Londýn 14. februára 2025 – Globálny dopyt po skvapalnenom zemnom plyne bude v najbližších rokoch výrazne rásť. Vo svojej správe “The 2025 Energy Security Scenarios Energy and artificial intelligence” to uviedla britská energetická spoločnosť Shell. S rastom dopytu po LNG počíta vo všetkých troch scenároch modelovania energetickej bezpečnosti v dlhodobom horizonte. Okrem webového sídla Shellu sa správe venovala aj agentúra Reuters.
Scenár “Surge”, ktorý je z hľadiska hospodárskeho rastu najpozitívnejším výhľadom, predpokladá všadeprítomné využívanie umelej inteligencie, ktorá celosvetovo zvýši produktivitu, ako aj dopyt po energiách.
Scenár „Archipelagos“ očakáva vývoj, pri ktorom sa krajiny na celom svete viac zameriavajú na svoje vlastné záujmy než na spoluprácu pri rozširovaní využívania umelej inteligencie a rozvoji obnoviteľných zdrojov energie.
Scenár „Horizon“ zase vychádza z predpokladu, že svet do roku 2050 dosiahne nulové čisté emisie CO2 a do konca storočia zabezpečí zvýšenie priemernej globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia, uviedla agentúra Reuters.
Zemný plyn
Celkový dopyt po zemnom plyne by mohol do roku 2040 vzrásť na približne 4500 miliárd kubických metrov (m3) ročne, z čoho 952 bcm, resp. 700 miliónov ton ročne by mal predstavovať skvapalnený zemný plyn (LNG).”Zemný plyn je potrebný na zabezpečenie priemyselného tepla, paliva na výrobu energie a tepla pre budovy a zohráva dôležitú úlohu pri odklone od uhlia,” zdôraznila spoločnosť Shell vo svojej správe.
Pokiaľ ide o konkrétne scenáre, Surge predpokladá silný strednodobý dopyt po zemnom plyne. V polovici 30. rokov 21. storočia dosiahne približne 4500 miliárd kubických metrov ročne, a to vďaka dopytu v energetike, priemysle a chemickom priemysle, najmä v Ázii, ale aj v Afrike a Indii.
Naopak, dopyt po zemnom plyne v krajinách OECD po roku 2030 klesá. Vzhľadom na to, že pred rokom 2030 sa v celej Ázii znižuje spotreba uhlia, zemný plyn preberá v scenári Surge pre Áziu prechodnú úlohu približne do roku 2045, keď rast dopytu plyne prekonajú obnoviteľné zdroje a jadrová energia. Celosvetový pokles dopytu po zemnom plyne je podľa scenára Surge po roku 2045 prudký a v priebehu 20 rokov klesne o polovicu oproti svojmu vrcholu, očakáva Shell.
Scenár Archipelagos vidí relatívne stabilný dopyt po plyne do roku 2040, pretože krajiny uprednostňujú domáce zdroje, ako je uhlie a biomasa. Keďže v scenári Archipelagos je energetická transformácia pomalšia, dopyt po plyne klesá najmenej z troch scenárov, v roku 2080 stále na úrovni 2000 mld. m3 ročne.
V scenári Horizon dopyt po zemnom plyne dosiahne vrchol vo veľmi blízkej budúcnosti, pretože energetická transformácia sa prudko zrýchľuje, aby sa do roku 2050 dosiahli čisté nulové emisie. V roku 2024 bude približne 14 % produkcie zemného plynu pochádzať ako vedľajší produkt z vrtov zameraných predovšetkým na ťažbu ropy.
Keďže dynamika dopytu po rope a zemnom plyne sa v troch scenároch líši, najmä v prípade niektorých krajín, ktoré sa snažia udržať vysokú ťažbu ropy na inak klesajúcom trhu, pridružený plyn môže byť v niektorých častiach sveta, napríklad v Severnej Amerike, ľahšie dostupný, čo udrží plyn dlhšie cenovo dostupný, ale zároveň zníži motiváciu investovať do nových plynových vrtov, konštatuje Shell vo svojej správe.
LNG
Pokiaľ ide o samotný LNG, ktorého je Shell najväčším svetovým predajcom s podielom 17 % na globálnom obchode, dopyt po ňom bude v nasledujúcich rokoch výrazne rásť, očakáva spoločnosť.
“Vo všetkých troch scenároch vykazuje skvapalnený zemný plyn (LNG) v blízkej budúcnosti výrazný rast, ktorý podporujú prebiehajúce projekty v Katare a USA a ktorý do konca desaťročia dosiahne približne 550 miliónov ton ročne (mtpa),” tvrdí Shell.
Rozdiely medzi scenármi sú funkciou časových harmonogramov projektov približne do roku 2030, ale potom sa scenáre výrazne rozchádzajú, pretože sa presadia ich rôzne faktory. Surge predpokladá rastúci dopyt po zemnom plyne v priebehu roku 2030, keďže rozvojové ekonomiky sa snažia využívať čo najviac rôznych druhov energie na uspokojenie svojich rastúcich potrieb. Bez veľkých medzinárodných plynovodov ponuka LNG naďalej rastie a dosiahne 700 mil. t ročne. Väčšina nových projektov sa bude nachádzať v Severnej Amerike, pričom niektoré z nich budú zahŕňať novú ťažbu na poliach a nové zariadenia LNG. Podiel LNG na celkovom svetovom dopyte po plyne dosiahne do roku 2050 približne 25 %, kým v roku 2024 to bolo približne 14 %.
Archipelagos predstavuje dlhodobejšie využívanie plynu, ale špičkový dopyt je skromnejší ako v prípade Surge. Zvýšený dôraz na energetickú bezpečnosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi: EÚ naďalej dováža LNG z USA, aby kompenzovala stratu ruských potrubných dodávok, zatiaľ čo Čína sa spolieha na dovoz plynu zo Strednej Ázie a domácu produkciu, aby zmiernila svoj dopyt po LNG. Čistým efektom je dobre vyvážený a stabilný trh s LNG počas celých 30. rokov, ktorý sa pohybuje na úrovni približne 600 mpta.
V scenári Horizon sa celosvetový pokles dopytu po plyne, ktorý sa začína v roku 2020 ako normatívna požiadavka na nulové čisté emisie v roku 2050, začne prejavovať na LNG, pričom dopyt dosiahne vrchol začiatkom roku 2030. To má za následok, že existujúca infraštruktúra funguje s nízkou mierou využitia, keďže dopyt klesá rýchlejšie ako prirodzená miera poklesu aktív, uviedol Shell vo svojej správe.
Nízkouhlíkové palivá
Biopalivá sú súčasťou energetického systému už desaťročia, ale najmä z dôvodu energetickej bezpečnosti vďaka domácej výrobe. Výborným príkladom je Brazília. S rastúcimi obavami z emisií uhlíka z fosílnych palív však vzrástol význam biopalív a v poslednom čase aj vodíka vyrábaného elektrolýzou vody s využitím obnoviteľnej elektrickej energie (tzv. zelený vodík) alebo zo zemného plynu so zachytávaním a ukladaním uhlíka. Obnoviteľný vodík sa tiež považuje za prekurzor amoniaku a syntetických palív s veľmi nízkymi emisiami uhlíka, pripomína Shell.
Nízkouhlíkové palivá sa podľa spoločnosti vyskytujú vo všetkých troch scenároch, ale spôsoby výroby a použitia sa líšia. Úloha nízkouhlíkových palív je v roku 2030 v scenári Surge zmiešaná, pričom o pozíciu sa uchádza viacero technológií. Sektor cestnej nákladnej dopravy nasleduje osobnú cestnú dopravu a smeruje k elektrifikácii, hoci niektoré kvapalné palivá sa budú používať ešte mnoho desaťročí. Úsilie o využívanie vodíkových palivových článkov je neúspešné. Po dvoch desaťročiach zmiešaného pokroku v lodnej doprave sa po roku 2050, keď sa začnú komerčne využívať malé modulárne reaktory, tento sektor rýchlo presunie na jadrovú energiu. Letecká doprava využíva rýchlo sa rozvíjajúci trh priameho zachytávania zo vzduchu na prechod na syntetické palivá, hoci tento prechod sa výrazne prejaví až v druhej polovici storočia, pričom do roku 2050 budú kľúčové udržateľné letecké palivá na biologickej báze.
V scenári Archipelagos, ktorý sa zameriava na národnú energetickú bezpečnosť, sa objavujú biopalivá a vodík, ale oveľa menší dôraz sa kladie na nízkouhlíkové spôsoby výroby. Dokonca aj v roku 2060 sa ako zdroj vodíka vo veľkej miere spolieha na fosílne palivá, pričom len málo z nich je spojených so zachytávaním a ukladaním uhlíka. Priame zachytávanie zo vzduchu sa v tomto scenári neobjavuje, čo tiež znamená, že trh so syntetickými palivami sa nikdy nezrealizuje.
V scenári Horizon sa rýchlo rozvíjajú kvapalné biopalivá, ako napríklad udržateľné letecké palivo, ktoré má väčšinou nahradiť ropu v ťažko dekarbonizovateľnej doprave. Prechod od kvapalných palív v osobných vozidlách znamená, že etanol zohráva na trhu novú úlohu, a to ako chemická surovina a na modernizáciu na letecké palivo. Keďže priame zachytávanie zo vzduchu dozrieva a náklady na elektrolýzu vodíka klesajú, v 40. rokoch 21. storočia sa objavia syntetické kvapalné palivá. Obnoviteľný vodík zohráva dôležitú úlohu aj v scenári Horizon, kde poskytuje riešenie pre ťažkú cestnú nákladnú dopravu, ako palivo pre lode (buď v palivových článkoch, alebo ako amoniak) a neskôr pre lietadlá, ale aj pre priemyselné aplikácie, ako je tavenie železnej rudy. Do roku 2060 bude takmer polovica taviarní na svete fungovať na vodík, dodal Shell vo svojej správe “The 2025 Energy Security Scenarios Energy and artificial intelligence” .