Praha 14.novembra 2019- S plynárenstvom je potrebné počítať aj v uhlíkovo neutrálnej ekonomike po roku 2050. Vyplýva z vyjadrení viacerých odborníkov na Jesennej konferencií Českého plynárenského svazu (ČPS) 11.-12.novembra v Prahe. „Analytická spoločnosť Navigant porovnávala rôzne scenáre. S využitím plynov by ušetrila do roku 2050 až 217 miliárd eur v porovnaní so scenárom,  keď by bola ekonomika postavená len na elektrine,“ vyhlásil výkonný riaditeľ asociácie Eurogas James Watson, ktorý tvrdí, že nielen Európska komisia, ale aj väčšina členských štátov uznáva, že plyn bude potrebný do budúcnosti. „Analyzovali sme predložené integrované klimatické a energetické plány členských štátov EÚ. Z nich vyplýva, že 17 krajín vidí úlohu zemného plynu aj v budúcnosti. Takmer dvadsiatka štátov vníma potenciál biometánu a bioplynu,“ konštatoval Watson.

Radí sa k nim aj Česká aj Slovenská republika. Predseda Rady ČPS Martin Slabý je presvedčený, že plynárenský biznis prežije rok 2050. „Jednoznačne presadzujeme zemný plyn ako nedeliteľnú súčasť bezpečného energetického mixu, vrátane jeho rastúceho podielu v teplárenstve. Sme pripravení naďalej upravovať legislatívu v prospech nových obnoviteľných plynov a ich využitie v rámci čistej mobility,“ zdôraznil Slabý.

Prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Tomáš Malatinský považuje za základ klimatickej a energetickej politiky v rámci EÚ znižovanie emisií skleníkových plynov. EUROSTAT priznáva, že SR od roku 1990 znížila emisie skleníkových plynov o 44%. „Nízkoemisný profil slovenskej energetiky, ktorý nám môžu mnohé štáty EÚ závidieť je daný vysokým podielom jadra pri výrobe elektriny a vysokým podielom zemného plynu pri výrobe tepla. Po odstavení uhoľnej elektrárne v Novákoch, nahradení uhlia v CZT a individuálnom vykurovaní zemným plynom bude SR šiesta alebo siedma najmenej emisná energetika v rámci celej EÚ,“ zdôraznil Malatinský, podľa ktorého sa znižovanie emisií skleníkových plynov nespája automaticky so zvyšovaním podielu OZE. Demonštroval to na príklade Nemecka, ktoré má podiel OZE pri výrobe elektriny 36% avšak jeho emisie na obyvateľa sú o 50% vyššie ako tie slovenské. „Z uvedeného vyplýva, že SR by mala zvoliť taký spôsob znižovania emisií skleníkových plynov, ktorý je nákladovo efektívny, umožní rýchle zníženie emisií a zároveň negatívnym spôsobom neovplyvní ďalšie oblasti ako je kvalita ovzdušia, stav lesov alebo energetická chudoba. Máme za to, že takýmto rýchlym a efektívnym spôsobom je predovšetkým náhrada uhlia v energetike zemným plynom a zvyšovanie energetickej efektívnosti, a to najmä v priemysle a sektore budov,“ uzavrel Malatinský.

Viacerí z rečníkov zdôrazňovali výhody a budúce perspektívy využitia CNG a LNG v doprave. Robert Kadnár zo spoločnosti Danube LNG porovnal rôzne druhy pohonov a vhodnosť ich využitia. LNG vyšlo ako palivo, ktoré je využiteľné v centrách miest, v miestnej, cezhraničnej i diaľkovej nákladnej doprave. „LNG palivo pre nákladné autá je prakticky bezemisné v porovnaní so súčasnými najmä dieselovými motormi pri akejkoľvek hladine otáčok,“ povedal Kadnár, ktorý spolupracuje s SPP na projektu FueLCNG.

Michal Kocůrek z EGÚ Brno vidí praktické prínosy LNG aj znižovaní závislosti EÚ na dodávkach ruského plynu. V roku 2040 očakáva celkovú spotrebu plynu v EÚ na úrovni 360 miliárd m3, z toho 125 miliárd m3 bude pochádzať z dovozu z Nórska, Azerbajdžanu, Alžírska a východného Stredomoria. Zvyšok zabezpečia dodávky z Ruska a prostredníctvom LNG. „LNG má ako externý zdroj jediný potenciál a šancu znížiť závislosť na dodávkach zemného plynu z Ruska do Európy. Bude však záležať na viacerých faktoroch. K nim radím dopyt po plyne v EÚ, cenu LNG na svetových trhoch a obchodnú politiku Gazpromu v zmysle, či uprednostní maximalizáciu zisku alebo udržanie trhového podielu,“ vysvetlil Kocůrek.