Kyjev/Brusel 28. januára 2025 – Ukrajina cez víkend ústami svojho prezidenta Volodymyra Zelenského deklarovala pripravenosť na tranzit azerbajdžanského plynu do Európy. Zásadné rokovania o tejto otázke sa však aktuálne nevedú, uviedol zdroj z ukrajinskej vlády. Podľa analytikov mohlo vyhlásenie ukrajinského prezidenta súvisieť so zastavením zahraničnej pomoci zo strany USA, ako aj postojom Maďarska, ktoré pohrozilo vetovaním ďalšieho predĺženia sankcií Európskej únie proti Rusku. Téme sa venovali portály politico.eu, RBC-Ukraine a agentúry TASR a ČTK.
Zelenskyj mal o využití ukrajinskej infraštruktúry na prepravu azerbajdžanského plynu rokovať s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom minulý týždeň na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.
Po stretnutí s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou v sobotu (25. 1.) podľa portálu politico.eu následne povedal, že Azerbajdžan má veľkú vývoznú kapacitu na úrovni 25 miliárd. „Ak krajiny v Európe potrebujú plyn, môžeme využiť našu infraštruktúru. Ale nie pre ruský plyn,“ vyhlásil Zelenskyj.
„Nenecháme Rusov profitovať,“ povedal Zelenskyj. „Necháme zarábať Azerbajdžancov? S radosťou. Pomôžeme Slovákom? S radosťou. To je to, čo môžeme urobiť rýchlo. Môžeme podpísať zmluvu a rýchlo ju nastaviť, keď budeme počuť signály od ľudí v [hlavnom meste Podnesterska] Tiraspole, na Slovensku a v iných krajinách Európy,“ povedal podľa politico.eu ukrajinský líder.
Reakcia na kroky USA a Maďarska?
Podľa niektorých analytikov môžu Zelenského vyhlásenia súvisieť s aktuálnymi postojmi USA a Maďarska. Administratíva USA koncom minulého týždňa oznámila zámer zastaviť takmer všetku zahraničnú pomoc.
„Ďalšia podoba a rozsah americkej zahraničnej pomoci sú stále nejasné. Rozhodne je však celá situácia závažným signálom, že výrazne narastá pravdepodobnosť aspoň obmedzenia celkovej americkej pomoci Ukrajine. Kyjev tak o to naliehavejšie musí hľadať zdroje príjmu inde, vrátane príjmu z tranzitných poplatkov za prepravu plynu cez svoje územie,“ vysvetlil pre agentúru TASR hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Rozhodnutie USA zároveň podľa neho oslabuje motiváciu Kyjeva nakloniť si americkú administratívu, keďže pôvodný zákaz dovozu azerbajdžanského plynu zo strany Ukrajiny Trump neocenil tak, ako sa očakávalo. Zákaz tranzitu cez územie Ukrajiny mal pritom podporiť dopyt po plyne zo Spojených štátoch, uviedol ekonóm, podľa ktorého zmena postoja Ukrajiny mohla byť aj reakciou na vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána.
„Ukrajinský prezident ale otáča zrejme aj preto, aby mohol ustúpiť maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Ten v piatok (24. 1.) pohrozil, že bez obnovenia ukrajinského tranzitu bude vetovať predĺženie sankcií EÚ voči Rusku,“ domnieva sa Kovanda ďalšiu možnú príčinu.
„Ak chcú Ukrajinci pomôcť, napríklad… sankcionovať Rusov, potom nech znovu otvoria plynovod a nech umožnia stredoeurópskym krajinám vrátane Maďarska dovážať plyn, ktorý potrebujeme, cez Ukrajinu,“ vyhlásil maďarský líder.
Veto Budapešti, ktorá požadovala záruky buď z Ukrajiny, alebo z EÚ, týkajúce sa budúcej energetickej bezpečnosti Maďarska, by mohlo viesť k vráteniu zmrazených finančných prostriedkov ruskej centrálnej banky Moskve a k zrušeniu obchodných embárg, doplnil analytik pre TASR.
Predĺženie sankcií
Európska komisia pred rokovaním ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ, v snahe dosiahnuť potrebné jednomyseľné schválenie predĺženia sankcií proti Rusku o ďalších šesť mesiacov, predložila vyhlásenie, podľa ktorého je „pripravená pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou o dodávkach do Európy prostredníctvom plynovodnej sústavy na Ukrajine“ a rovnako je pripravená zapojiť do tohto procesu Maďarsko a Slovensko.
Po rokovaní ministrov následne šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová oznámila, že ministri zahraničia súhlasili s opätovným predĺžením sankcií voči Rusku.
V spomínanom vyhlásení EK sa tiež píše, že integrita energetickej infraštruktúry zásobujúcej členské štáty je otázkou bezpečnosti EÚ. „EK očakáva, že všetky tretie krajiny budú toto rešpektovať a je pripravená prijať opatrenia na ochranu kritickej energetickej infraštruktúry, ako sú elektrické káble, ropovody, plynovody alebo iné zariadenia,“ píše sa podľa agentúry ČTK vo vyhlásení.
Komisia a členské štáty sú podľa neho aj naďalej odhodlané podporovať Ukrajinu a v tejto súvislosti pomôžu opraviť, prepojiť a stabilizovať ukrajinskú energetickú infraštruktúru, „v ktorej členské štáty vrátane Maďarska a Slovenska zohrali kľúčovú úlohu“.
Slovenská reakcia
Na pripravenosť Ukrajiny prepravovať azerbajdžanský plyn cez svoje územie, reagovala podľa agentúry TASR v nedeľu (26. 1.) na sociálnej sieti slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková. „Zelenskyj povedal, že je pripravený rýchlo podpísať kontrakt, ak je politická vôľa a príde signál zo Slovenska a ostatných krajín. Uvidíme, čo prinesú rokovania v ďalších dňoch. Postoj Slovenska je jasný. Na negatívne finančné dopady zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu a Slovensko upozorňujeme dlhodobo,“ skonštatovala šéfka rezortu hospodárstva.
Možné obnovenie tranzitu pre TASR komentoval aj slovenský prevádzkovateľ prepravnej sústavy, spoločnosť Eustream. „Vítame akékoľvek úvahy o novom tranzite, ktorý by bol prospešný pre stredoeurópsky trh so zemným plynom i našu spoločnosť. Potvrdzujeme, že naše kapacity sú k dispozícii a sme pripravení prepravovať plyn podľa požiadaviek zákazníkov,“ uviedol v pondelok (27. 1.) pre TASR Eustream.
Premiér Robert Fico v utorok (28. 1.) na hospodárskom výbore Národnej rady SR označil vyhlásenie Volodymyra Zelenského o možnom tranzite azerbajdžanského plynu za krycí manéver, uviedol Denník N. „Čo iné zostalo pánovi Zelenskému než hovoriť o nejakom plyne z Azerbajdžanu. Nič nie je pripravené, žiadny projekt nie je na stole. Zase púšťa bubliny, pretože si myslí, že táto bublina ho oslobodí od toho, aby sme nepristúpili k tvrdým rozhodnutiam,“ povedal Fico, ktorý Zelenského označil za nepriateľa škodiaceho Slovensku.
„Najreálnejšie by bolo, ak by Slovensko kúpilo plyn na rusko-ukrajinských hraniciach a tento plyn sa prepravoval ako slovenský plyn cez územie Ukrajiny,“ dodal podľa Denníka N premiér s tým, že Maďarsku sa podobný model osvedčil pri nákupe ruskej ropy.
Deklaráciu EK v otázke ochrany kritickej energetickej infraštruktúry je vážna, pretože EK začína tlačiť na Ukrajinu, pokiaľ ide o tranzit plynu, pokračoval Fico. Poukázal na to, že EK v deklarácii očakáva od tretích krajín rešpektovanie toho, že ide o otázku bezpečnosti EÚ. „Toto je reč, ktorej Zelenskyj rozumie. On vie, že ak zastavíme všetky sankcie voči Rusku, hrozí mu, že nedostane už ani euro z EÚ,“ dodal podľa agentúry TASR slovenský premiér.
Tlačový odbor Úradu vlády SR informoval, že Robert Fico bude vo štvrtok (30. 1.) rokovať v Bruseli s predstaviteľmi EK o plyne v súvislosti so zastavením tranzitu na územie Slovenska.
Otázne ukrajinské rokovania
Napriek víkendovým vyhláseniam prezidenta Zelenského sú ďalšie konkrétne kroky nejasné. Ukrajina sa v súčasnosti nezúčastňuje na zásadných rokovaniach o tranzite azerbajdžanského plynu do Moldavska a ďalších európskych krajín, uviedol pre portál RBC-Ukraine zdroj z ukrajinskej vlády. „V súčasnosti sa v tejto veci nevedú žiadne zásadné rokovania,“ povedal zdroj.
Ani moldavské ministerstvo energetiky nepotvrdilo, že by prebiehali rozhovory s Azerbajdžanom o nákupe plynu. Uviedlo len, že je pripravené zvážiť akékoľvek výhodné možnosti. „Moldavsko prostredníctvom štátnej spoločnosti Energocom hľadá najvýhodnejšie zmluvy, vrátane bilaterálnych, aby zabezpečilo dodávky zemného plynu za čo najlepšie ceny,“ dodalo moldavské ministerstvo hospodárstva pre RBC-Ukraine.
Reálne možnosti Azerbajdžanu
Viacerí odborníci pochybujú, že Azerbajdžan je schopný dodávať nové významné objemy do Európy cez Ukrajinu. „Azerbajdžan sa snaží získať pozíciu hlavného energetického partnera EÚ,“ uviedla pre politico.eu Aura Sabadusová, expertka na trhy s plynom z analytickej a poradenskej spoločnosti ICIS. „Nemá však dostatočnú produkciu a už teraz produkuje nad očakávania,“ dodala s tým, že by každá takáto dohoda s Baku pravdepodobne zahŕňala swap azerbajdžanských objemov za ruské.
Podľa údajov azerbajdžanského ministerstva energetiky krajina v roku 2024 vyťažila 50,3 miliardy metrov kubických zemného plynu. Do Európy smerovalo 12,9 miliardy m3.