Brusel 27. februára 2024 – Dva roky po tom, ako Rusko spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, ktorá prispela k spusteniu pravdepodobne najvážnejšej plynovej krízy v dejinách Európy – sa dynamika trhu zásadne zmenila, pričom zdroje a trasy dodávok sa výrazne zmenili. Hoci si Európska komisia nárokuje veľkú časť úspechu v reakcii na ruské využívanie energetických dodávok ako „zbrane“, portál spglobal.com v tomto smere vyzdvihuje najmä úlohu trhových signálov a počasia pri uspokojovaní dopytu v rokoch 2022-24. Napriek návratu cien na „normálne“ úrovne niektorí analytici upozorňujú, že sa nedosiahol nový, stabilný stav, nakoľko európsky dopyt z priemyslu sa môže vrátiť.
Väčšina ruských potrubných dodávok plynu bola po spustení invázie na Ukrajinu zastavená. Iba niekoľko krajín naďalej dováža plyn od ruského Gazpromu, medzi nimi Rakúsko, Slovensko, Maďarsko a Srbsko, ktoré nie je členom Európskej únie, poznamenal portál spglobal.com.
A hoci ruské dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy zostávajú relatívne silné, stále tvoria len malý podiel na jej celkovom dovoze.
V súčasnosti, keď EÚ dáva členským štátom právo obmedziť ruský dovoz na národnej úrovni a Rakúsko sa snaží urýchliť odchod od ruského plynu, zostávajúce ruské objemy v Európe čelia neistej budúcnosti. Podľa údajov EK už EÚ už zaznamenala prudký pokles dovozu ruského plynu a LNG, ktorý klesol zo 155 bcm v roku 2021 na 80 bcm v roku 2022 a na 43 bcm v minulom roku, uviedol spglobal.com.
Namiesto toho Európa dováža podstatne viac LNG, zatiaľ čo tradiční dodávatelia potrubného plynu – Nórsko, Alžírsko a Azerbajdžan – sa snažia udržiavať vysokú úroveň exportu. Vývoz cez nórske plynovody do Európy dosiahol v decembri minulého roka nové mesačné maximum.
Úsilie EK
Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová 15. februára uznala, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila pre EÚ najhoršiu energetickú krízu za posledné desaťročia. „Ale o dva roky neskôr môžeme povedať, že pokus ruského prezidenta Vladimira Putina rozdeliť nás a vydierať energetikou zlyhal,“ povedala Simsonová.
EK si nárokuje veľkú časť úspechu v reakcii na využívanie energetických dodávok ako „zbrane“ zo strany Ruska, a to najmä v podobe zintenzívnenia svojho diplomatického úsilia o zabezpečenie alternatívnych dodávok, zavedenia povinného napĺňania zásobníkov a podpore 15-percentného zníženia dopytu.
V skutočnosti však trhové signály a počasie zohrali veľkú úlohu pri zabezpečovaní schopnosti ponuky uspokojiť dopyt v rokoch 2022, 2023 a 2024, poznamenal spglobal.com. Ceny sa počas roku 2022 zvýšili dostatočne vysoko – v auguste 2022 dosiahli nové rekordné úrovne – na to, aby odradili časť dopytu, prilákali zvýšené náklady LNG a podnietili maximálnu nórsku produkciu.
Mierne zimy v rokoch 2022/23 a 2023/24 tiež prispeli k tomu, že zásoby plynu zostali na historicky vysokých úrovniach a držali ceny pod kontrolou.
Spoločnosť Platts – súčasť S&P Global Commodity Insights 23. februára – ohodnotila cenu TTF na najbližší mesiac na 23,30 €/MWh, čo je ďaleko od jej rekordného maxima takmer 320 €/MWh v auguste 2022.
Opatrnosť analytikov
Niektorí analytici sú však stále opatrní. „Dva roky po ruskej invázii a referenčné ceny sú späť na „normálnej“ úrovni. Nedosiahli sme však nový, stabilný stav,“ povedal Michael Stoppard, vedúci globálnej stratégie pre plyn v S&P Global Commodity Insights.
„Zatiaľ čo vyšší dovoz LNG z USA a iných krajín pokryl takmer polovicu stratených ruských plynovodných dodávok, významnejším faktorom je výrazne nižší európsky dopyt,“ upozornil Stoppard.
„Časť dopytu po plyne je navždy stratená z dôvodu zatvárania tovární či efektívnejších procesov. Ale väčšina sa vráti. Trh možno podceňuje, koľko dopytu sa vráti,“ dodal.
Ruská budúcnosť
Otázniky zostávajú aj nad tým, či by ruský plyn mohol niekedy v budúcnosti opäť získať stratený podiel na trhu. Plynový analytik Jonathan Stern z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie o tom pochybuje. „Éra 30+% podielu ruského plynu sa skončila a nevráti sa, bez ohľadu na výsledok vojny a bez ohľadu na to, kto bude v Kremli vládnuť,“ povedal Stern. „Jednotlivé krajiny môžu pokračovať v dovoze plynu z Ruska, ale európska mapa plynu a energetiky sa zásadne zmenila,“ tvrdí analytik.
Hlavná nevyriešená otázka sa podľa neho týka zostávajúcich dlhodobých kontraktov s európskymi odberateľmi. Politici sa ich nemôžu zbaviť, kontrakty zostávajú platné a sú zmluvným „slonom v miestnosti“.
Európski obchodníci s plynom medzitým považujú trendy spotreby za kľúčové pre budúcnosť ruského plynu v Európe. „Všetko je to o dopyte – ak bude deštrukcia dopytu po plyne pokračovať, môžeme sa vyhnúť ruskému plynu,“ povedal obchodník so sídlom vo Švajčiarsku.
Holandský obchodník uviedol, že keďže priemyselný dopyt je obzvlášť citlivý na cenu, strata „lacných“ ruských plynovodných dodávok bude naďalej ovplyvňovať spotrebu. „Základom je, že potreba plynu je odvodená od ceny, za ktorú ho dostaneme,“ povedal obchodník pre spglobal.com.
Alternatívne možnosti
Samotné Rusko má obmedzené možnosti na odklonenie svojho plynu, pričom väčšina objemov, ktoré tiekli potrubiami do Európy, sa teraz považuje za zablokovanú.
V súčasnosti sa ruské potrubné dodávky do Európy obmedzujú na toky vstupujúce na Ukrajinu v prepojovacom bode Sudža a dodávky cez TurkStream.
Do Európy v súčasnosti prúdi potrubím celkovo asi 80 mil. m3/deň, ale polovica z nich sa môže stratiť, keď na konci roka 2024 vyprší tranzitná dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou. Ruský vicepremiér Alexander Novak v januári uviedol, že Rusko je pripravené pokračovať v dodávkach plynu do Európy akoukoľvek dostupnou trasou vrátane Ukrajiny. Povedal však, že Moskva ešte nezaznamenala žiadnu snahu protistrany rokovať o tejto otázke. Kyjev opakovane vylúčil, že by s Ruskom o pokračovaní tranzitu rokoval.
Putin v rozhovore s Tuckerom Carlsonom začiatkom februára zopakoval svoje tvrdenie, že Rusko je stále pripravené dodávať plyn do Európy cez nepoškodenú líniu plynovodu Nord Stream 2. Jeho prevádzkovateľ však nikdy nezískal certifikáciu od nemeckých úradov, a tak plyn cez túto trasu prúdiť nemôže.
Gazprom sa snaží zvýšiť export do Číny a plánuje uzavrieť dlhodobé dodávateľské zmluvy so svojimi stredoázijskými susedmi, ako sú Kirgizsko, Kazachstan a Uzbekistan. Tieto dodávky však nedokážu vykompenzovať stratený export do Európy.
A na strane Európy – prinajmenšom na politickej úrovni – sa zdá byť isté, že existuje len veľmi slabé želanie vidieť akýkoľvek významnejší návrat ruského plynu na trh, uzavrel portál spglobal.com.