Petrohrad 20. júna 2025 – Súčasný vojenský konflikt medzi Izraelom a Iránom vyvoláva otázniky spojené s bezpečnosťou dodávok energií, špeciálne zemného plynu, z oboch krajín na okolité trhy. Týka sa to aj Turecka, jedného z najväčších importérov plynu v regióne. Jeho predstavitelia deklarujú, že vojenské akcie zatiaľ iránsky export neovplyvnili a tvrdia, že sa naň budú pri pokrývaní svojich potrieb, popri dodávkach z Ruska, Azerbajdžanu, LNG a vlastnej ťažbe, aj naďalej spoliehať. Krajina naďalej zdôrazňuje, že naďalej potrebuje aj tradičné palivá vrátane plynu, hoci vzhľadom na potrebu diverzifikácie zdrojov a ochrany klímy rozvíja aj sektor OZE. Téme sa venoval portál spglobal.com.
V súčasnosti prúdi iránsky potrubný zemný plyn do Turecka na základe dlhodobej zmluvy o dodávkach na úrovni až 9,6 miliárd metrov kubických ročne. Jej platnosť vyprší v júli 2026, pripomenul spglobal.com.
Hoci v prvých vlnách útokov sa Izrael nezameral na iránsku energetickú infraštruktúru, 14. júna jeho drony spôsobili čiastočné obmedzenie ťažby plynu z iránskej časti najväčšieho svetového plynového poľa South Pars. Turecká štátna tlačová agentúra Anatolia však v tejto súvislosti 17. júna citovala tureckého ministra energetiky Alparslana Bayraktara, ktorý uviedol, že neočakáva žiadne problémy s dodávkami iránskeho plynu. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že konflikt paradoxne ovplyvnil najmä export plynu z Izraela, ktorý z bezpečnostných dôvodov odstavil svoje morské plynové polia Leviathan a Karish produkujúce plyn najmä na vývoz do Egypta a Jordánska.
O dva dni na to (19. 6.), na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, minister označil Irán za jedného z hlavných dodávateľov plynu na turecký trh. „A naším cieľom a očakávaním je, že tieto dodávky plynu budú pokračovať aj v nasledujúcich rokoch a desaťročiach,“ doplnil Bayraktar.
Nízke zimné dodávky
Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnil turecký regulačný orgán EPDK, dosiahol marcový turecký dovoz zemného plynu z Iránu celkovo 0,56 mld. m3, čo predstavuje takmer 10 % celkového dovozu plynu a LNG do krajiny v uvedenom mesiaci, uviedol spglobal.com s tým, že takáto úroveň bola dosiahnutá po troch mesiacoch, keď boli dodávky iránskeho plynu do Turecka buď nízke alebo prerušované.
Práve Bayraktar počas uplynulej zimy opakovane hovoril, že dodávky plynu z Iránu predstavujú len zlomok zmluvných záväzkov a v januári klesli na nulu počas minimálne 10 dní. Nešlo pritom o prvú situáciu tohto druhu, konštatoval spglobal.com. Aj v predchádzajúcich rokoch, práve počas vrcholného dopytu v polovici zimy, mal Irán tiež problémy s uspokojením vysokého domáceho dopytu a exportných záväzkov.
Z uvedených marcových 0,56 bcm dodaných z Iránu bolo podľa EPDK 0,11 bcm dovezených na spotovej báze, čo podľa spglobal.com naznačuje, že išlo pravdepodobne o plyn dovezený na základe trojstrannej swapovej dohody uzavretej medzi Tureckom, Iránom a Turkménskom podpísanej začiatkom tohto roka, ktorá začala platiť 1. marca. Na jej základe sa Turkménsko zaviazalo dodať v priebehu roka 2025 do Iránu 1,3 bcm svojho plynu a Irán mal zas následne v rovnakom období exportovať rovnaký objem do Turecka, konkretizoval spglobal.com.
Turecký dopyt
Bayraktar na petrohradskom fóre uviedol, že Turecko predstavuje rastúci trhom s plynom. „Náš dopyt tento rok s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne 60 mld. m3,“ vyčíslil minister s tým, že aktuálne je Turecko štvrtým najväčším spotrebiteľom plynu v Európe. Tamojší regulátor EPDK v tejto súvislosti oznámil, že spotreba plynu v Turecku dosiahla v roku 2024 celkovo 53 mld. m3.
„Potrebujeme dodatočné objemy a potrebujeme našich existujúcich dodávateľov potrubného plynu, ako sú Rusko, Irán a Azerbajdžan,“ povedal Bayraktar a dodal, že Ankara podporuje aj projekty koridorov, ktoré privádzajú plyn z Turkménska do Turecka a ďalej do Európy.
Turecké investície do kapacít spätné splyňovania LNG krajine umožňujú pokryť takmer 50 % domácej spotreby práve LNG, poznamenal minister. „To nám pomôže diverzifikovať naše zdroje dodávok plynu. Náš rastúci trh s plynom totiž potrebuje dodatočné objemy,“ dodal. Portál spglobal.com pripomenul, že spotové ceny LNG zostávajú relatívne vysoké. Platts, súčasť S&P Global Commodity Insights, naposledy 18. júna ohodnotil marker LNG pre východné Stredomorie na 12,91 USD/MMBtu.
Bezpečnosť dodávok a cenová dostupnosť
Bayraktar v Petrohrade zdôraznil, že hlavnými cieľmi Turecka v oblasti energetiky sú bezpečnosť dodávok a cenová dostupnosť. „Musíme zabezpečiť tieto dve veci,“ povedal. „Stále potrebujeme ropu a stále potrebujeme plyn. „Potrebujeme však vyvážený energetický mix. Preto výrazne investujeme do obnoviteľných zdrojov energie z dôvodov diverzifikácie a ochrany klímy,“ doplnil podľa spglobal.com minister s tým, že do roku 2035 Turecko štvornásobne zvýši kapacitu svojich solárnych a veterných zdrojov.
Pokiaľ ide o domácu ťažbu, Turecko sa naďalej snaží o jej zvýšenie v Čiernom mori, pričom jeho cieľom je zdvojnásobenie produkcie do roku 2026 a dokonca štvornásobné zvýšenie na úroveň 40 miliónov m3/deň do roku 2028. Ankara sa podľa Bayraktara zaujíma aj o možnosti ťažby na medzinárodnej úrovni, pričom ako príklady uviedol Irak, Líbyu, Niger a Somálsko. Dôkazom týchto slov je podpis dohody medzi tureckou štátnou energetickou spoločnosťou TPAO a somálskym ropným úradom o spoločnom prieskume uhľovodíkov na somálskej súši z októbra 2024. Už skôr obe krajiny uzavreli dohodu prieskume nálezísk v somálskych morských vodách, ktoré realizuje turecké prieskumné pravidlo Oruc Reis. „Sme otvorení akémukoľvek partnerstvu v rámci týchto projektov,“ uzavrel podľa spglobal.com turecký minister energetiky na ekonomickom fóre v Petrohrade.