Hodruša-Hámre 19. mája 2026 – Slovenské plynárenstvo sa téme metánových únikov venuje s plnou vážnosťou a aby vyhovelo nárokom príslušného nariadenia Európskej únie, snaží sa riešiť viaceré súvisiace, najmä technické výzvy, ale aj otázky úzko späté s bezpečnosťou vlastnej prevádzky. Na podujatí Slovenského plynárenského a naftového zväzu “Znižovanie metánových emisií”, ďalšieho zo série workshopov PLYN LAB 2026 o tom hovorili zástupcovia najvýznamnejších slovenských infraštruktúrnych spoločností.
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky č. 2024/1787 z 13. júna 2024 reflektuje na požiadavku zníženia emisií metánu v krajinách EÚ cca o 30% oproti východiskovému roku 2020. Cieľom je, aby na základe tejto iniciatívy sa už v roku 2030 znížil rast otepľovania atmosféry cca o 1,5 °C, uviedol na úvod Erich Veselényi, predseda Hlavného banského úradu (HBÚ) SR.
Predmetné nariadenie je zamerané na odvetvie energetiky a týka sa aktivít pri dobývaní ložísk ropy a zemného plynu, ale tiež preprave plynu a jeho distribúcii, ako aj už nevyužívaných baní a vrtov v minulosti slúžiacich na dobývanie fosílnych palív s potenciálom metánových únikov.
Na základe nariadenia a jeho aplikácie do legislatívy SR získal HBÚ kompetenciu dozorného orgánu, ktorý má za úlohu zbierať relevantné údaje o týchto aktivitách na základe špecifikovaných hlásení organizácií metodikou OGMP 2.0 (Oil and Gas Methane Partnership – iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie, ktorej hlavným cieľom je pomôcť plynárenskému a ropnému sektoru znižovať emisie metánu), dodal Veselényi.
HBÚ bude podľa neho vykonávať rutinné, teda pravidelné kontroly zariadení slúžiacich na ťažbu, skladovanie ropy a zemného plynu a prepravu a distribúciu zemného plynu. Zároveň bude vykonávať i nerutinné kontroly a to v odôvodnených prípadoch vyžadujúcich si zásah
kontrolného orgánu.
Predmetná nová kompetencia sčasti prekrýva už doterajší hlavný dozor vykonávaný
pri banskej činnosti a to dobývaní ložísk ropy a zemného plynu a osobitných zásahoch do
zemskej kôry t. j. uskladňovaní zemného plynu v podzemných zásobníkoch po dobývaní
ložísk ropy a zemného plynu, pripomenul šéf HBÚ s tým, že úrad zároveň vstupuje i do nového „prostredia“ – oblasti prepravy a distribúcie zemného plynu, kde bude z jeho strany potrebné bližšie spoznať dané špecifické technológie a aj istú časť legislatívy.
“Vzhľadom na obsiahlosť problematiky sa javí ako veľmi žiadúce posilniť, po stránke
personálnej aj technickej, obsadenie a vybavenosť HBÚ. Terajší stav banských
inšpektorov a ich vyťaženosť primárne stačí na oblasť hlavného dozoru pri doterajších
Činnostiach,” upozornil Veselényi.
Z pohľadu blízkej budúcnosti bude podľa neho potrebné vypracovať osobitnú legislatívnu
normu upravujúcu potrebu znižovania emisií v odvetví energetiky. “Taktiež vidím reálny
a kvalifikovaný priestor pre zapojenie sa i iných rezortov, resp. štátnych orgánov a inštitúcií do
monitoringu a kompetencií na úseku znižovania emisií metánu,” uviedol šéf HBÚ.
Je zrejmé, že najbližšie obdobie bude poznačené výraznými aktivitami a rokovaniami
s príslušnými zástupcami týchto orgánov, ktoré nateraz disponujú údajmi (evidencia
vrtov, evidencia starých banských diel, prepravné povolenia …) potrebnnými pre výkon
dozornej činnosti, cieľom ktorej je znižovanie emisií metánu v odvetví energetiky, uzavrel Erich Veselényi.
Multidetekčný systém Nafty
Dôvodov, pre ktoré riešiť metánové úniky je niekoľko, konštatoval Samuel Leška zo spoločnosti Nafta, ktorá ich odhaľovaniu a odstraňovaniu venuje veľkú pozornosť. “Predstavuje bezpečnostné riziko, environmentálnu záťaž, ako aj istú finančnú stratu. Okrem toho má Nafta stanovené isté legislatívne podmienky, ktoré musí spĺňať,” uviedol Leška.
Cieľom detekcie je podľa neho identifikovať únik metánu, presne lokalizovať zdroj pre účely opravy, určiť veľkosť emisie, aby bolo jasné aká veľká je environmentálna záťaž, a v neposlednom rade reporting, ktorý hovorí, aké veľké environmentálne záťaže majú jednotlivé strediská.
Na odhaľovanie metánových únikov využíva Nafta multidetekčný systém zahŕňajúci viacero technológií. “Hlavná je optická technológia, kde používame hlavne kameru, je to náš najväčší pomocník,” vysvetlil zástupca Nafty. Kamera umožňuje spracovať záznam, ktorý identifikuje miesto, kde sa únik nachádza a technikom tak umožňuje nájsť ho a pripraviť sa na jeho opravu.
Medzi ďalšie technológie patria lasery, využívané najmä na rýchly screening či ručné detektory na presnú lokalizáciu úniku (Severin, Vibragas). Na kvantifikáciu úniku potom slúži napríklad Hi-Flow Sampler, fungujúci ako prietokové meradlo. Poskytuje výsledok v litroch za minútu, ktorý sa následne premieňa na kilogramy za hodinu, ozrejmil Leľka ktorý priblížil aj hlavné výhody a nevýhody jednotlivých technológií.
V prípade kamery je výhodou najmä rýchla kontrola veľkých technológií a vizualizácia úniku v reálnom čase. Naopak, jej nevýhodou je vyššia obstarávacia cena a závislosť od podmienok, keď počas dažďa, silného vetra či vysokých teplôt môže produkovať klamlivé znaky prítomnosti plynu. Výhodami laserových detektorov sú vysoká citlivosť a rýchlosť detekcie a nevýhodou tiež závislosť od podmienok a schopnosť produkovať klamlivé znaky, napríklad pri lesklých povrchoch preverovaných technológií.
Čo sa týka ručných detektorov, umožňujú presnú lokalizáciu úniku a majú vysokú citlivosť, sú tak vhodné na potvrdenie úniku. Ich nevýhodou je najmä pomalšia kontrola veľkých areálov a nutnosť fyzického prístupu.
Ultrazvukovú kameru používa Nafta zhruba posledný rok, poznamenal Leška, ktorý vyzdvihol jej schopnosť veľmi rýchlo lokalizovať úniky pod tlakom, a to aj na diaľku. Táto technológia je menej účinná pri nízkotlakových únikoch, môže byť rušená technologickým prostredím a malé úniky ňou môžu byť ťažko detekovateľné, ozrejmil odborník z Nafty.
Kvantifikácia emisií
Zdôraznil tiež dôležitosť kvantifikácie metánových emisií. “Detekcia odhalí únik, ale kvantifikácia mi ukáže viac. Viem potom povedať, akú máme environmentálnu záťaž, aký veľký je únik a finančné straty. To asi každého vždy zaujíma,” povedal Leška. Pri kvantifikácii únikov Nafta využíva najmä metódy High Flow Sampling, QOGI (Quantitative Optical Gas Imaging) a emisného prepočtu.
Prvá z nich, v budúcnosti možno ”zlatý štandard”, je určená na priame meranie objemu unikajúceho plynu a určenie veľkosti úniku plynu. Je vhodná pre environmentálny reporting. HFS sampler predstavuje aktuálne jedno z najpresnejších meradiel, uviedol Leška.
Kvantifikácia pomocou OGI kamery a algoritmov podľa neho poskytuje možnosť kvantifikácie bez priameho kontaktu a je vhodná pre ťažšie dostupné miesta. Keďže ide stále o obraz, je kamera pri kvantifikácii o niečo horšia. Pri silnejšom vetre môže kamera “klamať” a únik môže vyzerať menší, konštatoval Leška.
Metóda emisného prepočtu je podľa neho vhodná na veľmi malé úniky, ktoré sa nedajú zmerať HFS samplerom ani kamerou. “Vtedy použijeme tzv. Dräge, nameráme si, akú máme koncentráciu na zdroji, a potom to už iba prepočítame u nás v Exceli,” vysvetlil Leška.
Výstupy a reporting
Po detekcii a kvantifikácii metánových únikov prichádza na rad fáza výstupov a reportingu. Výstupný report obsahuje počet únikov, ich lokalizáciu, kategorizáciu podľa OGMP (Oil and Gas Methane Partnership – medzinárodná iniciatíva pod záštitou OSN, ktorej cieľom je presne merať, vykazovať a znižovať emisie metánu v ropnom a plynárenskom priemysle), ako aj kvantifikáciu emisií a príslušné grafy a analýzy, priblížil Leška, ktorý v tejto súvislosti definoval aj hlavné prínosy pre prevádzku.
“Samozrejme, patrí medzi ne najmä zvýšenie bezpečnosti, environmentálny reporting, ktorý potrebujeme vykazovať, ako aj efektívnejšie plánovanie opráv a zníženie finančných strát,” vymenoval odborník Nafty.
Pokiaľ ide o praktické skúsenosti Nafty, skonštatoval, že po tom, ako spoločnosť začala robiť, detekcie na trojmesačných, štvormesačných bázach, čiže tri kampane za rok, počet únikov sa výrazne znížil. “Hovoríme o poklese z dvojciferných na jednociferné počty s tým, že na niektorých strediskách sa nám veľmi často stáva, že už nemáme také úniky, ktoré by potrebné okamžite odstraňovať,” povedal Leška. Moderná detekcia únikov tak podľa neho v súčasnosti predstavuje kombináciu viacerých detekčných technológií a vyššiu efektivitu kontrol technologických celkov, pričom pravidelné kampane pomáhajú dlhodobo monitorovať stav technológií.
Nafta vo svojom úsilí o odhaľovanie a elimináciu metánových únikov nepoľavuje a aktuálne testuje aj ďalšie technológie. Ide najmä o využitie dronov pri kontrolách, možnosť využitia akustickej kamery pri detekcií či rozšírenie možností multidetekčného systému. “Kombinácia používaných technológií nám umožnila urobiť detekciu rýchlo, čiže strediská na ktorých trvala dva dni, ju dokážeme spraviť za deň. Máme rýchlejšie a presnejšie detekcie a ľahšiu lokalizáciu únikov,” uzavrel Samuel Leška zo spoločnosti Nafta.
Metánové emisie na úrovni zdroja vs. na úrovni lokality z pohľadu prepravcu
Nariadenie EÚ 2024/1787 o znižovaní emisií metánu v energetickom sektore okrem iného vyžaduje povinnosť merať emisie metánu na úrovni zdroja a na úrovni lokality, pripomenul František Šucha zo spoločnosti Eustream. “Základný rozdiel je v tom, že na úrovni zdroja v rámci LDAR (Leak Detection and Repair – Detekcia a oprava únikov) prichádzame ku každému jednému zdroju úniku, ktorý lokalizujeme a kvantifikujeme, rovnako ako iné emisie, napr. odvetrané úniky alebo úniky z pneumatických zariadení. Na úrovni lokality to meranie, napr. dronom, ukáže, aké veľké množstvo metánu sa v danej oblasti nachádza v ovzduší,” ozrejmil Šucha s tým, že tieto dve hodnoty sa porovnávajú. Nariadenie z veľkej miery vychádza z požiadaviek OGMP, ktoré už má spracované postupy merania na úrovni zdroja a na úrovni lokality, ako aj proces porovnávania týchto dvoch meraní.
Pri meraní metánových únikov na úrovni zdroja sa pristupuje k jednotlivým zdrojom úniku, pričom pred začatím merania je potrebná evidencia všetkého vypusteného plynu a podrobná inventarizácia všetkých komponentov, z ktorých je možný únik metánu do ovzdušia. “Nie sú to len úniky, je potrebné vedieť, ktoré zariadenie vypúšťa plyn, koľko ho vypúšťa, pri akých činnostiach dochádza k vypúšťaniu plynu do ovzdušia,” vymenoval Šucha.
Pri meraní na úrovni zdroja aj spoločnosť Eustream využíva na detekciu OGI kamery, sniffery či lasery a pri kvantifikácii únikov Hi Flow Sampler a prepočet na základe EN15446. High flow sampler má veľkú výhodu, keď vyhodnocuje vypustený metán v litroch za minútu, otázka však je, čo so zdrojmi, ktoré majú hodnotu nižšiu, ako je detekčná hranica OGI kamery. “Všetky ostatné emisie, ktoré sú nižšie ako 10 000 ppm, prepočítavame na základe normy 15446, aby sme z toho dostali gramy, pretože výsledkom celého procesu evidencie metánových emisií sú gramy, kilogramy či tony metánu” vysvetlil Šucha.
Využitie dronov v mieste zdroja…
Spoločnosť Eustream využila dron pri meraní na úrovni zdroja pri LDAR vysokotlakových podzemných potrubí, ktorú nariadenie prikazuje. Kontroly majú byť realizované typom 1 alebo 2, keďže EK zatiaľ nestanovila presné prístroje a detekčné limity na prístroje typu 1 a typu 2. Eustream preto používa techniku, ktorú považuje za najlepšiu a ktorá je najviac používaná, teda monitorovanie dronom realizované externým dodávateľom, spoločnosťou Uavonic.
Kontrola z roku 2025 sa zamerala na 2376 km potrubí, pričom trasa plynovodu bola rozdelená na 7 oblastí. Použité bolo zariadenie Laser Falcon pripevnené na drone. Letová výška bola 15-25 m a rýchlosť letu 2-5 m/s
“Kontrola, ovplyvnená počasím či rôznymi povoleniami, je to časovo náročná záležitosť, trvala okolo troch mesiacov,” konkretizoval Šucha. “Môžem povedať, že v rámci celej tranzitnej sústavy nebola zaznamenaná žiadna detekcia úniku metánu na podzemných plynových potrubiach,” konštatoval odborník z Eustreamu.
…a na úrovni lokality
Spoločnosť využíva meranie dronom, zariadením dostupným fyzicky aj cenovo, aj na úrovni lokality, čo je nevyhnutný krok na zlepšenie podávania správ podľa OGMP 2.0 a zosúladenie s L4 meraním na úrovni zdroja. Použitou technológiou bol tzv. TDLAS (Tunable Diode Laser Absorption) open-path, detektor ktorý meria koncentráciu plynu integrovaného cez dráhu lúču, resp. TDLAS multi–path cavity, presný detektor metánu s krátkym časom odozvy a zabudovaným čerpadlom.
Prvé pokusné meranie na úrovni lokality v roku 2023 na jednej kompresorovej stanici našlo všetky zaujímavé miesta, kde dochádzalo k vypúšťaniu plynu, všetky boli presne zdetekované, pričom dodávateľ vopred nevedel, kde úniky sú.
V roku 2024 bola zrealizovaná rozsiahla kampaň s meraniami na troch kompresorových staniciach a dvoch vybraných trasových uzáveroch a v roku 2025 ďalšia, s meraniami na štyroch kompresorových staniciach, dvoch vybraných trasových uzáveroch a jednej meracej stanici, resp. predávacej stanici na poľskom prepoji vo Výrave. V roku 2026 sa zrealizuje rovnaká kampaň ako v minulom roku, vymenoval Šucha.
Pred meraním na úrovni lokality je podľa neho dôležité poznať okrajové podmienky, ktoré môžu ovplyvniť výsledky merania, napríklad jeho čas a trvanie, “Rozdiel medzi meraním na úrovni zdroja a na úrovni lokality by mal byť čo najmenší, aby sa nestalo, že urobíme vo februári meranie na úrovni zdroja – jedná sa najmä o úniky plynu, ak ide o lokalitu, kde nebeží kompresor – a meranie na úrovni lokality v auguste a medzitým údržba odstráni polovičku únikov. To by sme asi neporovnávali tie isté veličiny,” upozornil Šucha. Dôležité sú poveternostné podmienky (zima, leto, vietor, dážď), ako aj prevádzkové podmienky (normálna prevádzka, mimo prevádzky, mimoriadne udalosti), či prebehla počas merania nejaká mimoriadna udalosť, napr. odtlakovanie.
Meranie sa skladalo z dvoch častí. Prvú predstavuje použitie uzavretého systému, kde po určenej dráhe nad technológiou preletí dron a zmapuje miesta so zvýšenou koncentráciou metánu a identifikuje sa, či sa našli miesta, o ktorých sa nevedelo alebo sa prehliadli. “To sa nám zatiaľ nestalo,” poznamenal Šucha. Ono sa to všetko zohľadňuje, potom pri tých meraniach sa to dokvantifikuje, doberá. Prvotnú inventarizáciu je potrebné upraviť, aby boli zachytené všetky zdroje, ktoré na danej lokalite aktuálne pracujú. Dron lieta vo výške od 5 do 10 m istou rýchlosťou, zohľadňujúc bezpečnosť prevádzky. V každom bode je nameraná hodnota v ppm a jedná sa o potenciálne miesta únikov.
Ďalším krokom je kvantifikácia úniku realizovaná laserom Falcon, ktorý je na drone letiacom vo výške do 30 m, rýchlosťou 3-5 m/s, kolmo na smer vetra. Vznikajú tzv. meracie steny pred objektom a za objektom. “Rozdielom kvantifikácie na vstupnej a výstupnej stene dochádzame k nejakej koncentrácii alebo toku emisií metánu z danej lokality,” ozrejmil Šucha s tým, že výsledkom je hmotnostný tok zodpovedajúci celej oblasti. Skúmanou lokalitou bola kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch, ktorej veľkosť tiež ovplyvňuje kvalitu a presnosť kvantifikácie, vzhľadom na veľkosť meracích stien – 1,5 km na jednej aj druhej strane. “V prípade trasového uzáveru je kvantifikácia na úrovni lokality iná, menej náročná ako pri takomto obrovskom objekte, kde je množstvo rôznej technológie,” zdôraznil odborník z Eustreamu.
Pokiaľ ide o výsledok, po vykonaní kontrol dodávateľ vyhodnotí svoje merania a Eustream poskytne dodatočné informácie o prevádzkových a údržbárskych činnostiach. Dodávateľ vypracuje protokol s kvantifikáciou a určením neistoty, pričom do porovnania je potrebné zahrnúť rovnaké zdroje emisií. Nasleduje analýza výsledkov a zosúladenie oboch meracích kampaní, vymenoval Šucha s tým, že vyselektované sú len tie zdroje, ktoré v čase merania dronom boli na objekte.
Čo sa týka porovnania merania na úrovni zdroja a lokality, musí dochádzať k prekrývaniu. Ak k nemu nedochádza, je potrebná náprava na úrovni lokality a dosť často sa stáva, že na úrovni zdroja sa nájde niečo, o čom sa nevedelo.
Za dôležité poznatky z merania Šucha označil potrebu porovnávať rovnaké zdroje emisií s rozdielnym časom inšpekcií. Množstvo plynu v atmosfére závisí od vetra, turbulencie a povrchových podmienok. Zatiaľ čo meranie na úrovni lokality poskytuje realistický obraz distribúcie metánu v ovzduší nad lokalitou, meranie na úrovni zdroja určuje presné miesta a intenzitu zdrojov emisií. Rozdiel medzi nimi nie je chyba, ale očakávaný jav vyplývajúci z odlišných princípov merania, dodal Šucha. Použitá metodika pre kvantifikáciu únikov metánu bola navrhnutá tak, aby spĺňala technické a metodické požiadavky rámca OGMP 2.0 (Level 4–5) a článku 14 nariadenia (EÚ) 2024/1787.
“Minuloročné merania potvrdili – a toto hodnotí OGMP, teda celú tú metodiku na úrovni lokality aj zdroja, že sme v rámci midstreamu dosiahli level 5, takže myslím si, že v tomto smere robíme, čo sa dá a čo je dostupné,” konštatoval Šucha. OGMP vyhodnocuje, či dané firmy dodržiavajú pravidlá, ktoré boli stanovené pre inventarizáciu a kvantifikáciu jednotlivých emisií, a ohodnocuje to “zlatým štandardom”. “My sme vstúpili do OGMP v roku 2020, prvý report sme dávali v 2021, keď sme sa učili, čo a ako. Každý ďalší report máme v zlatom štandarde a dúfame, že to bude aj ten tohtoročný, ktorý podáme do konca mája,” uzavrel František Šucha z Eustreamu.
Pohľad distribúcie
Nariadenie 2024/1787 sa týka aj plynárenských distribučných spoločností (DSO) Andrej Hajšel z SPP – distribúcia pripomenul, že autori pri jeho tvorbe nechceli “vymýšľať koleso”, takže sa odvolali na iniciatívu OGMP 2.0, teda na spoločnosti, ktoré sami dobrovoľne pracovali na znižovaní emisií už predtým, ako nariadenie vznikalo.
Konflikt nastal v tom, že nariadenie sa odvoláva na OGMP level 5 pre distribučné spoločnosti, ktorý neexistoval vo forme akceptovanej všetkými DSO vrátane spoločnosti mimo EÚ, ktoré budú musieť akceptovať jeho nároky, ak budú chcieť spĺňať tzv. zlatý štandard. Nariadenie sa tak odvoláva na zlatý štandard, ktorý sa celý minulý rok len formoval a prijal sa až v januári 2026 100% hlasovaním všetkých DSO, pripomenul Hajšel. “Bol tlak na to, aby od roku 26, čiže už pri reportovaní budúci rok, boli siete podrobené levelu 5, ktorý hovoril o AMLD technológii (Advanced Mobile Leak Detection – pokročilá mobilná detekcia).
Tá podľa Hajšela nemá stanovené jasné pravidlá. Hovorí však o tom, akou frekvenciou sa má snímať, že má ísť o kontinuálny monitoring a – bohužiaľ pre SPPD, zahŕňa meranie na úrovni zdroja, ale aj lokality. Na rozdiel od Eustreamu alebo Nafty, ktorých technológie sú na nejakom fyzicky ohraničenom území, v prípade distribučky, ktorá distribuuje podzemnými kanálmi a následne do budov v mestách a na dedinách,meranie na úrovni lokality predstavuje komplexný veľký problém, keďže všetky emisie, ktoré sa tam nachádzajú, treba identifikovať, verifikovať a kvantifikovať, upozornil Hajšel. “Čiže nariadenie, keď chcelo byť úspešné pri redukciách, sa cez koncentráciu chcelo dostať ku kvantifikácii, teda k objemu,” dodal.
Veľký problém vznikol podľa experta SPPD preto, že všetky doteraz používané technológie hovorili o koncentrácii, keďže ide bezpečnosť, eliminácii rizika či zabráneniu výbuchom. “Teraz si predstavte, že máte technológiu, ktorá meria PPM, nedajbože v PPB (per bilion), čiže tak detailná technológia, a máte to pretransformovať do objemu litrov za hodinu či gramov za hodinu,” poznamenal Hajšel s tým, že je to fyzikálne nemožné. Legislatíva však platí.
Rôzne spoločnosti sa toho chytili a prišli s technológiami na kvantifikáciu metánových únikov na úrovni lokality. Cieľom bola transformácia obchôdzkovej metódy na kontinuálne meranie v PPB, čiže stále je to koncentrácia v prepočte na objem. “Máte krivku, pod ktorej priebehom viete vypočítať obsah a z neho následne v čase viete vypočítať objem. Čiže takto si to vymysleli a toto je technológia AMLD,” vysvetlil Hajšel s tým, že SPPD zotrváva na maximalizácii bezpečnosti, preto musí hovoriť o tom, či AMLD bude z tohto hľadiska spĺňať potrebné štandardy.
Výzvy
Za kľúčový problém považuje odborník SPPD, že spoločnosť už má mať zavedený ekvivalent zlatého štandardu, čiže kvantifikáciu na úrovni zdroja doplnenú o meranie na úrovni lokality, a to do februára 2027. Doteraz mohla fungovať na leveli 4, čiže všetky úniky kvantifikovala cez svoje emisné koeficienty. “Mali sme vedu a výskum, vedeli sme, aké typy únikov zhruba koľko emitujú, nie v ten daný moment, ale samozrejme aj v čase,” poznamenal Hajšel, ktorý zdôraznil, že kvantifikácia by mala byť vypočítaná na základe obdobia medzi jednotlivými kontrolami tesnosti alebo inými inšpekčnými činnosťami, keď sa úniky našli.
Naproti tomu zástupcovia firiem s technológiou AMLD deklarujú kvantifikáciu na základe poslednej kontroly, odpočítania dátumov a násobenia dní pri znalosti aktuálneho momentu, z čoho má vyjsť objem. Hajšel však upozornil, že zohľadniť treba napríklad aj fakt, že pri koróznych únikoch sa môže trhlina zväčšovať a únik rásť. “Neexistujú normy, neexistuje úprava, ako jednotlivé spoločnosti na trhu majú AMLD uchopiť. Každý to robí nejakým spôsobom, najlepšie ako vie, ale neexistuje certifikačný orgán či akreditačná komora, ktorá by povedala, takto a takto,” konštatoval Hajšel.
SPPD podľa neho nemá problém s nadštandardnými kontrolami tesnosti, ktoré jej pracovníci vykonávajú v teréne, ale s kvantifikáciou, teda ako zistené PPM dostať do gramov či litrov. “Nemôžeme dovoliť si vykonávať kontrolu tesnosti pešími zamestnancami a ešte aj kvantifikačnú činnosť pre potreby nariadenia EÚ opakovane, vedieť to prepočítať a potom, potom odovzdať čísla kompetentnej autorite alebo OGMP,” poznamenal Hajšel. Súčasná pochôdzková podľa neho nedokáže technicky ani kapacitne splniť nové limity, vzhľadom uvednú chýbajúcu kvantifikáciu, nízku efektivitu (0,33 km/h) a vysokú administratívnu a reportovaciu záťaž.
AMLD predstavuje vozidlo vybavené technológiu, ktorá deklaruje laserovú precíznosť, teda detekciu metánu pomocou systému zaručujúceho citlivejšiu úroveň detekčného limitu už v jednotkách ppb, a teda nájdenie aj mikro únikov. Má pokrývať koridor 30 metrov v jednom prejazde ponúkať okamžitý výpočet emisií s určením miest úniku a kvantifikáciou emisií. “Vieme v teréne okamžite identifikovať únik, vie nám ho kvantifikovať, napočíta ho počas dĺžky jazdy a dá nám jednotné číslo. Teda v tejto údržbovej oblasti, v tejto dedine, v tomto meste, v tejto časti máte takýto objem zemného plynu, ktorý tam bol nameraný,” uviedol Hajšel. “To, či je váš, neviete, mal by byť, ale neviete všetky tie úniky takto jednoducho odfiltrovať,” dodal.
Odborník SPPD poznamenal, že vozidlá s AMLD pri testoch jazdili tak opatrne – a pomalšie, než deklarovali obchodníci – , aby niečo neminuli alebo kvantifikovali správne, že vlastne nespĺňali dané limity. “Bolo trošku smiešne, že vám to predávajú s tým, že koľko kilometrov najazdíte, koľko toho budete vedieť spraviť, aké je to rýchle, efektívne a finančná návratnosť je okamžite doma. No nie, nie je to tak, treba si stále povedať, že je to niekde v strede,” povedal Hajšel.
SPPD sa plánuje v rámci tohto roka nasadiť technológiu AMLD na vzorku svojej siete a deklarovať, že spoločnosť je na ceste k zlatému štandardu. “Pôjde o línie s najväčšou únikovosťou, aby sme si vedeli následne prepočítavať tie koeficienty, ktoré doteraz používame, hodnotami, ktoré nám prinesie táto technológia,” vysvetlil Hajšel s tým, že z celkových 6000 km miestnych oceľových sietí (stredotlak a nízkotlak) bez katodickej ochrany pôjde o 170 km, pričom rozsah bol komunikovaný aj so zástupcami OGMP.
Odborník SPPD upozornil, že aj ten doterajšie testy technológie prebiehali len na zemných častiach plynárenskej distribučnej siete, nie na nadzemných, pričom aj po splnení podmienok je certifikát vydaný len na zemné časti. “Ale to sú otázky ďalších testov, aké plynárenské zariadenia, či sú to armatúry, či sú to samotné línie alebo sú to nejaké iné komponenty, ktoré sa nachádzajú na sieti a o aké typy únikov ide,” poznamenal Hajšel.
V tejto súvislosti pripomenul skúsenosť z pobaltských štátov, ktoré majú veľmi dobrú, mladú a tesnú sieť, ale majú netesnosti na spojoch, na skrinkách či na budovách. “V tomto prípade, eh, výstup z testovania dopadol tak, že vždy pri konfrontácii výsledkov objemov z technológie AMLD s High Flow samplerom, technológia AMLD ich buď neidentifikovala, takže tie skrinky boli tak ďaleko od samotnej línie plynovodu alebo tak schované, až po to, že boli niekoľko, až desaťnásobne objemovo vyššie kvantifikované,” konštatoval odborník SPPD. “Čiže ja mám povinnosť nasadiť AMLD technológiu, nasadím ju, ona mi napočíta objem a ja skončím s tým, že pri vykazovaní redukcie vykážem viacej objemu,” dodal s tým, že v tomto prípade AMLD technológia nie je použiteľná pre tento typ distribučnej siete a ide o nesplnenie zlatého štandardu či nariadenia. Preto vznikla možnosť vyberať, vzorkovať, testovať, “rekonciliovať” a stále komunikovať svoj výsledok, stále sa zdokonaľovať a dávať aj spätnú väzbu zástupcom jednotlivých spoločností, ako “vybrúsiť ten diamant a ako naozaj nasadiť technológiu AMLD do budúcna tak, aby si spoločnosť mohla byť 100 % istá, že jej “neujde” bezpečnosť a vie správne kvantifikovať.
SPPD aktuálne spúšťa objednávky a v októbri – novembri by malo prebehnúť samotné pilotné meranie. “Sami sme zvedaví, čo a akým spôsobom nám prinesie a ako si budeme môcť nastaviť ten ďalší proces v roku 2027, 2028, keď by sme si v roku 2027 chceli prenajať technológiu a jazdiť s ňou,” uviedol Hajšel.
Ak distribútor zistí, že technológia je správna a použiteľná na istom type plynárenských zariadení, bude môcť ešte častejšie kontrolovať tesnosť na únikových plynovodoch a skracovať obdobie medzi kontrolami tesnosti. “Tým pádom ten objem bude menší a môžem vykazovať, rýchlejšiu kontrolu tesnosti na plastových sieťach, ktoré sú naozaj tesné, bezpečné a nedochádza na nich ku korózijným únikom. Takže rastie efektivita, pokiaľ ide o rýchlosť výkonu, samozrejme, pod podmienkou, že sa technológia osvedčí” skonštatoval Hajšel.
Partnerom podujatia bola spoločnosť
