Ašchabad 22. mája 2023 – V posledných mesiacoch sa tradične izolacionistické Turkménsko začalo usilovať viac sa otvoriť vonkajšiemu svetu. V dôsledku tejto snahy došlo zo strany kľúčových aktérov vrátane Ruska, Číny a USA k intenzívnej konkurencii o prístup k prepravným trasám a energetickým zdrojom Turkménska. Jedným z dôsledkov otvárania sa Ašchabadu bolo oživenie záujmu o vybudovanie Transkaspického plynovodu (TCP) na prepravu turkménskeho plynu do Európy. Téme sa venovali analytici Jamestown Foundation (JC), ktorá sa zaoberá výskumom politickej a strategickej situácie v Číne, Rusku a v Strednej Ázii.
Koncom decembra 2022 turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil zámer Ankary začať práce na preprave turkménskeho zemného plynu na západné trhy. Na trojstrannom summite medzi Tureckom, Turkménskom a Azerbajdžanom sa všetky strany dohodli na spolupráci pri rozvoji potrebnej infraštruktúry na dodávky turkménskeho plynu do Európy, vrátane vývoja navrhovaného TCP s odhadovanými nákladmi okolo 5 miliárd USD, dĺžkou 300 km a ročnou kapacitou 30 bcm. Mal by viesť z Turkmenbaši do Baku cez Kaspické more a napojiť na na Južný plynový koridor (SGC), čo by umožnilo tok turkménskeho plynu na starý kontinent.
TCP bol niekoľko rokov odkladaný pre rôzne problémy. Jeho vybudovanie by však mohlo významne prispieť k nastoleniu energetickej rovnováhy regiónu, domnieva sa JF. Nie je podľa nej náhoda, že turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavušoglu a námestník ministra zahraničných vecí USA pre záležitosti južnej a strednej Ázie Donald Lu vyjadrili v posledných mesiacoch optimizmus ohľadom vyhliadok Turkménska na dodávky plynu do Európy, pripomína JC.
Plány TCP a výzvy, ktorým čelí
Turkménski predstavitelia predstavili plány na výstavbu TCP na konferencii v Spojených arabských emirátoch a krajina prejavila záujem o projekt aj účasťou na rôznych ministerských stretnutiach poradnej rady SGC. Dohovor o určení právneho štatútu Kaspického mora, podpísaný na piatom summite kaspických štátov v Kazachstane 12. augusta 2018, umožňuje výstavbu podvodných plynovodov po vzájomnej dohode štátov, cez ktorých vody by plynovod viedol. V dôsledku toho môžu Turkménsko a Azerbajdžan pokračovať v iniciatíve TCP samy bez účasti tretích strán. Podpísanie memoranda o porozumení medzi Azerbajdžanom a Turkménskom o spoločnom prieskume, rozvoji a ťažbe uhľovodíkov v oblasti Dostluk v Kaspickom mori v roku 2021 zvýšilo šance na uskutočnenie tohto potrubia, domnieva sa JF.
EÚ sa už desaťročia snaží o vybudovanie TCP ako poslednej časti SGC na prepravu zemného plynu z Kaspického mora do Európy. Dôležité je, že plynovod by obchádzal Rusko a prepravoval turkménsky plyn bez ruskej kontroly. Projekt bol dokonca zaradený do zoznamu projektov spoločného záujmu Európskej komisie, čo podčiarkuje jeho strategický význam.
Snaha Únie rozšíriť spoluprácu so Strednou Áziou, najmä prostredníctvom TCP, však čelí vážnym výzvam. Európske krajiny nie sú ochotné uzatvárať dlhodobé zmluvy na dodávky plynu vzhľadom na ich cieľ úplne zastaviť jeho dovoz v priebehu 10 až 15 rokov. Viac ako 20 rokov bolo ťažké nájsť primárnych investorov pre tento projekt. Napriek tomu EÚ a USA deklarovali ochotu pomôcť prilákať investície. V dôsledku toho americká spoločnosť Trans Caspian Resources prejavila záujem o financovanie projektu.
Záujem Turecka
Keďže očakávania týkajúce sa potenciálnych tranzitných poplatkov, ktoré by sa dali získať z tohto projektu, sú vysoké, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko aktívne pracujú na realizácii TCP. Okrem toho Azerbajdžan a EÚ predložili Turkménsku návrhy týkajúce sa prepravy zemného plynu. Baku však vyhlásilo, že keďže TCP je založený na turkménskych zdrojoch, Ašchabad by mal prevziať vedenie pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji. Napriek tomu azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v novembri 2022 oznámil zámer Baku rozšíriť spoluprácu s Ašchabadom na rôznych energetických projektoch, a to aj v rámci Stredného koridoru.
Ďalším nedávnym impulzom pre výstavbu TCP je diskusia o vytvorení plynárenského uzla v Turecku, odkiaľ by mali dodávky smerovať na európske trhy. Ankara chápe potenciálne výhody svojej pozície ako hlavnej tranzitnej krajiny s cieľom prilákať zemný plyn z dodatočných zdrojov vrátane Turkménska a pôsobiť ako sprostredkovateľ pre dodávky na západné trhy.
Pozícia Ruska
Moskva doteraz monopolizovala tranzitné trasy plynu z Turkménska, ktoré získala počas sovietskej éry, aby lacno reexportovala dodávky plynu do Európy a bránila akémukoľvek úsiliu vybudovať alternatívne trasy, ktoré by mohli obchádzať Rusko. Keďže EÚ teraz horlivejšie presadzuje realizáciu projektu TCP, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tento krok otvorene kritizoval a navrhol, aby sa tento problém riešil len medzi štátmi kaspického pobrežia. Okrem toho, Irán nesúhlasí s projektom z údajných environmentálnych dôvodov a alternatívne ponúkol Turkménsku využitie iránskej infraštruktúry. Jeho slabo rozvinutá sieť však plynovodov nedokáže zvládnuť veľké objemy plynu.
Turkménsko sa zároveň vo svojej bezpečnosti výrazne spolieha na Rusko. Avšak pre nestabilitu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, ktorá spôsobila, že sa Turkménsko obrátilo na Čínu ako na jednu zo svojich mála exportných destinácií, si Ašchabad uvedomuje potrebu diverzifikovať svoje odbytištia. Práve TCP predstavuje kľúčový prostriedok, ktorým by Turkménsko túto diverzifikáciu mohlo dosiahnuť. Navyše, Rusko sa nedávno stalo hlavným dodávateľom paliva do Číny, preto je otvorenie sa na západ pre Turkménsko stále atraktívnejšie, tvrdí JF.
Keďže dodávka turkménskeho plynu na európske trhy je kapitálovo náročná a vyžaduje si veľkú základňu pravidelných kupujúcich, ktorí ju podporujú, niektorí experti vyjadrili obavy o ekonomickú životaschopnosť TCP z dôvodu nedostatku potrebnej infraštruktúry a ťažkostí pri získavaní investícií.
Napriek tomu, vzhľadom na nedávnu účasť rôznych zainteresovaných strán na zložitých infraštruktúrnych projektoch vrátane EÚ, USA, Azerbajdžanu, Gruzínska a Turecka; požiadavky na nepolitizovanie dodávok energií na západné trhy a turkménske zásoby zemného plynu, štvrté najväčšie na svete, sa TCP stal prioritou regionálnej energetickej bezpečnosti, najmä pri vyhýbaní sa trasám ovládaným Ruskom, ktoré sú plné nestability.
Za takých okolností, keď sú medzinárodné podmienky veľmi priaznivé a záujmy dodávateľa (Turkménsko), tranzitných krajín (Azerbajdžan a Turecko) a odberateľov (EÚ) značne zosúladené, narastá opatrný optimizmus, že realizácia tohto kritického plynovodného projektu sa stane realitou skôr než neskôr, uzavrela Jamestown Foundation.