Bratislava 23. apríla 2021 – Vysokoúčinná kogenerovaná výroba elektriny a tepla a postupná premyslená integrácia OZE do systémov CZT je správnou cestou k dekarbonizácii teplárenstva. Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) „Prechod z uhlia na zemný plyn – využitie zemného plynu v teplárenstve a priemysle“ to povedal Vojtech Červenka, obchodný riaditeľ spoločnosti MH Teplárenský holding, zastrešujúcu šesť štátnych teplární, ktoré podľa neho do roku 2023 prestanú využívať uhlie.
V súvislosti s pripravovanými novelizáciami kľúčových energetických zákonov Červenka uviedol, že holding chce využiť moment, keď budú nové legislatívne opatrenia v pripomienkovom konaní, aby na základe dosahových štúdií presvedčil ministerstvo hospodárstva o správnosti svojho riešenia. „Máme pred sebou veľmi zaujímavé obdobie a chceme ho využiť k tomu, aby sme ukázali, že práve vysokoúčinná kogenerovaná výroba elektriny a tepla a postupná premyslená integrácia OZE do systémov CZT je správnou cestou,“ zdôraznil.
V rámci prezentácie zmeny palivového mixu štátnych teplární upriamil pozornosť aj na možné využívanie biometánu v martinskej teplárni. Ako povedal, k odpájaniu a pripájaniu nových zdrojov do CZT sa nevyjadrujú s úmyslom jeho „bigotnej ochrany“. „CZT je najlepší nástroj, akým integrovať OZE do teplárenstva. Tam sú v princípe dve možnosti. Jednak postupnou zmenou primárnej energie a v tomto prípade integrácie biometánu. Resp., ísť decentralizovaným spôsobom, ktorému sa tiež nebránime ale vidíme, že by to malo byť v porovnaní práve so zachovaním infraštruktúry do určitej miery marginálne,“ tvrdí Červenka s tým, že by sa to malo oveľa viac týkať nových objektov, ktoré sa budujú, ako odpájania sa od CZT.
„Čiže biometán vidíme ako perspektívnu záležitosť. Treba pripraviť legislatívu tak, aby bol biometánu dostatok. Lebo záväzok v rámci RED II je jednoznačný – 1 % pripájania OZE každý rok ,“ pripomenul Červenka, podľa ktorého je treba, aby táto infraštruktúra bola vybudovaná. „Rovnako bude zaujímavé vidieť, aké budú cenové úrovne, ktoré sú veľmi dôležité preto, aby nedochádzalo ku skokovej zmene ceny tepla pre konečných odberateľov Toto všetko treba dať na misku váh, ale my v tom vidíme perspektívu,“ zdôraznil obchodný riaditeľ štátnych teplární, ktoré o využívaní biometánu v Martine rokujú s možným producentom, ako aj s SPP – distribúcia o integrácií biometánu do jej siete. Martinská teplárenská by mohla cez certifikácie o pôvode tohto biometánu využívať pozitívny efekt integrácie OZE práve do štruktúry dodávky zemného plynu, podotkol Červenka.
Podľa jeho slov zo šiestich teplární MH Teplárenského holdingu využíva uhlie ešte Tepláreň Košice a tepláreň v Žiline, v oboch prípadoch je palivový mix tvorený približne 50 % uhlím a 50 % zemným plynom, pričom do roku 2023 plánujú využívanie uhlia ukončiť. Nahradiť ich má zemný plyn, v prípade Žiliny sa uvažuje aj o využití štiepky a tuhého alternatívneho paliva z triedeného odpadu. V prípade Košíc OZE (spaľovanie odpadu, biomasa) a ešte aj geotermálna energia.
Spomínaná martinská teplárenská už využíva iba zemný plyn a štiepku v pomere 65 % k 35 %, kým minulý rok ešte spaľovala 38 % uhlia.
Zvolenská tepláreň ho prestala spaľovať s koncom aktuálnej vykurovacej sezóny. Tamojší projekt ide podľa Červenku z hľadiska produkcie emisií pozitívnym smerom, pričom palivový mix sa výrazne posunie v prospech drevnej štiepky.
Trnavská teplárenská slúži podľa jeho slov ako záložný zdroj, ktorý funguje len niekoľko dní v roku, keď jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice robí úpravy na svojom privádzači alebo teplenotechnických zariadeniach. „V každom prípade je záložný zdroj na hranici svojej životnosti a preto uvažujeme o jeho nahradení novými zariadeniami,“ uviedol Červenska s tým, že by malo ísť o kogeneračné jednotky, horúcovodný kotol na zemný plyn a zapojenia OZE vo forme tepelného čerpadla a s výkonom 3 MW.
Bratislavská teplárenská nakupuje viac ako 50 % tepla od externých dodávateľov. V súčasnosti má portfólio zariadení a celá výroba je klasifikovaná ako VÚ KVET. „S týmto stavom nemôžeme byť spokojní ani preto, že máme vedľa našej jednej výrobne OLO, ktoré v súčasností marí teplo.Veľmi radi by sme ho integrovali do systému a tento počin by mal efektívny dopad na uhlíkovú stopu,“ zdôraznil Červenka, ktorý súčasne pripomenul, že sú viazaní zmluvami. Pre spoločnosť je dôležitá jednak výstupná cena tepla pre obyvateľov, ale aj zapojenie tepla, ktoré je v súčasnosti marené.