Ašchabad/Ankara/Teherán 10. januára 2024 – Úvahy o možnom vývoze zemného plynu z regiónu Kaspického mora do Európy stále narážajú na viacero problémov, či už geopolitických alebo vzťahových medzi jednotlivými krajinami tejto časti sveta. Okrem odmietavého postoja Ruska k vybudovaniu plynovodu cez Kaspické more je dôležitým faktorom aj pozícia Iránu, ako krajiny, na ktorú sú uvalené sankcie. Téme sa venoval portál eurasianet.org.
Pre Turkménsko a jeho ambície vyvážať svoje obrovské zásoby zemného plynu na západ je Irán lákavým, ale aj potenciálne lacným a rýchlym plánom B. Spoliehanie sa na partnera, akým je Teherán, však predstavuje možné vážne komplikácie. Nemožno vylúčiť možnosť stať sa obeťou západných sankcií, navyše Irán sa občas ukázal ako nespoľahlivý dodávateľ.
Turkménsko už posiela plyn do Iránu, aj keď v rámci swapovej dohody s Azerbajdžanom. Do odľahlých severovýchodných oblastí Iránu, ktoré potrebujú palivo, sú potrubím privádzané dve miliardy kubických metrov plynu. Irán následne pošle ekvivalentný objem do Azerbajdžanu. Výsledkom, aj keď len čisto teoretickým, je, že Azerbajdžan nakupuje turkménsky plyn. Teherán dokonca zvyšuje kapacitu plynovodu s cieľom zvýšiť ročný objem výmeny medzi Azerbajdžanom a Turkménskom na 5,5 miliardy metrov kubických.
Zjavný úspech tohto modelu inšpiroval ďalších. V novembri sa turkménski a irackí predstavitelia stretli v Ašchabade, aby prediskutovali perspektívu podobnej výmeny až 9 miliárd kubických metrov plynu ročne počas obdobia piatich rokov. Irán by mal opäť pôsobiť ako sprostredkovateľ.
Pri zvažovaní o exporte plynu do Európy je kľúčové vybudovanie tzv. Transkaspického plynovodu (TCP) z Turkménska do Azerbajdžanu. Toto riešenie by stálo viac ako 20 miliárd dolárov.
Navyše treba zohľadniť geopolitické prekážky zo strany Ruska. Moskva je proti dokončeniu TCP v akejkoľvek forme, napriek tomu, že podpísala Dohovor o právnom postavení Kaspického mora z roku 2018, ktorý by umožnil výstavbu podmorského plynovodu z Turkménska do Azerbajdžanu.
Rusko však podkopalo svoje vlastné pozície v regióne plnohodnotnou inváziou na Ukrajinu začiatkom roku 2022. Jedným z kľúčových výsledkov bolo, že Európa radikálne znížila množstvo plynu, ktoré nakupuje od Gazpromu. Tento stav prospel Azerbajdžanu, ktorý v júli 2022 uzavrel prelomovú dohodu s Európskou úniou, podľa ktorej by mal do roku 2027 zdvojnásobiť svoj vývoz do Európy na 20 bcm plynu ročne, pripomenul portál eurasianet.org.
Turecko ako alternatíva
Najnovšia alternatíva k TCP, ktorú Turkménsko skúma, predpokladá, že Turecko zohrá aktívnejšiu úlohu, než len ako tranzitná trasa. V Ašchabade sa 6. decembra 2023 uskutočnili rozhovory na pôde Medzivládnej turkménsko-tureckej komisie pre hospodársku spoluprácu o možnosti tranzitu turkménskeho plynu do Turecka cez Irán.
Veľa podrobností zatiaľ k dispozícii nie je. Turkménske ministerstvo zahraničných vecí hovorí o sľubnom projekte s tým že „v blízkej budúcnosti“ sa začnú podrobnejšie rokovania na vládnej a podnikovej úrovni.
Existujúca infraštruktúra naznačuje, čo by mohlo byť možné. Existujú dva plynovody schopné prepravovať plyn z Turkménska do Iránu: Korpeje-Kurtkuyu s kapacitou 8 bcm ročne a Dauletabad-Sarakhs-Khangiran s kapacitou 12,5 bcm. Irán a Turecko sú prepojené potrubím Irán-Turecko s kapacitou 14 bcm.
Ankara už cezeň dováža 9,6 bcm iránskeho plynu ročne, čo naznačuje, že na export do Turecka by mohlo byť k dispozícii až 4,4 miliardy metrov kubických, možno aj viac, ak by Irán dokázal zvýšiť kapacitu svojej časti plynovodu k tureckej hranici, konštatoval eurasianet.org.
Ťažká situácia Iránu
Tureckí predstavitelia odmietli informovať o akýchkoľvek podrobnostiach – či už o tom, ako pokračujú rozhovory s Turkménskom, alebo o pokroku v paralelných rokovaniach o obnovení zmluvy o dodávkach plynu s Iránom, ktorej platnosť sa skončí v najbližších dvoch rokoch.
Hovorí sa, že rozhovory s Iránom uviazli na mŕtvom bode. Hoci Teherán sa údajne snaží o priamu obnovu zmluvy, Ankara chce výrazné zníženie cien a konkrétne záruky, že Teherán svojvoľne nezastaví dodávky, ako to urobil v januári 2022. Toto neočakávané prerušenie dodávok rezultovalo vo výpadkoch dodávok plynu a elektriny v Turecku.
Irán je v ťažkej situácii. Roky medzinárodných sankcií spôsobili, že jeho plynárenský sektor trpí nedostatkom investícií. Počas mimoriadne chladných zimných období má problém pokryť vysoký domáci dopyt aj exportné záväzky.
Umožnenie prístupu Turecka k turkménskemu plynu cez jeho plynovodnú sieť by mohlo zmierniť problémy Iránu a zároveň zabezpečiť bezpečnosť dodávok Ankary. Plyn z Turkménska by tiež mohol hrať úlohu v ambíciách Turecka vybudovať centrum obchodovania s plynom.
V súčasnosti sa zdá, že plány Ankary sú obmedzené na dovoz skvapalneného zemného plynu a plynu z Ruska. To vyvolalo obavy, že Turecko by mohlo využiť plánovaný hub ako krytie reexportu ruského plynu na európske trhy, ktoré zastavili jeho dovoz po ruskej invázii na Ukrajinu.
Akýkoľvek iný plyn, ktorý bude Turecko jedného dňa schopné doviezť, by sa mohol neskôr reexportovať do Európy cez turecké plynovodné prepojenia s Gréckom a Bulharskom, ktoré majú tiež voľnú kapacitu.
Skutočnosť, že čokoľvek z týchto plánov závisí od Iránu, predstavuje problém. Nie je jasné, či by bol Irán vôbec ochotný umožniť Turecku dovážať turkménsky plyn prostredníctvom svojich plynovodov. Nie je isté, či sa Ankara len nepokúša využiť možný dovoz turkménskeho plynu ako nástroj vyjednávania pri prebiehajúcich rokovaniach s Teheránom.
Rovnako jasné nie je ani to, či by tranzit turkménskeho plynu cez Irán nebol v rozpore s medzinárodnými sankciami platnými proti Teheránu od roku 2018.
Dohoda o výmene plynu medzi Azerbajdžanom a Turkménskom a Iránom nebola sankcionovaná, zatiaľ čo existujúca zmluva Turecka o dovoze plynu s Iránom, ktorú má turecký štátny dovozca plynu Botas, mala vždy výnimku zo sankcií.
Túto výnimku však nemožno rozšíriť na žiadne nové obchody. Koncom roka 2022 Ankara ponúkla súkromným spoločnostiam možnosť dovážať plyn z Iránu prostredníctvom voľnej kapacity plynovodu, ale tento krok rýchlo zavrhla, údajne pre obavy z porušenia režimu medzinárodných sankcií, uzavrel eurasianet.org.