pred zavedením týchto nových opatrení a obmedzení,” zdôraznil Hodosy, ktorý pomenoval obavy Slovenska týkajúce sa troch kľúčových oblastí.
Bezpečnosť dodávok, ceny energií, ekonomické dosahy na SR
Prvou je bezpečnosť dodávok. Európa sa presúva od systému založenom na stabilnej plynovodnej infraštruktúre k trhu s LNG, ktorý je síce diverzifikovanejší, ale zároveň vystavený väčším globálnym výkyvom a konkurencii o dodávky. “Tieto riziká vidíme už dnes, v podobe zvýšenej volatility na globálnych trhoch s plynom a ropou, ktorú umocňujú geopolitické konflikty vrátane situácie na Blízkom východe,” konštatoval štátny tajomník MH SR.
Druhou oblasťou sú ceny energií. Nové prepravné trasy a vyššie tranzitné náklady môžu viesť k rastu cien plynu pre domácnosti aj pre priemysel. “V čase, keď európsky priemysel zápasí s globálnou konkurenciou, si nemôžeme dovoliť ďalšie oslabovanie konkurencieschopnosti,” zdôraznil Hodosy.
Treťou oblasťou sú ekonomické dosahy na Slovensko. Nižšie využitie našej robustnej plynárenskej infraštruktúry bude znamenať stratu tranzitných príjmov a vyšší tlak na financovanie prevádzky sietí prostredníctvom zvýšených taríf. “Tieto dosahy pociťujeme už dnes, keď preprava plynu cez slovenskú plynárenskú sieť klesla z viac ako 69 mld. m3 ročne v roku 2019 na vlaňajších necelých 5 miliárd m3, konkretizoval Hodosy.
Zemný plyn, biometán a vodík
Napriek týmto výzvam sa podľa jeho slov Slovensko nepozerá do budúcnosti s pesimizmom. “Naopak, našou ambíciou je využiť existujúce skúsenosti, kvalitnú infraštruktúru a strategickú polohu na budovanie modernej energetiky. Zemný plyn bude ešte dlhé roky dôležitou súčasťou európskeho energetického mixu ako prechodné palivo potrebné v teplárenstve aj v elektroenergetike pri zabezpečovaní flexibility energetického systému,” uviedol štátny tajomník MH SR.
Zároveň zdôraznil potrebu vytvárať aj podmienky pre postupný nástup nových foriem a druhov plynov. Perspektívu vidí najmä v rozvoji biometánu, ktorý môže posilniť domácu energetickú sebestačnosť a priniesť nové príležitosti pre naše poľnohospodárstvo a regióny.
Rovnako dôležitý bude vodík, ktorý môže zohrávať významnú úlohu pri dekarbonizácii energetiky a priemyslu. Premena časti existujúcej plynárenskej infraštruktúry na prepravu vodíka, napríklad v rámci stredoeurópskeho vodíkového koridoru, predstavuje príležitosť, ako zachovať strategický význam Slovenska aj v novej energetickej ére, dodal Hodosy.
“Našou úlohou preto nie vyberať si medzi energetickou bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou alebo dekarbonizáciou. Našou úlohou je zabezpečiť aby sa tieto ciele vzájomne posilňovali a prepájali. Len tak dokážeme vybudovať energetický systém, ktorý bude bezpečný, cenovo dostupný, konkurencieschopný a pripravený na budúcnosť,” uzavrel Szabolcs Hodosy, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, svoj príhovor k účastníkom Jesennej konferencie SPNZ.