Bratislava 1. januára 2025 – Ukrajina v stredu v skorých ranných hodinách zastavila tranzit ruského zemného plynu cez svoje územie do EÚ a Moldavska po vypršaní päťročného tranzitného rusko-ukrajinského kontraktu podpísaného v decembri 2019. Uzavretie novej dohody odmietla vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu. Berúc do úvahy objemy prepravené touto trasou za rok 2024 tak európska bilancia príde o približne 14-15 miliárd metrov kubických (bcm) plynu ročne. Slovensko je na vzniknutú situáciu pripravené, upozorňuje však na jej závažné dôsledky pre svoju aj európsku ekonomiku. Strata ruských objemov je spolu s vlnou chladného počasia a nižším stavom európskych zásob príčinou rastu referenčnej európskej veľkoobchodnej ceny zemného plynu, ktorá v utorok prekročila 50 €/MWh a je najvyššia od októbra 2023. Informovali o tom agentúry Reuters, ČTK a Bloomberg.

Ruský Gazprom podľa agentúry Reuters potvrdil, že vývoz plynu do Európy cez Ukrajinu skončil o 08.00 h moskovského času (06.00 h SEČ), pretože dohoda o tranzite vypršala. „Z dôvodu opakovaného a jednoznačného odmietnutia ukrajinskej strany predĺžiť tieto dohody bol Gazprom zbavený technickej a právnej možnosti dodávať plyn na tranzit cez územie Ukrajiny od 1. januára 2025,“ uviedol podľa agentúry Bloomberg ruský producent na Telegrame.

Ukončenie tranzitu od siedmej hodiny kyjevského času (06.00 h) ohlásilo aj ukrajinské ministerstvo energetiky, a to s odvolaním sa na „národnú bezpečnosť“, napísal Reuters.

Zastavenie tokov oznámil aj slovenský prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete Eustream. „Spoločnosť eustream, a.s. („Eustream“) oznamuje, že 1. januára 2025 došlo k zastaveniu toku zemného plynu z Ukrajiny na vstupnom bode Veľké Kapušany na ukrajinsko-slovenskej hranici,“ uviedla spoločnosť na svojom webovom sídle.

Deklarovala pripravenosť zabezpečiť prepravu pre potreby zásobovania Slovenska zemným plynom na celom území podľa nominácií zákazníkov. „Preprava zemného plynu prebieha na všetkých prepojovacích bodoch v súlade s nomináciami našich zákazníkov a spoločnosť Eustream je plne pripravená plniť svoje záväzky voči nim a zabezpečiť spoľahlivú prepravu,“ dodala spoločnosť s tým, že aktuálne informácie, vrátane detailov o kapacitách, nomináciách a aktuálnom fyzickom toku sú dostupné na jej webovej stránke v súlade s príslušnými predpismi.

Neúspešná snaha o zachovanie tranzitu

Napriek snahe viacerých zainteresovaných na čele so Slovenskom, ktoré mali na pokračovaní tranzitu eminentný záujem a predložili viaceré alternatívne riešenia – napríklad nákup plynu na rusko-ukrajinskej hranici, ktorý by Ukrajina následne prepravila na Slovensko – Ukrajina odmietla pokračovať v tranzite po vypršaní platného kontraktu s Ruskom s odôvodnením, že Moskva platby za plyn využíva na financovanie prebiehajúcej vojny.

Plynovod Urengoj-Pomary-Užhorod (Bratstvo) zo sovietskej éry prepravoval plyn zo Sibíri cez Ukrajinu na územie bývalého Československa od 27. júla 1967. Od roku 1969 sa začal prepravovať aj do Rakúska a po vybudovaní tranzitného plynovodu na území Slovenska v roku 1972 bol umožnený tranzit ruského plynu do západnej Európy (Taliansko, Nemecko).

Dôsledkom komplikovaných rusko-ukrajinských vzťahov bolo začiatkom roka 2006 za následok obmedzenie a v januári 2009 úplné zastavenie ruských dodávok plynu takmer na 20 dní, ktoré zasiahlo takmer celú východnú a strednú Európu. V závere roka 2019 sa téma možného zastavenia dodávok vynorila znova, tentoraz ako dôsledok vzájomných dlhoročných sporov o tranzitné poplatky cez ukrajinské územie. Aj s prispením slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča sa v samom závere roka podarilo spory urovnať a zastavenie dodávok odvrátiť. Gazprom a Naftogaz podpísali 30. decembra 2019 novú, päťročnú tranzitnú dohodu. Na jej základe malo v roku 2020 cez Ukrajinu pretiecť do Európy 65 bcm ruského plynu a následne, v ďalších štyroch rokoch, 40 bcm ročne.

Naproti tomu počas súčasného rusko-ukrajinského vojnového konfliktu, ktorý spustila invázia Moskvy na Ukrajinu 24. februára 2022, bol tranzit ruského plynu cez Ukrajinu značne znížený, ale nie prerušený, a to ani po obsadení meracej stanice Sudža v ruskej Kurskej oblasti ukrajinskými jednotkami. Jeho, minimálne dočasný koniec tak prišiel až s vypršaním tranzitnej zmluvy.

Ukončením prepravy ruského plynu príde Ukrajina o približne 800 mil. eur ročne na tranzitných poplatkoch. 

Ruský postoj

Rusko deklarovalo záujem na pokračovaní tranzitu. Prezident Vladimir Putin podľa agentúry Reuters však 26. decembra vyhlásil, že tento rok už nie je čas na podpísanie novej tranzitnej dohody.

Dodal, že rôzne návrhy, ktoré sú na stole – umožniť Maďarsku, Slovensku, Turecku alebo Azerbajdžanu prevziať kontrolu nad plynom dodávaným cez Ukrajinu – sú ťažko realizovateľné, pretože Gazprom má dlhodobé zmluvy, ktoré je náročné zmeniť. 

Ruský prezident ďalej uviedol, že ďalšou prekážkou dohody je žaloba ukrajinskej spoločnosti Naftogaz, ktorá tvrdí, že Gazprom v plnej miere nezaplatil za tranzitné služby. Táto žaloba musí byť stiahnutá, aby mohla byť dosiahnutá akákoľvek dohoda o tranzite, dodal Putin, ktorý podľa Reuters zopakoval, že Rusko je pripravené dodávať plyn do Európy cez Poľsko prostredníctvom plynovodu Jamal – Európa.

Rusko pred vojnou na Ukrajine dodávalo do Európskej únie odhadom 40 – 45 % jej spotreby plynu. Na svojom vrchole v rokoch 2018 – 2019 dosahovali ročné toky ruského plynu do európskeho regiónu 175 až 180 bcm, cez Ukrajinu okolo 100 bcm.

V roku 2022 – podľa údajov Gazpromu a výpočtov agentúry Reuters – dodalo Rusko do Európy rôznymi trasami celkovo približne 63,8 bcm plynu. Tento objem sa v roku 2023 znížil o 55,6 % na 28,3 bcm. V roku 2024 by mohol tranzit predstavovať podľa rôznych odhadov 14 – 15 bcm.

Agentúra Reuters uviedla, že zastavením exportu cez ukrajinskú trasu príde ruský Gazprom o tržby za plyn cca 5 miliárd dolárov ročne.

Do Európy môže plyn vyvážať už len cez plynovody Blue Stream a TurkStream do Turecka po dne Čierneho mora. Z Turecka smeruje časť objemov ruského plynu napríklad na Balkán či do Maďarska.

Slovenská situácia a európske dôsledky zastavenia tranzitu

Zo zostávajúcich európskych odberateľov ruského plynu cez Ukrajinu je najviac zasiahnuté Slovensko. Podľa Ministerstva hospodárstva SR zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu nie je racionálnym rozhodnutím a spôsobí nárast cien na európskych trhoch, ktorý poškodí európsku ekonomiku. 

“Tento krok bude mať negatívny dopad na Slovensko. Plyn z Ruska bude do Európy aj naďalej dopravovaný inými trasami, keďže naň nie sú zavedené žiadne sankcie. Negatívne dopady tohto kroku sa, okrem Slovenska a ďalších európskych krajín, dotknú aj samotnej Ukrajiny, ktorá tiež príde o poplatky za tranzit,” konštatuje MH na svojom webe s tým, že napriek týmto faktom sa Slovensko vopred pripravilo na nelogický krok zo strany Ukrajiny a má pripravené dostatočné zásoby plynu aj alternatívne dodávky na rok 2025. Ak sa situáciu s tranzitom ruského plynu nepodarí vyriešiť začiatkom roku 2025, Európa bude musieť riešiť náročnú situáciu pred budúcoročnou zimnou vykurovacou sezónou, upozornil rezort hospodárstva. 

„O tranzite plynu cez územie Ukrajiny sme dlhodobo rokovali aj na spoločných zasadnutiach slovenskej a ukrajinskej vlády, rovnako prebehli aj rokovania s ruskou stranou. Existujú viaceré alternatívy, o ktorých sme rokovali. Ukrajina sa však rozhodla urobiť jednostranný krok, ktorý poškodí aj Slovensko. Zároveň chcem všetkých ľudí aj firmy na Slovensku uistiť, že sme na tento scenár pripravení a aktuálne na Slovensku nehrozí nedostatok plynu,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková.

Ministerstvo hospodárstva pripomenulo, že Slovensko je na zastavenie dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu technicky dobre pripravené. “Štátna spoločnosť SPP má v podzemných zásobníkoch uskladnených o 20 percent viac plynu ako pred rokom. Zásobníky, ktoré má zazmluvnené spoločnosť SPP, sú navyše aj na konci decembra naplnené prakticky na sto percent, čo v tomto období nie je štandardné,” vyzdvihlo MH.

Dodalo, že SPP má diverzifikované portfólio dodávok plynu od ďalších piatich veľkých medzinárodných energetických dodávateľov ako sú BP, Exxon Mobil, Shell, RWE alebo ENI. Rovnako aj Skupina ZSE, pod ktorú patria významní dodávatelia plynu ZSE Energia a Východoslovenská energetika, na začiatku júla oznámila dohodu o dodávke LNG prevažne z USA so spoločnosťou ORLEN Group. Slovensko má zároveň vybudované plynovodné prepojenie s každou z okolitých krajín. Zemný plyn je tak možné prepraviť z ktoréhokoľvek smeru, uviedlo MH.

Upozornilo tiež, že zastavenie tranzitu ruského plynu z východu bude mať hlavne priame finančné dopady na Slovensko. “Iba na poplatkoch za tranzit plynu, ktorý bude prúdiť zo západu a nie z východu, zaplatia plynárenské spoločnosti na Slovensku o približne 177 miliónov eur viac. Tento odhad už pritom počíta s nižšími nákladmi o približne 90 miliónov, ktoré sa odstránili zrušením nemeckého poplatku za plnenie zásobníkov,” vyčíslil rezort hospodárstva.

O ďalšie desiatky miliónov eur príde Slovensko tým, že prestane vyberať poplatky za tranzit plynu do tretích krajín. Vo výsledku tak bude slovenský účet za vypnutie toku plynu cez Ukrajinu vyšší, ako je suma určená na energodotácie pre všetky slovenské domácnosti vyčlenená v rozpočte na rok 2025, konštatovalo MH s tým, že ešte dramatickejší dopad to bude mať na európsku ekonomiku, ktorá už dnes trpí vysokými cenami energií. 

“Podľa kvalifikovaných odhadov by sa tento krok Ukrajiny prejavil vo vyšších cenách plynu a sprostredkovane aj elektriny v Európe. To by pre Európu znamenalo v najbližších dvoch rokoch dodatočné náklady v sume cca 51 miliárd eur na plyne a ďalších zhruba 77 miliárd eur v cenách elektrickej energie. Tieto náklady by sa následne preniesli aj do účtov európskych podnikov a domácností, čo vyvolá inflačné tlaky a spomalí alebo úplne zastaví uvoľňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky,” uzavrelo Ministerstvo hospodárstva SR.

Európske ceny plynu rastú

Veľkoobchodná holandská – európska referenčná cena plynu vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) – zareagovala na koniec ukrajinského tranzitu výrazným rastom, informovali agentúry Bloomberg a ČTK. V utorok prvýkrát po vyše roku prekročila 50 eur za MWh, pre dodávku v marci dosiahla úroveň 50,10 €, najvyššiu od októbra 2023. V porovnaní s pondelkovou cenou išlo o skok o 5,1 %.