Amsterdam 24. januára 2024 – Zachytávanie, skladovanie a využívanie CO2 si vyžaduje výstavbu potrubí a plánovanie sietí, ktoré umožnia priemyslu prístup do geologických úložísk a výrobcom syntetických palív k obnoviteľným zdrojom CO2. Transportné riešenia budú kombináciami lodnej, kamiónovej a potrubnej prepravy s terminálmi. Rozvoj prepravy si vyžiada zapojenie nielen energetických a logistických spoločností, ale aj prevádzkovateľov prepravných sústav zemného plynu, členských štátov EÚ a Európskej komisie. Pre portál euractiv.com sa téme venovali Daan Peters a Kees van der Leun, výkonní riaditelia poradenskej spoločnosti Common Futures so sídlom v Holandsku.
Zákonodarcovia EÚ v súčasnosti diskutujú o návrhu Komisie na vytvorenie geologickej kapacity na ukladanie CO2 s cieľom uskladniť 50 miliónov ton CO2 ročne. Do roku 2050 môže potreba CCS vzrásť na 550 miliónov ton ročne, čo by znamenalo, že 15 % súčasných emisií skleníkových plynov v EÚ by sa zachytávalo a skladovalo pod zemou, vyčíslili odborníci.
To si vyžaduje nielen skladovanie, ale aj nákladovo efektívnu prepravu loďami, potrubiami a miestnou kamiónovou dopravou. Takáto preprava bude potrebná aj na prepojenie dodávateľov (obnoviteľného) CO2 s výrobcami syntetických palív.
Zatiaľ čo lodnú a kamiónovú dopravu možno pre uspokojenie rastúceho dopytu organicky zvýšiť, kapitálovo náročné potrubia si vyžadujú včasné plánovanie siete. V tejto súvislosti je potrebné vyjasniť budúcu potrebu potrubí pre CO2 a pripraviť plán, ktorý zabezpečí, že preprava CO2 sa nestane prekážkou pri plnení európskych cieľov v oblasti klímy.
Zdroje koncentrovaných emisií a vhodné úložiská sú už dnes pomerne dobre známe, preto plánovanie prepravy CO2 môže najlepšie začať na základe toho, čo je potrebné pre CCS. Dodávateľom a užívateľom CO2 v sektore výroby syntetického paliva to súčasne objasní, kde môžu najlepšie umiestniť svoje zariadenia, uviedli Peters a van der Leun.
Lode, potrubia a nákladné autá
CO2 sa bude musieť zachytávať a skladovať alebo používať na riešenie dvoch hlavných výziev v rámci európskych opatrení v oblasti klímy: zbavenie sa ťažko znižovateľných emisií v priemysle, letectve a námornej doprave a vytváranie negatívnych emisií na kompenzáciu zostávajúcich emisií.
Snaha o vytvorenie skladovacích kapacít dobre napreduje najmä v regióne Severného mora, ale aj v iných častiach Európy. V celej EÚ sa rozvíjajú aj projekty na výrobu syntetického paliva. Preprava CO2 je potrebná na to, aby sa priemyslu umožnil prístup ku geologickému ukladaniu a aby výrobcovia syntetických palív mali prístup k zdrojom CO2.
Transportné riešenia budú kombináciami lodnej, kamiónovej a potrubnej dopravy s terminálmi, kde sa spájajú rôzne možnosti. Technicky už možnosti prepravy existujú. Equinor si nedávno objednal dve plavidlá pre svoj projekt Northern Lights. Existujú aj plynovody určené pre CO2, ktorých dĺžka dnes celosvetovo dosahuje približne 9500 km, väčšinou určené na miestnu prepravu priemyselným užívateľom CO2, poznamenali holandskí experti.
Preprava a nákladná doprava si vyžadujú obmedzené kapitálové investície a možno ich organicky zvýšiť, aby uspokojili rastúci dopyt. Preprava kvapalného CO2 má relatívne nízke prevádzkové náklady v porovnaní s prepravou vodíka alebo LNG, pretože skvapalňovanie CO2 má menej náročné teplotné požiadavky. Na skvapalňovanie CO2 je potrebný tlak 7 až 45 bar s príslušnými teplotami -52 °C až -10 °C, pričom LNG sa prepravuje pri -162 °C a vodík -250 °C pri atmosférickom tlaku, teda 1 bar.
Nie je prekvapením, že väčšina projektov CCUS, ktoré nedávno získali štatút projektu spoločného záujmu (PCI), sa spolieha na lodnú dopravu. Napriek tomu sa zdá zrejmé, že budú potrebné aj potrubia, najmä v oblastiach bez dobrého lodného spojenia, ako aj tam, kde je úprava existujúcich plynovodov nákladovo efektívna.
Potrubia na prepravu CO2 si vyžadujú relatívne vysoké počiatočné kapitálové náklady, no môžu poskytnúť lacnejšiu prepravu väčších objemov. Existujúce plynovody by sa mohli opätovne použiť na prepravu CO2, najmä ak sa CO2 prepravuje v plynnej forme. Tá si vyžaduje tlak 20 – 40 barov, ktorý je možné zvládnuť existujúcimi plynovodmi, zatiaľ čo preprava väčších objemov v kvapalnom alebo husto stave si vyžaduje vysoké tlaky 80 – 200 barov, čo sťažuje používanie existujúcich pozemných plynovodov. Existujúce podmorské potrubia však môžu byť vhodné na prestavbu umožňujúcu prepravu CO2.
Veľké priemyselné zdroje fosílneho CO2, vyžadujúce CCS a veľké skladovacie miesta, sa dajú pomerne ľahko identifikovať, zatiaľ čo miesta na veľkovýrobu syntetických palív sú dnes väčšinou neznáme. Pre CCS aj CCU by sa logistika lodnej a nákladnej dopravy mohla organicky rozšíriť a nevyžaduje si veľa centrálneho plánovania.
V oblastiach bez vhodných možností nízkonákladovej dopravy však budú potrebné potrubia. A keď príde na potrubia, včasné koordinované plánovanie bude nevyhnutné. Naliehavá potreba (vyplývajúca z revidovaného EÚ ETS) dosiahnuť nulové čisté emisie v priemysle do roku 2040 znamená, že čoskoro bude potrebné objasniť, kadiaľ povedú trasy uvedených potrubí. Jasná topológia potrubí pre CO2 by tiež objasnila dodávateľom biogénneho CO2 (napríklad z výroby biometánu) a výrobcom syntetických palív, kde umiestniť svoje zariadenia. Okrem toho by výrobcovia syntetického paliva alebo veľkí dodávatelia biogénneho CO2 (napr. závody na výrobu celulózy a papiera) mohli žiadať o potrubia na svoje pripojenie sa k chrbticovým sieťam CO2 alebo lodným terminálom.
Regionálna, nie celoeurópska infraštruktúra
Na rozdiel od vodíkovej infraštruktúry by infraštruktúra plynovodov na CO2 nemusela byť nevyhnutne celoeurópskou sieťou, ktorá by spájala všetky časti Európy.
Infraštruktúra skladovania by mala byť viac-menej rovnako dostupná pre priemyselné odvetvia v celej EÚ, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, čo si vyžaduje rozvoj skladovacích miest nielen v regióne Severného mora, ale aj v Pobaltí, juhozápadnej a juhovýchodnej Európe, plus možnosti prepravy na pripojenie k týmto regionálnym úložiskám.
Výsledkom môže byť regionálna dopravná infraštruktúra s polomerom približne 1000 km okolo úložísk, uviedli Peters a van der Leun.
Potrebný plán
Vzhľadom na naliehavú potrebu poskytnúť možnosť CCS ťažko dekarbonizovateľnému, najmä cementárskemu priemyslu, nemožno rozvoj prepravy CO2 ponechať len na energetické a logistické spoločnosti. Vyžiada si aj zapojenie prevádzkovateľov prepravnej sústavy zemného plynu, členských štátov a Európskej komisie.
Nedávne fórum CCUS uznalo potrebu plánovania prepravy CO2 a vytvorilo preň pracovnú skupinu. Ide o dôležitý prvý krok, pretože umožňuje energetickým a logistickým spoločnostiam, prevádzkovateľom prenosovej sústavy a vládam začať spoločnú analýzu a proces plánovania, uzavreli
Daan Peters a Kees van der Leun, výkonní riaditelia poradenskej spoločnosti Common Futures.