Brusel 19. februára 2024 – Krajiny juhovýchodnej a strednej Európy začali spolupracovať na vytvorení novej prepravnej trasy pre zemný plyn, ktorá by mohla pomôcť kompenzovať stratu exportu ruského plynu do Európy po ruskej invázii na Ukrajinu. V prípade realizácie tzv. „Vertikálneho koridoru“, by Azerbajdžan získal novú možnosť vývozu svojho plynu práve na trhy východnej a strednej Európy. Koridor by tak mohol prispieť k splneniu záväzku Baku zdvojnásobiť export do Európy na 20 mld. m3 ročne do roku 2027. Nová trasa by mohla ovplyvniť aj rozhodovanie o zvýšení kapacity Transjadranského plynovodu, súčasti Južného plynového koridoru. Téme sa venoval portál eurasianet.org.
Plánovaná nová trasa by mala využívať najmä existujúce plynovody spájajúce tranzitné sústavy Grécka, Bulharska, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny, ale bude si vyžadovať zvýšenie kapacity niektorých úsekov a cezhraničných prepojení.
Vertikálny koridor by ako taký mohol poskytnúť cenné nové zdroje plynu pre Moldavsko a Ukrajinu, ktoré od ruskej invázie majú problémy s uspokojením domáceho dopytu.
Nemenej významné by bolo aj to, že by bol schopný dodávať plyn do existujúceho hlavného ukrajinského plynárenského prepravného systému z východu na západ, ktorý je od ruskej invázie do tejto krajiny v roku 2022 a následného zastavenia tranzitu plynu do Európy z veľkej časti nevyužitý.
Projekt bol odštartovaný na stretnutí ministrov energetiky z juhovýchodnej a strednej Európy 19. januára v Aténach v rámci iniciatívy Európskej únie pre energetickú konektivitu strednej a juhovýchodnej Európy (CESEC).
Na stretnutí, na ktorom sa zúčastnila aj komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová, bolo podpísané memorandum o porozumení (MoP) medzi prevádzkovateľmi prepravných systémov z členských štátov EÚ Grécka, Bulharska, Rumunska, Maďarska a Slovenska, ako aj z Ukrajiny a Moldavska. Hlavným cieľom dokumentu je práve vytvorenie severojužného koridoru na prepravu plynu medzi siedmimi štátmi.
Simsonová na margo MoU podľa Eurasianet uviedla, že koridor „umožní obojsmerné toky zemného plynu zo severu na juh a späť“, čo by „pomohlo zabezpečiť dodávky energie na Ukrajinu a do Moldavska a zvýšiť celkovú energetickú bezpečnosť regiónu.“
Nový koridor, stará infraštruktúra
Nová dohoda navrhuje modernizáciu a rozšírenie existujúcej tranzitnej plynárenskej infraštruktúry v siedmich krajinách s cieľom vytvoriť nový tranzitný koridor s vyššou kapacitou, ktorý by umožnil reverzné toky v niektorých úsekoch, ako aj prepravu väčších objemov plynu z Grécka a Turecka do Bulharska, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny.
Existujúce ukrajinské tranzitné plynovody by potom mohli prepravovať plyn priamo do Maďarska, Slovenska a Poľska a na ďalšie európske trhy ďalej na západ.
Nový koridor by mohol prepravovať plyn dovážaný do Grécka a Turecka vo forme skvapalneného zemného plynu a tiež plyn z Azerbajdžanu dovážaný cez Turecko do Grécka, uviedol Eurasianet.
Prvý krok k realizácii Vertikálneho koridoru sa uskutočnil 1. februára, keď bulharský štátny prevádzkovateľ tranzitu plynu Bulgartransgaz spustil verejné konzultácie požadované EÚ na zvýšenie kapacity súbežne so štátnymi prevádzkovateľmi z Grécka, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny.
Dôsledky pre SGC
O konečnej kapacite nového koridoru sa ešte musí rozhodnúť, ale podľa ukrajinského prevádzkovateľa štátnej tranzitnej plynárenskej siete GTSOU existuje dostatočný dopyt zo strany európskych odberateľov plynu po kapacite až 21 miliónov metrov kubických denne cez Moldavsko na Ukrajinu. To je dvojnásobok existujúcej kapacity Južného plynového koridoru, ktorý v súčasnosti prepravuje celý vývoz plynu z Azerbajdžanu do Európy.
Aký vplyv to bude mať na existujúci SGC, presnejšie na jeho poslednú časť, Transjadranský plynovod (TAP) sa ešte len ukáže, konštatuje eurasient.org. TAP je vo vlastníctve konzorcia, ktoré zahŕňa azerbajdžanskú štátnu ropnú a plynárenskú spoločnosť SOCAR a BP. Konzorcium prevádzkuje najväčšie azerbajdžanské plynové pole, Shah Deniz, ktoré produkuje väčšinu exportovaného plynu z Azerbajdžanu.
TAP má nominálnu maximálnu kapacitu 20 miliárd kubických metrov ročne, ale aktuálne pracuje s kapacitou približne 10 miliárd kubických metrov ročne, kým sa partneri konzorcia TAP nerozhodnú vykonať potrebné investície na pridanie nových kompresorov, ktoré umožnia plynovodu prepravovať väčšie objemy plynu.
V januári minulého roku konzorcium oznámilo, že do roku 2026 rozšíri kapacitu o 1,2 miliardy metrov kubických ročne, ale zatiaľ neuviedlo, kedy alebo či vôbec bude investovať do zvýšenia kapacity na celých 20 miliárd metrov kubických ročne.
Vytvorenie nového Vertikálneho koridoru by mohlo spôsobiť, že táto dodatočná expanzia nebude potrebná – pokiaľ a kým nebudú k dispozícii nové zdroje plynu, ktoré by mohli naplniť oba koridory, upozornil Eurasianet.
V súčasnosti sú jedinými dostupnými zdrojmi plynu LNG – dovážaný cez terminály v Grécku a Turecku – a plyn prepravovaný potrubím z Turecka, z ktorého je v súčasnosti dostupný len plyn z Azerbajdžanu.
Snahy o zvýšenie vlastnej produkcie plynu v Azerbajdžane sú na dobrej ceste. BP oznámila 30. januára, že očakáva spustenie ťažby z nového, „hlbokého“ plynového poľa začiatkom roku 2024, zatiaľ čo francúzska spoločnosť TotalEnergies, ktorá začala v júli minulého roka ťažiť plyn z azerbajdžanského plynového poľa Abšeron, potvrdila, že plánuje zvýšiť produkciu z 1,5 miliardy kubických metrov na približne 5,5 miliardy metrov kubických ročne.
Baku naďalej tvrdí, že sa zameriava na splnenie svojho prísľubu dodávať do Európy 20 miliárd kubických metrov ročne do roku 2027, ale pretrvávajú pochybnosti o tom, či dokáže tento cieľ splniť bez dovozu od svojich susedov, Turkménska a Iránu.
Plyn z Turkménska by mohol byť dostupný pre jeden alebo oba koridory, ak rokovania medzi Tureckom, Turkménskom a Iránom o dodávke turkménskeho plynu do Turecka cez Irán prinesú ovocie, uzavrel portál Eurasianet.