Starý Smokovec 16. septembra 2021 – Slovenské plynárenstvo – jedno z kľúčových odvetví slovenského hospodárstva, ktoré už 165 rokov spoľahlivo slúži verejnosti – nestojí na mieste, ale sa intenzívne rozvíja. Na prahu tretej plynárenskej revolúcie zodpovedne pristupuje k environmentálnym výzvam súčasnosti a dokáže prispieť k plneniu klimatických cieľov EÚ. V otváracom prejave Jesennej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal jeho prezident Tomáš Malatinský.
Pripomenul, že tento rok je to už 165 rokov, čo slovenské plynárenstvo spoľahlivo slúži verejnosti. „Je to impozantné výročie,“ povedal. Oblasť využitia plynu sa počas za tých 165 rokov vyvíjala od osvetlenia, varenia, kúrenia, prípravu teplej vody až po priemyselné využitie, výrobu elektriny a uplatnenie v centrálnych zdrojoch tepla.
V súčasnosti podľa prezidenta SPNZ stojíme na prahu tretej plynárenskej revolúcie, keď sa predmetom záujmu stávajú obnoviteľné plyny: bioplyn, biometán, bioCNG, bioLNG, syntetický metán, zmes zemného plynu s vodíkom i čistý vodík. Je to znak toho, že plynárenské odvetvie zodpovedne pristupuje k environmentálnym výzvam súčasnosti, zdôraznil.
„Chceme ukázať, že plynárenstvo, ako jedno z kľúčových odvetví slovenského hospodárstva, nestojí na mieste, ale sa intenzívne rozvíja,“ povedal Malatinský s tým, že vodík, biometán i ďalšie obnoviteľné plyny sú reálnymi alternatívami, ako dekarbonizovať aj plynárenstvo a prispieť tak k plneniu klimatických cieľov EÚ. „Práve s využitím rozvinutej plynárenskej infraštruktúry to vieme dosiahnuť lacnejšie a efektívnejšie,“ poznamenal.
Prezident SPNZ vyjadril potešenie zo stretnutia plynárov na konferencii, ktorá sa minulý rok pre pandémiu uskutočnila v improvizovanom formáte. Pripomenul, že sa koná v roku, v ktorom by za normálnych okolností malo končiť triénium svetového plynárenstva 2018 – 2021 stretnutím na svetovej plynárenskej konferencii v Južnej Kórey. Tá sa, podobne ako Snem SPNZ, posúva na budúci rok.
„Prechod triénií je však tradične pre nás príležitosťou bilancovať uplynulé tri roky keď už nie z pohľadu svetového, tak aspoň európskeho a slovenského plynárenstva, povedal Malatinský, podľa ktorého sa tomuto cieľu prispôsobil aj program konferencie.
Uvítal, že na podujatí vystúpi viceprezident IGU Andrea Stegher aj predstavitelia energetických sektorov krajín V4 a vyjadril nádej, že budú demonštrovať zodpovedný prístup krajín strednej Európy k otázkam energetickej bezpečnosti, napriek pozoruhodným návrhom, ktoré obsahuje programový dokument EÚ „Fit for 55“.
„Myslíme si, že nás spája veľa spoločných projektov, ktoré plnia celoeurópske energetické ciele i dôležitá úloha zemného plynu v energetickom mixe a aj ako prechodového paliva. Takisto verím, že diskusia o legislatívnom balíčku „Fit for 55“ ukáže naše spoločné záujmy, o ktorých by mali vedieť v Bruseli,“ zdôraznil.
Na margo druhého panelu, ktorého účastníkmi sú predstavitelia štyroch najväčších slovenských plynárenských spoločností, uviedol, že sa majú čím pochváliť. Dlhodobo patria k najziskovejším spoločnostiam na Slovensku s nezanedbateľným príspevkom do štátneho rozpočtu SR.
„Je ich zásluhou, že zemný plyn má stále pevné miesto v slovenskom a zatiaľ aj v európskom energetickom mixe, v oboch prípadoch je podiel zemného plynu 24 až 25 %. Spotreba zemného plynu na Slovensku v uplynulom roku bola 54,86 TWh čo potvrdzuje, že zemný plyn je stále neopomenuteľnou súčasťou energetického mixu SR,“ konkretizoval prezident SPNZ.
Pripomenul, že spotreba elektrickej energie na Slovensku v roku 2020 bola 29,3 TWh. „Márne už niekoľko rokov vyzývam environmentálnych nadšencov, ktorí by radi čím skôr zakázali zemný plyn v slovenskom energetickom mixe a každý piatok sa nám pokúšajú posielať školské deti do ulíc v boji proti fosílnym palivám, aby predložili svoje návrhy: ako plánujú nahradiť takmer 55 TWh energiou slnka a vetra,“ skonštatoval s tým, že doteraz neprišla žiadna odpoveď. Boj proti zemnému plynu neustáva a je „ľahký“, keď bremeno bezproblémového zásobovania priemyslu, rezidentov i obyvateľstva leží na plynároch a energetikoch, dodal.
„Impozantná je slovenská plynárenská infraštruktúra. Prepravná sieť spoločnosti eustream, a.s. patrí k najvýkonnejším v celej EÚ,“ pripomenul Malatinský s tým, že v ostatných rokoch prepravuje viac ako 60 mld. m3 zemného plynu ročne.
Kapacita podzemných zásobníkov zemného plynu radí spoločnosť NAFTA a.s. na šieste miesto v EÚ. Mohutná je i slovenská distribučná sieť, Slovensko je po Holandsku druhou najplynofikovanejšou krajinou EÚ, pričom prístup k zemnému plynu má 94 % populácie Slovenska, konštatoval prezident SPNZ.
„Líder v dodávkach zemného plynu – spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. zásobuje viac ako 1,3 milióna odberných miest. V ostatných rokoch sa táto spoločnosť zmenila na multikomoditnú spoločnosť, ktorá predáva aj elektrinu a je autorizovaným výkupcom energií z obnoviteľných zdrojov,“ povedal Malatinský.
V závere príhovoru poďakoval manažmentom i zamestnancom plynárenských spoločností i ropnej spoločnosti Transpetrol za výsledky, ktoré dosiahli, i za nasadenie pri riešení problémov a výziev, ktoré trh s energiami, prevádzka, legislatíva, ekonomika, ale aj bežný život priniesli.
Poďakoval aj predstaviteľom Národnej rady Slovenskej republiky, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za nastavenie legislatívneho rámca i vytvorenie podmienok, v ktorých sa slovenské plynárenstvo mohlo priaznivo rozvíjať.
„Verím, že tomu tak bude i naďalej,“ uzavrel prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu Tomáš Malatinský svoj otvárací príhovor na Jesennej konferencii 2021.