Varšava/Vilnius 17. augusta 2026 – S Ruskom susediace krajiny NATO sprísňujú bezpečnostné opatrenia v okolí priehrad, elektrární a infraštruktúry na zemný plyn. Podľa agentúry Reuters to svedčí o rastúcich obavách, že Moskva proti nim zorganizuje útok pod falošnou vlajkou s využitím ukrajinských dronov. Rusko tieto obvinenia odmieta s tým, že majú zdôvodniť militarizáciu proti Rusku. Poľské plynárenské spoločnosti analyzujú alternatívne trasy dovozu plynu a konajú v režime zvýšenej ostražitosti.
Litva nedávno uviedla, že Moskva zvažuje spomínaný zinscenovaný útok, a aj Poľsko, Lotyšsko a Estónsko varovali pred sabotážnymi činmi, ktorých cieľom by bolo otestovať reakciu NATO v čase, keď je spochybňovaný záväzok USA voči západnej vojenskej aliancii.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v júli vyhlásil, že varovania pred tajnými ruskými útokmi sú „strašidelné príbehy“, ktoré slúžia na ospravedlnenie militarizácie namierenej proti Rusku, pripomenula agentúra Reuters.
Poľsko a tri pobaltské štáty, ktoré hraničia s Ruskom a na svojom území už našli ukrajinské drony, nechcú nič riskovať. „Nie sme naivní, vidíme informácie, čítame medzi riadkami a robíme si svoju domácu úlohu,“ povedal pre agentúru Reuters litovský minister obrany Robertas Kaunas.
Spolu s lotyšským premiérom a štyrmi predstaviteľmi spravodajských služieb a súkromných spoločností z celého regiónu poskytli agentúre Reuters nové podrobnosti o spravodajských hodnoteniach a opísali opatrenia, ktoré sa v reakcii na to prijímajú na ochranu infraštruktúry. „Zvyšujeme bezpečnosť našej kritickej infraštruktúry, neustále si vymieňame informácie s našimi spravodajskými službami o tom, čo robiť ďalej,“ povedal Kaunas.
Nasadenie poriadkovej polície vojenských síl
Litva v júli vyslala vojakov na podporu poriadkových síl pri zabezpečovaní terminálu na dovoz skvapalneného zemného plynu, ropného terminálu, kľúčového energetického prepojenia s Poľskom a prečerpávacej vodnej elektrárne Kruonis. „Jasne dávame najavo, že v prípade potreby sa budeme brániť,“ uviedol Kaunas.
Lotyšsko posilnilo bezpečnostné opatrenia v okolí všetkých kritických infraštruktúr, vrátane priehrady na rieke Daugava neďaleko Rigy a podzemného plynového zásobníka v Inčukalns, zdôraznil premiér Andris Kulbergs v rozhovore pre Reuters. „Pravdepodobnosť potenciálnej hybridnej hrozby je vyššia ako predtým,“ povedal.
Rusko v máji obvinilo pobaltské štáty, že plánujú umožniť ukrajinským dronom útočiť na Rusko z ich územia, a prisľúbilo odvetu, čo vyvolalo popieranie a protesty spolu s obavami, že Moskva by mohla takýto útok zinscenovať, aby ospravedlnila svoju reakciu.
Pracovník pobaltskej spravodajskej služby uviedol, že podľa analýz ruské vojenské a vnútorné spravodajské služby plánujú možný útok pod falošnou vlajkou na infraštruktúru v Rusku, pobaltských štátoch alebo v Poľsku s využitím ukrajinských dronov, ktorý by mal byť vykonaný v priebehu niekoľkých dní po schválení zo strany vedúcich predstaviteľov vrátane prezidenta Vladimíra Putina.
Hlavnou obavou uvedenou v týchto hodnoteniach nebol ani tak bezprostredný vplyv takéhoto útoku, ako skôr „politický chaos“, ktorý by mohol vyvolať v centrále NATO v Bruseli, keďže európski členovia a Spojené štáty budú diskutovať o tom, ako a či vôbec reagovať, uviedol člen tajnej služby pre Reuters.
Ďalší zdroj z regiónu sa vyjadril menej kategoricky a uviedol, že vlna varovaní od „spojeneckých spravodajských služieb“ o ruskej aktivite urobila na pobaltské štáty „ohromný dojem“, avšak k útokom by mohlo dôjsť „v rozmedzí od dnes po nikdy“.
Moskva tvrdí, že Západ ju z „rusofóbie“ pravidelne obviňuje zo zlomyseľných činov bez predloženia dôkazov. NATO a ruské veľvyslanectvo vo Vilniuse bezprostredne nereagovali na žiadosť agentúry Reuters o komentár.
V Poľsku najväčšia ropná a plynárenská spoločnosť Orlen analyzuje alternatívne trasy dovozu plynu pre prípad, že by boli ohrozené bežné trasy, uviedol pre Reuters zdroj oboznámený s jej činnosťou.
Orlen dováža 80 % plynu do krajiny cez LNG terminál v Świnoujścií na pobreží Baltského mora a cez podmorský plynovod z Nórska, ktorý ústi v blízkosti tohto mesta. Spoločnosť Gaz-System, ktorá je vlastníkom tejto infraštruktúry, tam podľa ďalšej osoby s priamou znalosťou situácie koná v režime „zvýšenej ostražitosti“.
Kým Orlen odmietol komentovať podrobnosti akýchkoľvek preventívnych opatrení, hovorcai Gaz-Systemu uviedol, že firma sleduje geopolitickú situáciu a primerane na ňu reaguje.
Obavy o poľský jadrový plán
Štátna spoločnosť Polskie Elektrownie Jadrowe, ktorá buduje prvú poľskú jadrovú elektráreň, informovala, že sa objavili falšované firemné dokumenty zamerané na zmätenie zainteresovaných strán, ktorých pôvod sa dá vysledovať niekde „na východ od Poľska“. Spoločnosť v spolupráci so špeciálnymi službami a orgánmi činnými v trestnom konaní vyšetruje a monitoruje prípadné sabotáže alebo iné hrozby na plánovanom stavenisku, uviedol hovorca Marcin Skolimowski.
Poľský prevádzkovateľ elektrickej siete a zložka armády začali v júli posilňovať bezpečnostné opatrenia v okolí elektrického prepojenia s Ukrajinou, ktoré pomáha stabilizovať sieť tejto vojnou postihnutej krajiny, ktorá je už dlho terčom útokov zo strany Ruska. „Ide o oblasť, kde je potrebná zvýšená ostražitosť, preto využívame všetky dostupné zdroje,“ povedal pre agentúru Reuters hovorca prevádzkovateľa siete Maciej Wapinski. Spoločnosť očakáva, že armáda nakoniec pomôže zabezpečiť jej kritickú infraštruktúru aj v iných východných častiach krajiny.
Reuters pripomenul, že po celej Európe sa objavili záhadné drony. Jeden z nich bol začiatkom augusta na nemeckom letisku Lipsko/Halle naložený výbušninami. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt to označil za hybridný útok, ale nikoho z toho neobvinil. Rusko odmietlo tvrdenia nemeckých politikov a médií, že za ním stojí.
Wojciech Kononczuk, riaditeľ poľského štátom financovaného Centra pre východné štúdie pre Reuters povedal, že vlna obvinení zo strany Ruska, podľa ktorých pobaltské krajiny pracujú pre Ukrajinu, môže pripravovať pôdu pre ruské útoky v tejto oblasti. Vzhľadom na to, že ruské sily uviazli na Ukrajine a ukrajinské útoky na ruské energetické a iné zariadenia poškodzujú ruskú ekonomiku, cieľom by bolo získať späť prevahu, dodal. Posolstvo pre Európu by podľa neho znelo tak, že ak neprijme požiadavky Moskvy, tá bude šíriť destabilizáciu, pričom ide o riskantný krok založený na predpoklade, že Európe bude chýbať vôľa reagovať.
Incident v Rumunsku
S rusko-ukrajinskou vojnou zrejme súvisel aj minulotýždňový (11. 8.) incident v Rumunsku. Tamojší vojenskí potápači zničili dva drony typu Gerbera v exkluzívnej ekonomickej zóne krajiny v Čiernom mori v blízkosti morského plynového projektu Neptun Deep, uviedol podľa agentúry Reuters minister obrany Radu Miruta.
Drony spozorovalo civilné plavidlo pracujúce v blízkosti Neptun Deep, dodal minister, ktorý nešpecifikoval pôvod dronov. „V záujme bezpečnosti námornej trasy a prác vykonávaných v okolí plošiny bolo prijaté rozhodnutie o vykonaní kontrolovaného zničenia dronov výbuchom,“ povedal Miruta. „Ministerstvo obrany kontaktovalo ukrajinských partnerov, ktorí potvrdili, že tieto systémy im nepatria,“ doplnil.
Neptun Deep, spoločný projekt OMV Petrom a Romgazu, má spustiť ťažbu z Čierneho mora budúcom roku a z Rumunska spraviť najväčšieho producenta plynu v EÚ, ako aj čistého exportéra tejto komodity.
Rumunsko, člen NATO, má s Ukrajinou spoločnú pozemnú hranicu dlhú 614 km a za posledné štyri roky zaznamenala opakované narušenia svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi, ako aj prítomnosť mín plávajúcich v Čiernom mori na kľúčových obchodných a energetických trasách.
V júli rumunskí piloti stíhačiek F-16 zostrelili tri ruské drony, ktoré narušili národný vzdušný priestor počas troch po sebe idúcich dní, a to po desiatkach podobných narušení, ku ktorým došlo za viac ako štyri roky trvania moskovskej invázie na Ukrajinu.
Členské štáty NATO – Rumunsko, Bulharsko a Turecko – susediace s Gruzínskom, Ruskom a Ukrajinou pri Čiernom mori, zneškodnili viac ako 150 mín unášaných prúdom cez kľúčové obchodné trasy, uzavrela agentúra Reuters.