Bratislava 26.marca 2020- Globálna kríza, ktorú spôsobila pandémia ochorenia Covid-19, ukáže v energetike význam palív ako je zemný plyn. Zároveň sa spôsobí posun realizácie ambicióznych klimatických plánov ako Európsky zelený dohovor (EU Green Deal). V podcaste Otvorene o plyne to povedal Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group. „Táto kríza zvýši význam palív ako je zemný plyn. Ceny elektriny, zemného plynu, aj emisných povoleniek klesajú. Zdá sa, že tento trend bude pokračovať. To výrazne narúša mnohé modely financovania klimatickej politiky EÚ ako napríklad Modernizačný fond, ktorý sa mal financovať práve z predaja emisných kvót. Keď padnú emisné kvóty na polovicu pôvodnej hodnoty, tak z financií vo fonde veľa neostane. Pokiaľ bude cena elektrickej energie a tým pádom aj zemného plynu nízka, dôjde k tlaku na to, aby sa napríklad v teplárenstve prechádzalo z výroby elektriny a tepla z uhlia na výrobu z plynu. Pre zemný plyn svitá na lepšie časy, čo je to logické a správne, lebo je to ekologické, dostupné a bezpečné palivo,“ vyhlásil Hanulák, ktorý očakáva, že nastane časový posun mnohých termínov a lehôt, spájajúcich sa s Európskym zeleným dohovorom a Zimným energetickým balíčkom. „Napríklad podľa smernice o obnoviteľných zdrojoch majú prejsť systémy centrálneho zásobovania teplom na takzvané účinné systémy zásobovania teplom do roku 2025. V podmienkach Slovenskej republiky, kde je veľký podiel zemného plynu vo vykurovaní formou monovýroby, teda bez produkcie elektrickej energie, sa to má realizovať prechodom na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu tepla s prípadným zapojeným produkcie tepla z OZE alebo odpadového tepla. Tým sa má splniť požiadavka na 50% výroby z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo z obnoviteľných zdrojov, či odpadového tepla. Minimálne si myslím, že sa krkolomné termíny do konca roka 2025 posunú a získa sa čas,“ konštatoval Hanulák.
Termíny by sa mohli zmeniť aj v prípade iných inštitúcií. Napríklad aj prehodnotenie rozhodnutia Európskej investičnej banky (EIB) nefinancovať od roku 2022 projekty infraštruktúry pre zemný plyn. „EIB sa bude musieť zamerať na iné priority súvisiace s naštartovaním ekonomiky. Ak však máme vybudovanú infraštruktúru, ktorá počas krízy funguje dobre a zaisťuje bezpečnú dodávku, aký má zmysel do nej neinvestovať? Na konci to zaplatí spotrebiteľ, keď to nepôjde cez takúto podporu,“ vysvetlil Hanulák.
Súčasná kríza zároveň privádza celú energetiku na križovatku, kde je otázne, či sa vyberie cestou decentralizácie a lokálnych zdrojov alebo sa posilní postavenie „veľkých energetík“. Hanulák očakáva, že sa naplní druhá alternatíva. „Energetika túto krízu ustojí, zvýši sa jej význam v očiach verejnosti a štát bude investovať do posilnenia bezpečnosti, do infraštruktúry, teda do oblastí, ktoré musia fungovať, ak by sa aj stala nejaká podobná katastrofa v budúcnosti,“ dodal Hanulák.
Podcast Otvorene o plyne s Rastislavom Hanulákom si môžete vypočuť aj na viacerých platformách.
Anchor:
https://anchor.fm/slovgas/episodes/OTVORENE-O-PLYNE-s-Rastislavom-Hanulkom-ebv54r
Spotify:
https://open.spotify.com/episode/1FqTSPfMMkITp1vbzWfEL9
Google Podcasts:
https://podcasts.google.com/?feed=aHR0cHM6Ly9hbmNob3IuZm0vcy8xMzRjZTcxOC9wb2RjYXN0L3Jzcw%3D%3D
Radio Public:
Soundcloud: