Brusel 13. júna 2025 – Úsilie o dekarbonizáciu v regióne strednej a juhovýchodnej Európy (CEE/SEE), spolu s prísnejšou reguláciou však vytvára náročné problémy pre výrobné podniky. Zintenzívňujú sa aj snahy o dekarbonizáciu plynárenských systémov a prebiehajú aj ďalšie štrukturálne zmeny, v kontexte ktorých zostáva zemný plyn kľúčovým prechodným palivom, ktoré môže pomôcť zabezpečiť bezpečnosť dodávok a poskytnúť flexibilitu pri výrobe elektrickej energie. Aj k týmto záverom prišla správa „Central & South-Eastern Europe Decarbonisation Report 2025“, ktorú vypracovalo združenie Gas Inftastructure Europe v spolupráci s Grant Thornton Advisory. Slovgas prinesie v niekoľkých článkoch viaceré zistenia správy
V novembri 2023 GIE uverejnilo komplexnú správu o dekarbonizácii pre strednú a juhovýchodnú Európu, ktorej cieľom bolo poskytnúť aktuálne a relevantné informácie o energetickej transformácii a vývoji trhu v regióne, ktorý je v širších európskych analýzach často nedostatočne zastúpený. Tento rok v tomto úsilí pokračuje aktualizovanou verziou, ktorá ponúka podrobný pohľad na pokrok v dekarbonizácii v 14 krajinách.
Zameriava sa konkrétne na pripravenosť národných plynárenských infraštruktúr na podporu prebiehajúcej energetickej transformácie v strednej a juhovýchodnej Európe. Správa je komplexná a zahŕňa všetkých 14 členských štátov v regióne CEE/SEE (Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko).
Správa poskytuje komplexný prehľad o súčasnom stave energetického sektora – najmä plynárenského sektora – v regiónoch strednej a východnej Európy a juhovýchodnej Európy po kríze vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu. Tento dokument nadväzuje na predchádzajúce štúdie a aktualizuje údaje o dopadoch energetickej krízy, pričom sa zameriava najmä na zmeny v tokoch plynu a odklon od ruského plynu. Všetky tieto témy sú zasadené do kontextu skúmania konkurencieschopnosti EÚ na globálnych trhoch.
Pokračujúce úsilie o dekarbonizáciu spolu s prísnejšou reguláciou vytvárajú veľmi náročné podmienky, najmä pre výrobné podniky. V kombinácii s vysokými cenami energie to vedie k poklesu výroby, možnému presunu priemyslu do zahraničia a spomaleniu hospodárskeho rastu. „Otázkou do budúcnosti zostáva, ako bude implementovaná dohoda o čistom priemysle a do akej miery pomôže európskemu priemyslu,“ konštatuje GIE. V kontexte týchto výziev bola dohoda o čistom priemysle prezentovaná ako strategická odpoveď EÚ na ochranu jej priemyselnej základne, podporu zelených inovácií a zachovanie zamestnanosti.
Odborníci a podniky však podľa správy vyjadrili obavy z nedostatku krátkodobej podpory a príliš byrokratického charakteru návrhu. Tvrdia, že nerieši bezprostredné nedostatky v konkurencieschopnosti, najmä v energeticky náročných odvetviach, ako sú chemický priemysel, stavebné materiály a kovy.
Štrukturálne zmeny
Správa upozorňuje na skutočnosť, že v regióne zároveň prebieha niekoľko štrukturálnych zmien v energetickom sektore:
– Dodávky plynu sa stali diverzifikovanejšie vďaka klesajúcej závislosti od ruského plynu a rastúcim kapacitám terminálov LNG.
– Plynové zásobníky naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní energetickej bezpečnosti. Pred zimnou sezónou 2025/26 sú súčasné úrovne zásob výrazne nižšie ako v predchádzajúcich rokoch, čo znamená, že včasné doplnenie zásob je prioritou na ochranu pred potenciálnymi prerušeniami dodávok.
– Zintenzívňujú sa snahy o dekarbonizáciu plynárenských systémov, pričom rastú investície do zeleného vodíka, biometánu a infraštruktúry pripravenej na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
– Európska vodíková banka a vznikajúce projekty vodíkových koridorov majú za cieľ vytvoriť transparentné a koordinované podmienky pre skoré zavedenie vodíka, prepájajúc kľúčové priemyselné a spotrebiteľské centrá v celej Európe. Tieto snahy majú byť podporené zriadením Európskej siete prevádzkovateľov vodíkových sietí (ENNOH).
– Povzbudivé je, že trhy s biometánom sa rozvíjajú, podporované priemyselným partnerstvom v oblasti biometánu a cieľom EÚ dosiahnuť do roku 2030 objem 35 mld. m3. Väčšina krajín v regióne aktívne pracuje na zlepšení svojho politického a legislatívneho prostredia s cieľom podporiť investície.
– Energetická náročnosť zostáva vyššia ako priemer EÚ-27, najmä v ekonomikách s ťažkým priemyslom, hoci modernizácia a prechod k službám túto metriku postupne znižujú.
– Technológie CCUS si získavajú pozíciu ako základný nástroj na dekarbonizáciu odvetví, v ktorých je zníženie emisií náročné, ako je cementársky a oceliarsky priemysel.
– Pokračuje pokles využívania uhlia, ktorý je spôsobený vysokými cenami ETS a rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie. Pokles ťažby uhlia je v rádovo vyšších jednotkách TWh.
– V rokoch 2022 až 2023 klesla spotreba energie o 3,9 %, čo bolo spôsobené najmä spomalením priemyslu v dôsledku hospodárskej neistoty.
„V tomto kontexte zostáva zemný plyn kľúčovým prechodným palivom, ktoré môže pomôcť zabezpečiť bezpečnosť dodávok a poskytnúť flexibilitu pri výrobe elektrickej energie, najmä keď uhlia mizne z energetického mixu. Ponúka tiež nákladovo efektívnu krátkodobú a strednodobú úľavu od vysokých cien energie, najmä ak je podporovaný existujúcou infraštruktúrou,“ uviedla správa GIE. Z dlhodobého hľadiska sa mnohé z týchto plynových aktív vyvíjajú alebo modernizujú, aby boli kompatibilné s vodíkom, v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klimatickú neutralitu.
Táto duálna úloha plynu ako krátkodobého stabilizátora a dlhodobého katalyzátora vodíkovej ekonomiky ponúka pragmatickú cestu k udržaniu priemyselnej konkurencieschopnosti pri súčasnej dekarbonizácii, konštatuje GIE.
Kľúčová úloha energetiky v ekonomikách regiónu CEE/SEE
Energetika zohráva veľmi dôležitú úlohu v ekonomikách mnohých členských štátov EÚ v regióne strednej a východnej Európy a juhovýchodnej Európy v porovnaní s mnohými menej energeticky náročnými členskými štátmi v západnej Európe, poznamenala správa GIE s tým, že všetky krajiny v regióne, s výnimkou Rakúska, majú energetickú náročnosť vyššiu ako priemer EÚ-27.
Energetická náročnosť je jedným z ukazovateľov na meranie energetických potrieb ekonomiky. Vysoké číslo znamená, že ekonomika využíva veľa energie na výrobu svojich produktov a služieb. Úroveň energetickej náročnosti ovplyvňuje mnoho faktorov. Odráža štruktúru hospodárstva a jeho cyklus, všeobecnú životnú úroveň a poveternostné podmienky v referenčnej oblasti. Energetická náročnosť sa počíta ako jednotky energie na jednotku HDP, ktorá sa meria v KGOE (kilogramoch ropného ekvivalentu).
Celkovo energetická náročnosť neustále klesá vďaka modernizácii energetických systémov a tiež vďaka prechodu od ťažkého priemyslu k ekonomike orientovanej viac na služby. V roku 2021 bolo 6 krajín s energetickou náročnosťou nad 200 KGOE/1000 € v porovnaní s 2 krajinami v roku 2023 (Bulharsko 319, Estónsko 216 KGOE/1000 €, Slovensko na 4. mieste z posudzovaných krajín 182, priemer EÚ 102 KGOE/1000 €). Najvýraznejší pokles v porovnaní s predchádzajúcou správou bol zaznamenaný v Bulharsku (19 %).
Významná úloha fosílnych palív v spotrebnom mixe
Väčšina krajín v regióne CEE/SEE je stále zaťažená vysokou energetickou náročnosťou spôsobenou využívaním fosílnych palív v ich energetickom mixe, píše sa v správe GIE. Štatistiky týkajúce sa výroby elektrickej energie z uhlia však ukazujú významný pokles v rádovo jednotkách TWh výroby.
Postupné vyraďovanie uhlia je naďalej primárne poháňané rastúcou cenou emisných kvót, čo spôsobuje, že prevádzka uhoľných elektrární je ekonomicky neudržateľná. Zároveň sa očakáva, že pokračujúci rozvoj OZE, ktorých podiel v energetickom mixe sa v kombinácii so zemným plynom neustále zvyšuje, postupne nahradí uhlie. Niektoré ťažko dekarbonizovateľné ekonomiky pretrvávajú, napríklad Poľsko, ktoré plánuje v budúcnosti využívať predovšetkým jadrovú energiu spolu s OZE. Keďže jadrové projekty si vyžadujú dlhšie stavebné lehoty, Poľsko si kladie za cieľ zvýšiť inštalovaný jadrový výkon v rokoch 2030 až 2040 o 6 až 9 GW. Spotreba zemného plynu pravdepodobne zostane na súčasnej úrovni dlhšie, ako sa očakávalo, a to v dôsledku plánovaného nárastu spotreby energie v Poľsku spolu s technológiami ako CCS/CCU. Pokiaľ na energetických trhoch nedôjde k neočakávanej udalosti, ako bola tá v roku 2022, do roku 2030 možno očakávať postupné zatváranie väčšiny uhoľných elektrární, a to hlavne z ekonomických dôvodov, uviedla správa GIE.
V súvislosti so spotrebou palív je potrebné spomenúť aj celkovo nižšiu spotrebu energie v roku 2023, ktorá súvisí so slabým výkonom ekonomík a hospodárskou krízou. Celková spotreba primárnej energie tak v rokoch 2022 a 2023 klesla o 3,9 %, pričom tento pokles súvisel hlavne s priemyselným sektorom, ktorý vo veľkej miere využíva fosílne palivá. Pokles spotreby tuhých fosílnych palív je však možné pozorovať vo všetkých 14 skúmaných krajinách.
„Hoci EÚ naďalej podporuje postupné vyraďovanie zemného plynu v dlhodobom horizonte s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, plyn bude v nadchádzajúcich rokoch naďalej zohrávať kľúčovú prechodnú úlohu,“ zdôraznila správa GIE, podľa ktorej sú ďalším dôvodom regionálne špecifiká, keďže niektoré krajiny, napríklad v regióne strednej a východnej Európy a juhovýchodnej Európy, sú zaťažené energeticky náročným priemyslom a plyn bude zohrávať dôležitú úlohu ako náhrada uhlia.
Vzhľadom na postupné vyraďovanie uhlia a zvyšovanie podielu OZE mnoho členských štátov EÚ, najmä v strednej a juhovýchodnej Európe, plánuje výstavbu nových plynových elektrární, aby zabezpečili flexibilitu systému a bezpečnosť dodávok. Medzi nedávne projekty patria Bulharsko (550 MW), Grécko Terna Komotini, Alexandropolis (viac ako 3,2 GW vo výstavbe), Maďarsko (premena uhoľnej elektrárne Mátra na CCGT pripravenú na vodík), Poľsko (viacero jednotiek s celkovým výkonom viac ako 3,5 GW, vrátane Ostrołęka, Grudziądz a Rybnik) a Rumunsko (1,7 GW CCGT v Mintii očakávané do roku 2026), vymenovala správa. Tieto elektrárne sú podľa nej často navrhnuté tak, aby boli pripravené na vodík, čo je v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie a zároveň rieši krátkodobé a strednodobé výzvy v oblasti spoľahlivosti.
Okrem výroby elektrickej energie zostáva zemný plyn kľúčovým zdrojom energie v odvetviach, kde je elektrifikácia náročnejšia, a to konkrétne v oblasti vykurovania domácností a priemyselných procesov. Kým niektoré krajiny, ako napríklad Rakúsko a Slovensko, už uhlia opustili, iné sa stále nachádzajú v počiatočnej fáze prechodu. Využitie plynových elektrární, ktoré sa často nachádzajú na bývalých uhoľných lokalitách, ponúka pragmatické riešenie na nahradenie starnúcej infraštruktúry a podporu prerušovaných obnoviteľných zdrojov energie. „Pokiaľ nedôjde k rozvoju veľkokapacitného sezónneho skladovania, vodíkovej infraštruktúry alebo alternatívnych technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, plyn by mal zostať prechodným palivom v celom regióne,“ uzavrela správa GIE.