riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík
Bratislava 14. novembra 2025 – Slovensko má na vykurovaciu sezónu a rok 2026 zabezpečený dostatok plynu pre domácnosti aj priemysel. Spoločnosť SPP bude okrem kontraktu s Gazpromom rovnako ako v tomto roku naďalej využívať aj diverzifikačné kontrakty a trasy. Garantuje bezpečnosť dodávok plynu a seriózne sa zaoberá možnosťou nákupu LNG. Chce sa zúčastňovať tendrov na predaj regasifikačných kapacít v dovozných LNG termináloch. Ministerstvo hospodárstva rokuje o možnosti využívania severného koridoru, ktorým by mal byť prepravovaný regasifikovaný americký LNG z poľských a litovských terminálov na Slovensko a ďalej na Ukrajinu. Aj o týchto témach hovorila ministerka hospodárstva SR Denisa Saková a predstavitelia SPP na stretnutí s médiami.
Diverzifikačné trasy a zmluvy so spoločnosťami, ako sú Shell, RWE, Uniper, BP, Engie, zabezpečili,že sa podarilo zvládnuť dodávky plynu pre domácnosti a priemysel v SR v roku 2025, konštatovala Saková. „Počas celého roka nedošlo k žiadnemu výpadku dodávok plynu pre domácnosti ani priemysel. Čo sa týka diverzifikačného pomeru, od začiatku roka 2025 k dnešnému dňu ruský plyn tvoril v priemere 33 % a diverzifikačné zmluvy 67 % dodávok plynu pre SPP, ktorý zásobuje 2/3 trhu,“ konkretizovala ministerka.
Pre vykurovaciu sezónu 2025/26 a rok 2026 je zabezpečený dostatok plynu pre domácnosti aj priemysel na Slovensku. Podpísané sú zmluvy na diverzifikačné trasy, najmä cez Nemecko a Česko, ako aj cez Maďarsko, dodala s tým, že Slovensko chce aj počas roka 2026 využívať kontrakt o dodávkach ruského plynu so spoločnosťou Gazprom. Saková pripomenula, že pokiaľ Slovensko mohlo, využívalo čo najväčšie objemy ruského plynu z kontraktu s Gazpromom. “Ruský plyn, vzhľadom na to, že nám predajca platí aj tranzitné poplatky, je pre Slovensko najlacnejší,” zdôvodnila.
SPP má tiež podpísaných viacero diverzifikačných kontraktov, napr so spoločnosťami BP, Uniper, SEFE, Engie či ExxonMobil. Ministerka súčasne uviedla, že SPP má v zásobníkoch uskladnených 17,8 TWh plynu, čo predstavuje jednu tretinu ročnej spotreby slovenských domácností a priemyslu.
Generálny riaditeľ SPP Martin Húska pripomenul, že spoločnosť bola zaviazaná vtlačiť do zásobníkov plyn v uvedenom objeme 17,8 TWh, čo k 1. novembru 2025 splnila na 100 %. Percento naplnenosti zásobníkov prevádzkovaných spoločnosťami Nafta a Pozagas cca na 75 % hovorí o kompletnej kapacita zásobníkov na Slovensku, ktorá slúži nielen pre potreby SPP, ale aj pre ostatné podnikateľské subjekty na trhu.
„Čiže povinnosť SPP zabezpečiť plyn v zásobníkoch na požadovanej úrovni bola splnená. Vďaka tomu vieme garantovať, že plynu je dostatok pre domácnosti aj podnikateľské subjekty. Aj v prípade rôznych situácii,ktoré by mohli nastať, vieme garantovať bezpečnosť dodávok plynu,“ zdôraznil Húska, podľa ktorého porovnanie objemu v súčasnosti uskladneného plynu s minulosťou, keď sa celková potreba pohybovala na úrovni 9 TWh ukazuje pripravenosť SPP a štátu pri zabezpečení dodávok plynu.
Tri piliere bezpečnosti dodávok
Húska definoval aj tri piliere politiky SPP vo vzťahu k bezpečnosti dodávok plynu, s cieľom zabezpečiť potreby SR. Prvým pilierom je spomínaný zásobník. Druhým sú zdroje, vrátane diverzifikačných. „Už dnes je na číslach vidieť, že nie sme plne závislí len na plyne od Gazpromu, ale máme existujúce diverzifikačné zmluvy s menovanými veľkými spoločnosťami. V tekto politike pokračujeme aj v roku 2026,“ povedal Húska.Tretím pilierom je podľa jeho slov zabezpečenie dostatočných prepravných kapacít na prepravu plynu na Slovensko, ktoré sú pre rok 2026 takisto zaistené.
Vývoj na trhu
Šéf obchodu v spoločnosti SPP Michal Ľalík upriamil pozornosť na vývoj na trhu. Ceny plynu na Slovensku sú podľa jeho slov od začiatku leta relatívne stabilné, 35 – 36 €/MWh.Došlo však k situácii, na ktorú SPP upozorňoval. Pozastavení ukrajinského tranzitu a zvýšení dopytu po plyne na Slovensku narástol cenový rozdiel medzi cenami v SR a západnej Európe. Dlhé roky sa rozdiel medzi cenou na Slovensku a holandskou veľkoobchodnou- európskou referenčnou – cenou TTF pohyboval stabilne od 50 do 70 centov, aktuálnevyskočil na úroveň 4-5 €/MWh.
„Vplyvom udalostí, ktoré sa tu dejú, Slovensko platíza plyn o 3-4 € viac, ako by platilo, keby k tým udalostiam nedošlo,“konštatoval Ľalík.Tou hlavnou udalosťou, okrem zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, je silný dopyt po plyne práve z Ukrajiny, ktorej domáce produkčné kapacity zničili ruské útoky, čo ju núti vo veľkej miere sa spoliehať na dovoz. Ukrajina podľa Ľalíka deklarovala aj dopyt po plyne v Q12026 na úrovni cca 3,3 bcm. „Po odpočítaní potenciálnych tokov cez Maďarsko a Poľsko by to znamenalo zhruba tú úroveň, ktorej sme čelili vo februári a marci tohto roka. Opäť by dochádzalo k vysokým tokom na úrovni 140 000 MWh denne, možno aj viac, čo by opäť znamenalo, že cenový spread medzi Slovenskom a západom by sa mohol ešte zvýšiť,“ povedal Ľalík s tým, že ďalšie zvýšenie dopytu a pokles ponuky na Slovensku, a s tým aj ďalšie prehĺbenie cenového spreadu môže priniesť REPowerEU a odchod od ruských palív.
Dodávky plynu pre SPP od Gazpromu v tomto roku začínali z nuly v januári, cez cca 15 % vo februári a marci až k max 50 %. “Dodávka v žiadnom mesiaci nepresiahla 50 % a v priemere dosiahla spomínaných 33 %,” špecifikoval Ľalík. Spoločnosť má v portfóliu aj plyn, ktorý si zakontrahovala ako dodávku LNG či plyn, ktorý bol vyťažený v Severnom mori.
LNG
Šéf obchodu SPP sa vyjadril aj k otázke obstarávania dodávok LNG, kde existuje niekoľko možností. Najjednoduchšia znamená, že celú logistiku od nákupu napr. v USA, cez skvapalnenie, prepravu loďou, regasifikáciu a prepravu na nejaké obchodné miesto zabezpečí tretia strana. Pri druhej možnosti si nákupca zabezpečí regasifikačnú kapacitu a všetku infraštruktúru až k sebe. Pri tretej, najzložitejšej možnosti, si musí celý proces zabezpečiť sám.
Ľalík v tejto súvislosti pripomenul, že SPP nikdy nezrealizoval ani druhú z uvedených možností a nemal zakúpenú regasifikačnú kapacitu v LNG termináli. “Ale je to niečo, čím sa seriózne zaoberáme,” poznamenal s tým, že aktuálne prebieha viacero tendrov, tzv. Open Season, na predaj regaisfikačných kapacít, ktorých sa chce SPP zúčastniť.
Prezentoval pritom profil spotreby plynu zákazníkov SPP a optimálny profil nákupu. “Teda nakupovať vyrovnané množstvá. To, čo sa v lete nakúpi navyše, sa vtlačí do zásobníka, a to, čo bude chýbať v zime, sa zo zásobníkov vyťaží. Na to, aby sme to robili, nám stačí kupovať 8 mil. m3 denne, mať zhruba 9 TWh alebo 0,9 bcm skladovacích kapacít. To je najlacnejšia forma zdrojovania spoločnosti, ako je SPP,” ozrejmil Ľalík.
V prípade LNG nie je dodávka v takomto profile podľa neho úplne možná, minimálne nie všade. Napríklad v prípade poľského terminálu by sa striedali 6-dňové obdobia dodávok so 6-dňovými bez dodávok. Čo by znamenalo nákup prepravných kapacít buď v dvojnásobnom objeme, ako by bol reálne potrebný, alebo by kapacity museli byť nakupované na dennej báze, čo je ešte drahšie.
Niektoré terminály (napr. Livorno) ponúkajú tzv. flatenning, čiže majú softvérové vybavenie na to, aby spojili viacero spoločností, ktoré v nich majú sloty, a aby ponúkali štandardné, vyrovnané profily, čo pomáha zákazníkom šetriť náklady.
SPP oslovil viac ako 20 spoločností, od ktorých dostáva cenové ponuky. Tie však zatiaľ nie sú konkurencieschopné aktuálnym zdrojom zemného plynu, ktoré SPP používa. Ľalík v tejto súvislosti vyjadril nádej, že sa v tímu v SPP podarí v krátkom čase stlačiť cenu od dodávateľov tak, aby sa spoločnosť mohla po prvýkrát venovať nákupu LNG aj inou formou, než akou to robí doteraz.
Zásobníky
Ľalík zopakoval, že SPP má zásobníky naplnené na 100 %, pričom hoci z nich už ťaží, zároveň do nich plyn dopĺňa. A to najmä pre neistotu okolo phase-outu od ruského plynu, konečnej podoby príslušnej legislatívy REPower, resp. otázky, či bude SPP mať 1. januára na kontrakte stále aj plyn od Gazpromu.
Celková naplnenosť slovenských zásobníkov na úrovni 74 % predstavuje európsky podpriemer. “To ukazuje, že rozhodnutie ministerstva a vlády o všeobecnom hospodárskom záujme malo svoj význam, pretože keby sme ho nemali, je vysoká pravdepodobnosť, že zásobníky by neboli naplnené na požadovanej úrovni a európske nariadenie o skladovaní plynu by nebolo dodržané.
Vzhľadom na veľkosť slovenských zásobníkov v pomere k spotrebe však Ľalík nepovažuje údaj o ich naplnenosti za “tragické” číslo. .Aktuálne skladovaný objem plynu sa rovná cca 54 % ročnej spotreby slovenských zákazníkov, čo Slovensko radí na 3. – 4. miesto v rámci Európy.
Severný koridor
Jednou z diskutovaných možností dodávok plynu na Slovensko predstavuje jeho dovoz cez poľské LNG terminály. Michal Ľalík zopakoval, že SPP sa chce zúčastniť procedúry Open Season ponúkanej na kapacitu rozšírenia LNG terminálu Gdansk, keďže kapacity vo funkčnom termináli Swinoujscie a prvej fáze gdanského terminálu sú už vypredané. Za najväčší kameň úrazu Ľalík považuje skutočnosť, že preprava plynu cez Poľsko patrí medzi najdrahšie, je napríklad dvojnásobne drahá v porovnaní s prepravou cez Rakúsko alebo Česko.
Ministerka Saková v tejto súvislosti pripomenula svoje rokovania na 6. zasadnutí P-TEC (Partnerstvo pre transatlantickú energetickú spoluprácu) v Aténach, kde bola veľmi diskutovanou témou absorpcia amerického LNG európskym trhom. “A to jednak prostredníctvom Vertikálneho koridoru z Grécka smerom na sever, a to až do Maďarska a Moldavska, a ďalej na Ukrajinu, ako aj cez severný koridor, ktorý by zahŕňal poľské a litovské LNG terminály. Tým pádom by americký LNG mohol prúdiť cez Poľsko aj na Slovensko, a cez Slovensko ďalej na Ukrajinu,” konkretizovala ministerka hospodárstva.
Rokovania podľa nej prebiehajú s poľskou aj s litovskou stranou. “Dohodli sme sa na tom, že musíme dať konkurenčné podmienky, jednak pokiaľ ide o prepravu plynu, aj cien, resp. všetkých služieb spojených s LNG a skvapalňovaním plynu.”Tým pádom by sme mohli byť konkurencieschopní ak by sme americký LNG dopravovali nielen na Slovensko, ale aj ďalej na Ukrajinu,” dodala Saková.
Poľská strana bola podľa nej v tejto otázke veľmi konštruktívna. Ministerka vyjadrila nádej, že s podporou EK budú poľské prepravné poplatky znížené a výhodnejšie aj pre SR, čím by sa oživila trasa zo severu smerom na Slovensko, pre našu spotrebu, ale aj pre ďalší tranzit na Ukrajinu.
Severný koridor by podľa Sakovej mohol byť využívaný po dosiahnutí dohody na vládnej úrovni, ako aj s prepravcami zo zúčastnených krajín, teda Poľska Litvy, Slovenska a následne s ukrajinskou stranou. “So severným koridorom chceme byť konkurencieschopný voči Vertikálnemu koridoru,” dodala Saková.
Objemy prepravovaného plynu podľa nej budú závisieť aj od postoja ukrajinskej strany a jej využívania severného koridoru na svoje zásobovanie. Je to aj otázka nasledovných rokovaní s amarickou stranou, lebo je potrebná indexácia amerického plynu na európsky trh. “Inak spoločnosti nechcú podpisovať dlhodobé kontrakty. Keď nevedia mať presne zabezpečenú cenovú stabilitu A pokiaľ nie je americký plyn indexovaný na európskych trhoch, je to riziko pre všetky európske spoločnosti,” konštatovala ministerka hospodárstva.
RePowerEU
V súvislosti s plánom REPower Slovensko pracuje s 1. januárom 2028 ako dátumom definitívneho ukončenia dovozu ruských energií do EÚ, konštatovala Saková. Je podľa nej potrebné, aby do tohto dátumu boli jednotlivé kapacity na prepravných trasách zvýšené, a to v Nemecku, ako aj z Maďarska na Slovensko vo Veľkých Zlievcoch. Slovensko dlhodobo upozorňuje EK, že pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok plynu je jednou z najohrozenejšách krajín a potrebuje, aby tieto projekty boli dokončené včas. Saková súčasne vyjadrila nádej, že finálny dátum REPower nebude Európskym parlamentom zmenený.
Dnes nie je možné určiť skladbu zdrojov dodávok plynu na Slovensko, ale SPP sa na to bude pozerať tak, že bude hľadať zdroj, ktorý je najlacnejší. “Samozrejme, pri dodržaní všetkých regulí, nariadení a REPower legislatívy. Ale pre nás je prvotným záujmom nakúpiť čo najlacnejší zdroj plynu,” zdôraznil Húska.