Bratislava 18. júna 2026 – Skladovanie plynu má pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok naďalej nenahraditeľnú úlohu. Geopolitické krízy v posledných štyroch rokoch významne zasiahli tradičnú ekonomiku skladovania založenú na rozdiele medzi nižšími letnými a vyššími zimnými cenami. Krajiny s veľkou skladovacou kapacitou a ich operátori preto hľadajú spôsoby, ako zachovať ekonomickú životaschopnosť zásobníkov a neohroziť svoju energetickú bezpečnosť, či už ide o cestu strategických zásob, zmlúv o rozdiele alebo kombinovaných riešení. Na Central European Gas Conference v Bratislave o tom hovorili účastníci panelu „Podzemné zásobníky ako kľúčový element energetickej bezpečnosti“.
Kontext diskusie o skladovaní plynu ako kľúčovom prvku energetickej bezpečnosti sa rýchlo mení. “Zdá sa, že žijeme v realite, kde “čierne labute” sú jediné labute, ktoré máme, a každá sezóna prináša novú výzvu,”konštatoval Andrej Kočibal zo spoločnosti Nafta, moderátor panelovej diskusie, s poukázaním na vojnu na Ukrajine a postupné zastavenie dodávok ruského plynu do Európy, situáciu v Hormuzskom prielive a jej vplyv na LNG.
Sektor je podľa neho nútený riešiť neočakávané situácie a nová realita vytvára tzv. paradox skladovania. Na jednej strane nebolo nikdy zrejmejšie, aké nenahraditeľné je skladovanie plynu, najdôležitejšia poistka. Na druhej strane rozpätia medzi letnými a zimnými cenami sú prakticky nulové alebo dokonca záporné a z čisto komerčného hľadiska nemá rezervovanie skladovacích kapacít veľký zmysel.
“Tradičné trhové nástroje jednoducho nestačia na to, aby pokryli náklady na bezpečnosť, ktorú potrebujeme,” poznamenal Kočibal a pripomenul, že práve okolo roku 2022 začali jednotlivé krajiny zavádzať mimoriadne opatrenia, ktoré sa v tom čase považovali len za dočasné. “Situácia vo svete sa však vôbec nezlepšila a nachádzame sa uprostred skutočnej rekonštrukcie bezpečnostných mechanizmov, ktorá bude mať dôsledky na nasledujúce roky,” dodal odborník Nafty.
Rakúsko – cesta strategických zásob
Medzi krajiny, ktoré na novú realitu zareagovali najrýchlejšie, patrilo Rakúsko. Okrem prebudovania svojho rámca bezpečnosti dodávok sa rozhodlo ísť aj cestou budovania strategických zásob plynu.
Bernhard Painz zo spoločnosti Austrian Gas Grid Management (AGGM), správcu trhovej a distribučnej oblasti, ktorá riadi tok plynu, zabezpečuje dodávky a plánuje budúcu infraštruktúru v spolupráci s prevádzkovateľmi distribučných sietí, poukázal na dôležitú zmenu smeru tokov do krajiny.
Kým ešte v roku 2024 Rakúsko dostávalo plyn najmä z Ruska, cez Ukrajinu a Slovensko, a vyvážalo ho do Talianska, v roku 2025, s uplynutím platnosti nemeckého skladovacieho poplatku bol opäť možný dovoz z Nemecka. “A potom sa Nemecko stalo najdôležitejším zdrojom dovozu pre rakúsky plynárenský systém, s malým vývozom na Slovensko a malým dovozom z Talianska,” uviedol Painz s tým, že situácia sa takmer denne mení v závislosti od cien. Ak sú v Taliansku vyššie, opäť dochádza k vývozu do Talianska, odkiaľ Rakúsko častejšie plyn dováža. “Je to veľmi náročná situácia s úplnou zmenou dovozných štruktúr,” poznamenal Painz.
Na jar roku 2022 boli úrovne naplnenia rakúskych zásobníkov pomerne nízke. “To bol hlavný faktor pre rozhodnutie rakúskej vlády zaviesť strategické zásoby plynu,” povedal Painz s tým, že na trhu nebola dostatočná motivácia byť pripravený v reakcii na politickú krízu. Trh sa dokáže pripraviť na bežnú situáciu na trhu, v prípade vonkajšej krízy je to veľmi ťažké, konštatoval rakúsky odborník.
AGGM dostal za úlohu nakúpiť 20 TWh strategických zásob plynu a uskladniť ho. “Zatiaľ sme ho síce nepotrebovali, ale je dobré ho mať,” uviedol Painz.
Po poslednej zime bolo v rakúskych zásobníkoch stále viac ako 30 TWh, pri ročnej spotrebe 80 TWh, čo je celkom uspokojivá úroveň zásob. Vzhľadom na riziká spojené s odchodom EÚ od ruského plynu je to stále veľmi dobré rozhodnutie mať takéto strategické zásoby k dispozícii, dodal zástupca AGGM.
Rakúsko prijalo aj ďalšie opatrenia s dodatočnými stimuly pre skladovanie plynu v zásobníkoch, s veľmi prísnym dohľadom nad dodávateľmi chránených zákazníkov a prísnym dohľadom regulačného orgánu nad dodržiavaním štandardov dodávok. Povinnosť skladovať plyn majú aj prevádzkovatelia plynových elektrární. To všetko zabezpečuje úroveň bezpečnosti dodávok, ktorá je prospešná pre rakúsky plynárenský systém, povedal Painz.
Nemecká neistota
Bezpečnosť dodávok v Nemecku je v súčasnosti do istej miery neistá, povedal Heiko Lohmann expert na trh s plynom a novinár portálu Energate. Pripomenul, že aktuálna naplnenosť nemeckých zásobníkov, cca 36,8 %, je o 8 perc. bodov nižšia ako úroveň EÚ a o 24 % nižšia ako 10-ročný nemecký priemer.
“Napriek tomu je nemecká vláda aj pri súčasnej situácii veľmi pokojná,a to z viacerých dôvodov,” uviedol Lohmann s tým, že exekutíva argumentuje 85% zarezervovanej kapacity nemeckých zásobníkov, očakávanou 70% naplnenosťou pred zimou, ktorú považuje za dostatočnú, či absenciou zimnej prémie na trhu. “To znamená, že trh stále nevníma žiadne riziko ohrozenia dodávok na nadchádzajúcu zimu, čo vedie k uvoľnenému postoju nemeckej vlády,” dodal Lohmann.
Vláda však podľa neho zdôrazňuje, že okrem zásobníkov má v súčasnosti k dispozícii štyri plávajúce LNG terminály a piaty na ceste. Tie poskytujú dodatočný objem, približne 17 bcm dovoznej kapacity, a môžu prispieť k zabezpečeniu dodávok počas zimy. “V porovnaní s rokom 2022, keď sme nemali k dispozícii žiadnu FSRU, došlo k zásadnej zmene situácie. A myslím si, že práve tento vzťah medzi LNG a skladovacími kapacitami z hľadiska bezpečnosti dodávok nemecká vláda zdôrazňuje,” poznamenal nemecký odborník.
Ďalším argumentom je, že najväčší nemecký zásobník Rehden už v skutočnosti nie je potrebný a je momentálný naplnené len na 5,5 %. Nemecko sa v neposlednom rade spolieha na svoje dva veľké zásobníky v Rakúsku 7Fields a Heilach, ktoré sú schopné zásobovať južné Nemecko a ktoré sú dostatočne naplnené. Na druhej strane, tri zo štyroch bavorských zásobníkov sú takmer prázdne. “Táto situácia vyvolala isté obavy účastníkov trhu,” dodal Lohmann.
Nemecko chystá od roku 2027 aj vlastnú strategickú rezervu na úrovni zhruba 24 TWh, čo však predstavuje len 10 % nemeckého pracovného objemu plynu, upozornil expert, ktorý ju považuje skôr za krátkodobú rezervu na pokrytie 10 dní dopytu, kým nemecký regulátor zasiahne s ďalšími iniciatívami a opatreniami na ochranu trhu aj v prípade krátkodobého výpadku dodávok. To znamená, že ide len o krátkodobé riešenie
Ostatní účastníci trhu sú oveľa viac znepokojení ako vláda, povedal Lohmann, podľa ktorého prevádzkovatelia zásobníkov žiadajú rezervu aspoň 80 TWh. Uniper, najväčší nemecký plynárenský podnik, zas presadzuje francúzsky model regulácie skladovania využívajúci istý model zmlúv o rozdiele.
Prevádzkovatelia prepravných sústav zas presadzujú doplnenie strategických rezerv o model, ktorý funguje aj v Rakúsku, teda povinnosť dodávateľov zabezpečiť si rezervy prostredníctvom rezervácie skladovacích objemov. “To znamená, že situácia v Nemecku, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, je oveľa napätejšia, než ju vláda prezentuje. Najväčšou obavou mnohých ľudí na trhu je, že sa v auguste alebo začiatkom septembra dostaneme do stresového stavu, keď budú nízke úrovne naplnenia zásobníkov a na vládu bude vyvíjaný obrovský tlak, aby zasiahla,” ozrejmil Lohmann s tým, že ide aj o jeho najväčšiu osobnú obavu. ”Že sa dostaneme do akejsi krízovej situácie, v ktorej si uvedomíme, že bezpečnosť dodávok môže byť v nadchádzajúcej zime ohrozená viac, než to aktuálne komunikuje vláda a regulátor. Myslím si, že aj v tomto prípade sa vrátime k nemeckému, viac štatistickému regulačnému rámcu,” dodal.
Zavedenie povinných úrovni naplnenia sa podľa Lohmanna osvedčilo len čiastočne. THE, prevádzkovateľ trhovej oblasti, v roku 2022 síce na príkaz vlády naplnil zásobníky na 90 % kapacity, ale pozícia zostala otvorená a objemy neboli priradené. Vzniknuté náklady 8,6 mld. eur museli znášať spotrebitelia.
Koncom roka 2024 sa začali šíriť úvahy, že v roku 2025 príde k rovnakému vývoju a THE by mal opäť naplniť zásobníky, lebo Nemecko inak svoj cieľ nesplní. “V tom čase začal celý trh špekulovať proti nemeckej vláde budovať pozície proti nej,” pripomenuil Lohmann.
Vláda však odmietla vyhovieť špekulatívnym očakávaniam trhu a neintervenovala. Špekulácie trhu sa potom zrútili, keď vláda začala podstatne prepracovávať reguláciu. Zaviedla konkrétne ciele naplnenia pre jednotlivé zásobníky (vyčerpané plynové polia 45 %, soľné kaverny 8 %, vyčerpané plynové polia v južnom Nemecku 80 %) s tým, že to povedie k priemernému cieľu naplnenia na úrovni 70 %.
Avšak vláda urobila obrovskú chybu, keď sa nedržala vlastných cieľov. Niektoré vyčerpané plynové polia boli výrazne pod hranicou 45 %, bavorské zásobníky zostali minulý rok takmer prázdne. Čiže vláda odmietla podporiť špekulatívnych obchodníkov a niektoré zásobníky zostali pod cieľovou úrovňou. TSO preto museli zasiahnuť prostredníctvom špeciálnych tendrov, aby pomohli udržať bezpečnosť dodávok v južnom Nemecku aj v stresových situáciách, a museli na to vynaložiť ďalších 60 mil. €. To znamená, že v konečnom dôsledku tento druh regulácie pre rok 2025 v skutočnosti nefungoval, konštatoval Lohmann. “Teraz sme zas v situácii, keď na jednej strane máme ciele týkajúce sa úrovne naplnenia zásob a na druhej veľmi prísne stanovisko vlády, aby sa nezasahovalo. A to je z môjho pohľadu akýsi rozpor, keď na jednej strane máte ciele týkajúce sa naplnenia zásob a na druhej strane nie ste skutočne ochotní ich dodržiavať, dodal nemecký odborník.
Francúzsky model zmlúv o rozdiele funguje
Zdá sa, že regulácia vo Francúzsku zameraná na zaistenie bezpečnosti dodávok, využívajúca prístup založený na zmluvách o rozdiele, funguje, a to už mnoho rokov, konštatoval Kočibal s tým, že zásobníky sa spoľahlivo napĺňajú a na trhu nepanuje panika.
Podľa Carole Le Henaff, vedúcej záležitostí EÚ v spoločnosti Storengy, francúzsky systém kombinuje poplatok za skladovacie služby a trhovo orientovaný prístup.
Na začiatku roka sa spolu s regulačným orgánom definujú náklady. Ide teda o schválené náklady. Následne sa Storengy snaží dosiahnuť návratnosť nákladov. Vyhlasuje tendre na svoju kapacitu a usiluje sa z nich vyťažiť čo najviac. “Viac než čokoľvek iné sa snažíme predať všetku kapacitu, ktorú máme. V najlepšom prípade dosiahneme zisk, v najhoršom utrpíme určité straty,” povedala zástupkyňa Storengy.
Straty aj zisky spoločnosť prenáša na spotrebiteľov prostredníctvom prepravnej tarify, ktorú majú zákazníci vyššiu alebo nižšiu. “Prečo je to také dôležité? Pretože musíme hovoriť o adekvátnosti, o správnej úrovni kapacity. A musíme tiež zabezpečiť, aby sme mali aj správnu úroveň naplnenia,” zdôraznila Le Henaff. V niektorých rokoch má spoločnosť príležitosť dosiahnuť ešte vyšší zisk, pretože shipperi chcú vyťažiť čo najviac. “Ale to nemá nič spoločné so skladovaním, pretože skladovanie potrebujeme na viac ako 25 rokov. Takže nemusíme na nič čakať. Musíme zistiť dodávok pre spoločnosť ako celok. Hovoríme o cenovej dostupnosti,” zdôraznila odborníčka Storengy s tým, že spoločnosť sa snaží najmä pokryť svoje náklady a preukázať, že má určitý komerčný zámer pri predaji celej svojej kapacity.
Le Henaff súčasne vyjadrila nádej, že raz bude súčasťou riešenia aj strategická rezerva. Ako jeden z dôvodov uviedla, že čerpanie zo zásobníkov by prebiehalo pri správnom ťažobnom výkone. “A to, čo teraz potrebujeme, je flexibilita na trhu. Aby bolo jasné: ak budeme mať strategickú rezervu, komerčná časť bude nižšia. A ak budeme mať nižšiu komerčnú časť, bude sa o ňu súťažiť a od shipperov získame ešte lepšiu cenu. Takže určite musíme pochopiť, že nehovoríme o tom istom produkte,” vysvetlila Le Henaff. Buď ide o komerčný produkt potrebný na bežnú zimu, alebo o niečo, čo sa nedá očakávať a čo je potrebné pre veľmi extrémny scenár, dodala.
Prevádzkovatelia zásobníkov podľa nej vedia, že skladovanie plynu sa nedá nahradiť. “Takže určite potrebujeme niečo aj s dodávateľmi, v tom zmysle, že možno spoločne nájdeme spôsob, ako by mohli zohrávať novú, dodatočnú úlohu na trhu pri dodávaní objemov potrebných v konkrétny deň za konkrétnu dodávaciu sadzbu,” uviedla odborníčka Storengy s tým, že je treba lepšie pochopiť rozdiel medzi objemami a vtlačným výkonom. “V budúcnosti budeme poskytovať ešte väčšiu dodávateľskú kapacitu pre energetický systém. Ak nebudeme súčasťou rovnice, energetický systém zlyhá. Rozhodne teda potrebujeme niečo navyše,” uzavrela Le Henaff.
Pohľad obchodníka
Vzhľadom na trvalo záporné letno-zimné cenové spready je na mieste otázka, ako obchodníci zdôvodňujú rezerváciu akejkoľvek skladovacej kapacity za takéto ceny.
Obchodný model je stále rovnaký a pre obchodníka sa nemení, uviedol Tomáš Bernát z obchodnej spoločnosti Axpo. “Hľadáme úroveň flexibility na trhu. A snažíme sa posúdiť porovnávaciu úroveň nákladov na skladovanie, čo samozrejme zahŕňa aj kalkuláciu či zohľadnenie všetkých ostatných nákladov, ktoré máme, vrátane finančných nákladov, ktoré boli pred pár rokmi oveľa vyššie alebo naopak veľmi nízke,” povedal Bernát, podľa ktorého z pohľadu obchodníka existuje viacero faktorov prispievajúcich k hodnote skladovacích kapacít.
Okrem toho dodal, že nejde len o obchodníkov. Medzi prevádzkovateľmi skladovacích kapacít pôsobí viacero aktérov. Záleží to teda aj na pozícii jednotlivých obchodníkov a na tom, ako sa na to pozerajú.
“Úplne súhlasím s Carole, že potrebujeme flexibilitu a skladovacie kapacity. Nemyslím si, že Európa sa bez nich zaobíde. Možno v niektorých krajinách s nadbytkom ropy a plynu sa dá diskutovať o tom, či flexibilita pochádzajúca z riadených terminálov stačí na zabezpečenie vyrovnávania spotreby v zime a v lete, najmä v zime. Myslím si však, že vo všeobecnosti, hlavne v regióne strednej a východnej Európy zásobníky potrebujeme,” konštatoval zástupca Axpo.
Pokiaľ ide o ochotu platiť záporné hodnoty zdôraznil, že ak obchodníci nie sú nútení znášať straty, snažia sa im vyhnúť. “Takže áno, v tejto chvíli, za týchto trhových podmienok, nemáme veľkú dobrovoľnú motiváciu vtláčať. Robíme to však preto, že ako obchodníci zaujímame aj určité pozície. Máme istý pohľad na budúcnosť, ktorý sa môže líšiť od obchodníka k obchodníkovi alebo od spoločnosti k spoločnosti. A každá spoločnosť má tiež trochu iný prístup,” dodal Bernát, ktorý súčasný obchodný model nepovažuje za zastaralý.
Na margo špekulatívnych obchodníkov uviedol, že do hry vstupujú práve vtedy a tam, kde chýba regulačný štandard alebo predpis jasne definujúci, ako to bude fungovať v rôznych scenároch systému, napríklad, ak chýbajú sadzby alebo je nedostatok plynu v zásobníkoch.
Okrem toho, medzi obchodníkmi existujú veľké rozdiely, nie sú všetci rovnakí. V prípade tých, ktorí zaujali pozície proti nemeckej vláde pri povinnom napĺňaní zásobníkov, išlo najmä o hedžové fondy, podotkol Bernát.
Bežný shipper sa podľa neho zvyčajne zameriava na svoje portfólio. Špekulatívne obchodovanie nezohráva v pozíciách štandardných dodávateľov alebo štandardných obchodných domov, ktoré majú portfólio konečných zákazníkov, veľkú úlohu. “To nie je náš cieľ, najväčšia časť zisku a straty nepochádza zo špekulatívnych pozícií proti vláde alebo niečoho podobného,” povedal zástupca Axpo.
Pripustil, že časť obchodníkov sa snaží nájsť medzeru v systéme a pokúša sa ísť proti nemu, aby ho „vyžmýkali“ a našli hodnotu. Je v tom aj isté pozitívum, pretože to odhaľuje “diery” v systéme. Následne treba na tom pracovať, zlepšiť reguláciu a odstrániť diery, aby systém fungoval oveľa lepšie a správne. “Takže, ak nemecká vláda raz vyhlásila, že vytvára precedens, že bude nejakým spôsobom zasahovať do trhu, samozrejme, že čisto špekulatívni obchodníci sa pokúsia túto príležitosť využiť. Áno, myslím si, že najlepšie je, ak je regulačný rámec jasný, transparentný a stabilný. To je podľa mňa najdôležitejšie – stabilný a transparentný. A potom sa samozrejme na trhu bude vyskytovať menej extrémov,” poznamenal obchodník.
Z pohľadu trhu a obchodníkov však podľa neho existuje veľký dopyt po flexibilite, pretože sa zvyšuje dopyt po gas-to-power riešeniach z dôvodu odstavenia kvalifikovaných elektrární z prevádzky v dôsledku potrieb systému. Prichádza aj biometán, čo na jednej strane vytvára určité príležitosti, na druhej zvyšuje požiadavky na systém, administratívu a podobne.
“Myslím si, že potrebujeme naozaj transparentný a stabilný regulačný rámec, v ktorom si každá krajina sama určí, aký model zabezpečenia dodávok zvolí – či už pôjde o strategické zásoby, alebo o francúzsky model, ktorý podľa mňa funguje celkom dobre. Takže existujú modely, ktoré fungujú, a potom tie, ktoré spôsobujú narušenia na trhu. Obchodníci sa s touto situáciou musia vyrovnať a nemajú veľa iných možností, uzavrel Bernát.
Záštitu nad Central European Gas Conference prevzalo Ministerstvo hospodárstva SR
Hlavným partnerom Central European Gas Conference bola spoločnosť SPP, a.s
Partnerom Central European Gas Conference bola spoločnosť Axpo
