Berlín 23. novembra 2023 – Taliansko a Nemecko chcú spolupracovať pri rozširovaní južného koridoru pre plyn a vodík, ako aj vybudovať nový plynovod cez Alpy. Do Nemecka by mal prepravovať aj vodík vyrobený v Tunisku. Na spoločnom stretnutí v Berlíne to v stredu vyhlásili talianska premiérka Giorgia Meloniová a nemecký kancelár Olaf Scholz. Téme sa venoval portál euractiv.com
Taliansko a Nemecko zaviazali k úzkej spolupráci v otázkach energetiky, povedal Olaf Scholz po stretnutí s talianskou šéfkou vlády. „Obzvlášť dôležité je rozšíriť južný koridor pre plyn a vodík,“ dodal nemecký kancelár.
Berlín dúfa, že vodík je palivom, ktoré mu pomôže pri dekarbonizácii jeho priemyslu. Krajina plánuje do roku 2030 spotrebovať až 4 milióny ton tohto plynu ročne. Keďže sa očakáva, že polovica tohto množstva bude pochádzať z dovozu, Berlín je závislý od zahraničných zdrojov.
K rozšíreniu spomínaného južného koridoru má prispieť nový plynovod cez Alpy, teda z Bavorska do Tuniska, ktorý podľa Scholza „zvýši bezpečnosť zásobovania oboch našich krajín“. Navyše, Rím a Berlín by mali už čoskoro podpísať dodatočnú dohodu o solidarite a vzájomnej dodávke zemného plynu v čase potreby s cieľom posilniť vzájomnú energetickú bezpečnosť.
Berlín minulý rok podpísal takúto dohodu s Parížom. Na jej základe Nemecko dodávalo Francúzsku viac elektriny, aby kompenzovalo výpadky v jeho jadrovej výrobe, a Francúzsko dodávalo Nemecku plyn.
Vodíkový plynovod
Podľa spoločného plánu, ktorý mal Euractiv možnosť vidieť, sa záväzok oboch strán týka južného centrálneho koridoru, projektu založeného na existujúcich plynovodoch, ktoré už vedú z Tuniska do Bavorska. „Cieľom južného centrálneho koridoru je rozšírenie cezhraničnej infraštruktúry plynovodov a dovoz 10 miliónov ton vodíka do roku 2030,“ uvádza sa v pláne.
Nemecká vláda ešte musí potvrdiť, či je cieľ 10 miliónov ton platný, a na žiadosť Euractiv o objasnenie zatiaľ nereagovala.
Podľa vládneho dokumentu plánovaný plynovod s odhadovanou dĺžkou 3000 km by mal prepojiť dopytové centrá v Taliansku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku, čím by prispel k „vytvoreniu rozsiahlejšej európskej vodíkovej siete“.
Spojenie so Švajčiarskom by si mohlo vyžadovať, aby bol plynovod viedol cez jeho územie, alebo by bolo potrebné pridať ďalší úsek. Projekt SouthH2 presadzovaný prevádzkovateľmi plynovodov z Bavorska, Rakúska a Talianska zatiaľ nepočíta ani s jedným variantom.
Zainteresované spoločnosti tvrdia, že 70 % existujúcich plynovodov by mohlo byť upravených na prepravu vodíka, ale stále nie je jasné, či Tunisko môže poskytnúť dostatočné množstvo plynu. Do roku 2050 má táto severoafrická krajina za cieľ produkovať 8,3 milióna ton vodíka ročne, uviedol minulý mesiac tamojší minister energetiky. Štúdia nemeckého Fraunhoferovho inštitútu odhaduje produkčný potenciál krajiny na 11 miliónov ton ročne.
Projekt pôvodne propagovali ministri energetiky Rakúska, Talianska a Nemecka v liste zaslanom do Bruselu v máji tohto roku, v ktorom sa predpokladalo, že potrubím prejde viac ako 4 milióny ton vodíka, čo je značné množstvo.
V súčasnosti nie je jasné, či Tunisko a jej susedia dokážu dodať cieľových 10 miliónov ton alebo 4 milióny ton, ktoré obchodné skupiny predpokladajú do roku 2030.
Predchádzajúce iniciatívy
Ako bolo uvedené, myšlienka rozšírenia južného koridoru a prepravy vodíka nezaznela v stredu po prvýkrát.
Talianske a nemecké priemyselné a politické zdroje koncom septembra pre agentúru Reuters uviedli, že Taliansko vedie predbežné rokovania s bavorskou vládou o dodávkach zemného plynu a vodíka do tejto spolkovej krajiny a jeho cieľom je tiež predávať spomínané palivá aj do Rakúska a Maďarska.
„Rakúsko, Bavorsko aj Maďarsko,“ povedal pre agentúru Reuters taliansky minister energetiky Gilberto Pichetto Fratin, reagujúc na otázku, ktorých zákazníkov by Taliansko mohlo zásobovať cez Adriatic Line, plynovod, ktorý chce taliansky prevádzkovateľ siete Snam vybudovať do roku 2027.
Projekt by mal v priebehu štyroch rokov zvýšiiť kapacitu prepravy plynu z južného Talianska na približne 10 bcm ročne. Adriatic Line by súčasne umožnil spoločnosti Eni a ďalším prepravcom prepravovať viac plynu vyťaženého v Afrike za Alpy.
Štátom kontrolovaná spoločnosť Snam plánuje do projektu Adriatic Line investovať 2,5 miliardy eur, čo tiež pomôže k vytvoreniu plánovanej siete SoutH2, ktorá by od roku 2030 mala privádzať vodík z Afriky do severnej Európy.
Rím požiadal o približne 400 miliónov eur na tento projekt z prostriedkov EÚ prostredníctvom iniciatívy RepowerEU, ktorej cieľom bolo zabezpečiť energetickú bezpečnosť a urýchliť ekologický prechod bloku po covide.
Bavorská energetická bezpečnosť
Na otázku agentúry Reuters o možnosti získavania dodávok plynu z južnej Európy vrátane Talianska a Chorvátska hovorca bavorskej regionálnej vlády povedal: „Využívame každú príležitosť, aby sme do Bavorska priviedli dostatok plynu a vodíka zo všetkých smerov vrátane juhu.“
Región podľa hovorcu vie o plánoch vypracovaných prevádzkovateľmi plynárenských sietí – medzi ktoré patrí aj Snam – na premenu existujúcich potrubí tak, aby nimi – cez Taliansko a Rakúsko do Bavorska – mohol prúdiť aj vodík zo severnej Afriky.
„Bavorská vláda si je vedomá prebiehajúcich rokovaní o tejto otázke na federálnej úrovni. Bavorsko prispieva k ďalšiemu plánovaciemu procesu – aj v koordinácii s prevádzkovateľmi sietí – a zostáva v úzkej spolupráci s politikmi a spoločnosťami v zainteresovaných krajinách,“ doplnil hovorca pre agentúru Reuters.
Markus Kerber, hlavný stratég nemeckej stredopravej strany CDU a bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra, uviedol, že priemyselné Bavorsko chce uzatvárať dohody na zvýšenie svojej energetickej bezpečnosti. „Nemecko na severe pripravuje terminály na dovoz LNG a ďalšie riešenia, ale nie je možné vylúčiť meškania alebo blokovanie infraštruktúry… To je dôvod, prečo chcú južné spolkové krajiny v Nemecku mať ‚plán B “ – aby boli v bezpečí,“ povedal Kerber, bývalý generálny riaditeľ nemeckej obchodnej lobby BDI.
Zdroj z odvetvia agentúre Reuters povedal, že Snam rokoval s Bavorskom aj o tom, aby bola pripravovaná infraštruktúra vhodná na prepravu vodíka. Bavorská vláda uviedla, že aktívne lobuje v nemeckej spolkovej vláde, aby podporila takéto projekty.