Praha/Paríž/Budapešť 27. júna 2025 – Nesúhlas členských štátov Európskej únie s jej klimatickými ambíciami a nárokmi viacerých legislatívnych predpisov, ktoré majú prispieť k naplneniu, narastá. Medzi príklady z posledného týždňa patria vyhlásenia českých vládnych predstaviteľov o získaní významnej podpory 18 členských štátov pre revíziu pripravovaného systému emisných povoleniek ETS 2. Francúzsko sa zas podľa niektorých zdrojov zasadzuje za oddelenie cieľov znižovania emisií pre roky 2035 a 2040. Téme sa venovali portály idnes.cz, politico.eu a agentúra ČTK.
Českej republike sa podarilo získať kvalifikovanú väčšinu v EÚ pre zásadnú revíziu emisných kvót v systéme EU ETS 2 zahŕňajúcom domácnosti a dopravu. Po stredajšom (25. 6.) rokovaní českej vlády to oznámil jej premiér Petr Fiala. Ten následne vo štvrtok (26. 6.) spresnil, že skupinu krajín, ktorá žiada úpravu pripravovaného systému emisných kvót ETS 2, teraz tvorí 18 štátov, keď sa k nej pripojili aj Portugalsko a Grécko, uviedla agentúra ČTK.
Revízia by mala zahŕňať napríklad zastropovanie cien emisných kvót alebo úpravu systému obchodovania s nimi, uviedol portál idnes.cz.
„Vláda sa nechystá zaviesť emisné povolenky, ktoré by zdraželi bývanie a pohonné hmoty,“ povedal premiér. „Predpokladáme, že na jeseň príde Európska komisia so zmenou legislatívy,“ uviedol zas po rokovaní vlády minister životného prostredia Petr Hladík, s tým, že išlo o zložité a dlhé vyjednávania a Česko získalo na svoju stranu kľúčové veľké európske štáty ako Nemecko či Španielsko. Hladík tvrdí, že sa podarí udržať cenu nových emisných kvót na 45 € za tonu CO2. Fiala tiež povedal, že Česko odmieta plán EK na zníženie emisií CO2 o 90 % do roku 2040, pretože to ohrozuje konkurencieschopnosť Európy
Česká vláda vyhlásila, že bude v Európskej únii ďalej hľadať podporu pre úplne zrušenie systému, no zatiaľ ju nemá.
Francúzsko (ne)žiada oddelenie cieľov
Ďalšiu diskusiu o časti klimatických cieľov Únie a ich možnom odklade malo podľa portálu politico.eu iniciovať Francúzsko. Spolu s krajinami EÚ, ktoré v oblasti klímy zaostávajú, malo žiadať, aby sa oddelili diskusie o nadchádzajúcich klimatických cieľoch bloku na roky 2035 a 2040, uviedli pre POLITICO zdroje zo štyroch vlád členských krajín EÚ.
Dvaja z nich tvrdia, že francúzsky prezident Emmanuel Macron plánoval túto otázku predniesť na štvrtkovom samite lídrov EÚ v Bruseli.
Oddelenie týchto dvoch cieľov nie je podľa zdrojov len technickou otázkou. V jeho dôsledku by EÚ pravdepodobne predstavila nižší než očakávaný cieľ na rok 2035 na tohtoročnej globálnej konferencii o klíme. Práve Francúzsko by malo byť lídrom tlaku na toto zníženie, dodal jeden zo zdrojov pre politico.eu. Ďalšie zdroje dodali uviedli, že hoci francúzske ministerstvo pre ekologickú transformáciu poprelo snahu o oddelenie týchto dvoch cieľov, Francúzsko túto pozíciu presadzuje za zatvorenými dverami.
Cieľ na rok 2040 je zákonnou požiadavkou vyplývajúcou zo zákona EÚ o klíme, ktorý stanovuje cestu bloku k zníženiu emisií medzi existujúcimi cieľmi na roky 2030 a 2050. Očakáva sa, že EK na budúci týždeň navrhne cieľ 90-percentného zníženia pre rok 2040, dodalo POLITICO.
Cieľ na rok 2035 je podľa portálu vyžadovaný na základe Parížskej dohody a Organizácia Spojených národov stanovila krajinám termín na predloženie svojich cieľov do septembra. EK už dlho navrhuje stanoviť tento diplomatický záväzok na polceste medzi cieľmi na roky 2030 a 2040 v podobe cieľa pre zníženie emisií na rok 2035 vo výške 72,5 %.
Malá, ale hlasná skupina krajín – najmä Maďarsko a Poľsko – tiež žiada oddelenie týchto cieľov, odvolávajúc sa na krátky časový rámec, v ktorom majú krajiny dosiahnuť dohodu. EÚ by sa mala najprv zaoberať rokom 2035 a rok 2040 nechať na neskôr, argumentujú tieto krajiny, teraz aj s podporou Francúzska, uviedol portál politico.eu.
Pred uverejnením jeho článku francúzske ministerstvo pre ekologickú transformáciu, stála reprezentácia Francúzska v Bruseli a viacerí francúzski úradníci priamo neodpovedali na početné otázky týkajúce sa plánov Francúzska v súvislosti s cieľmi. Po uverejnení predstaviteľ ministerstva trval na tom, že táto správa nie je pravdivá.
Benjamin Haddad, francúzsky minister pre európske záležitosti priamo neodpovedal na otázky POLITICO týkajúce sa cieľov, ale vyhlásil: „Dekarbonizácia a konkurencieschopnosť musia ísť ruka v ruke. Skôr, ako sa vrhneme na nový cieľ, upresnime, ako ho dosiahneme, a poskytnime pragmatickú podporu našim hospodárskym subjektom.“
EK, podporovaná väčšinou krajín, sa doteraz bránila výzvam na oddelenie cieľov z obavy, že by to oslabilo medzinárodné ambície bloku. Brusel chce, aby vlády dosiahli dohodu o oboch cieľoch v septembri, pripomenul portál politico.eu.
Poľsko, ktoré predsedá Rade EÚ, podľa neho predstavilo oddelenie ako jednu z možností počas rokovaní na minulotýždňovom zasadnutí ministrov životného prostredia, ale získalo len obmedzenú podporu.
Globálne dôsledky
Plány na rok 2035, známe ako národne stanovené príspevky (NDC) v žargóne OSN, sú stredobodom tohtoročnej globálnej konferencie o klíme COP30 v Brazílii. Krajiny sa v súčasnosti stretávajú na technických rokovaniach v Bonne v Nemecku, aby sa pripravili na summit.
Ak EÚ nepredloží svoje NDC do konca septembra, jej úsilie sa nezapočítava do globálneho zoznamu OSN, ktorý ukazuje, ako ďaleko je svet od cieľov Parížskej dohody. Dohoda si kladie za cieľ obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 2 °C a v ideálnom prípade na 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou, pripomenulo POLITICO.
Oneskorené predloženie by podľa neho EÚ znemožnilo ovplyvňovať plány iných krajín s vysokými emisiami, najmä Číny, v čase, keď mnoho krajín očakáva, že Únia vyplní diplomatické vákuum, ktoré zanechali USA.
Poľsko a Maďarsko tvrdia, že aby ušetrila čas, EÚ by mala svoj cieľ na rok 2035 odvodiť od existujúceho cieľa na rok 2050, namiesto nového cieľa na rok 2040. Cieľ na rok 2040 je veľmi sporný a očakáva sa, že Komisia poskytne krajinám značnú voľnosť na dosiahnutie preferovaného 90-percentného cieľa. (Všetky ciele EÚ sa merajú voči referenčnej hodnote z roku 1990.), tvrdí POLITICO.
„Mali by sme od seba oddeľovať právne záväzné ciele na rok 2040 a NDC,“ povedala na minulotýždňovom zasadnutí ministrov Anikó Raisz, maďarská štátna tajomníčka pre životné prostredie. „Domnievame sa, že členské štáty potrebujú viac času na diskusiu o návrhu [na rok 2040] a NDC musia byť predložené do konca septembra,“ dodala. „Myslíme si teda, že tieto dve otázky by mali byť oddelené, aby sa našli správne riešenia. A aby sa zachovala konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,“ zdôraznila.
Oslabenie klimatického úsilia?
Dva zdroje pre politico.eu vyjadrili názor, že skutočným cieľom krajín, ktoré presadzujú oddelenie, je oslabiť úsilie bloku v oblasti klímy. Ak cieľ na rok 2035 nemožno odvodiť z cieľa na rok 2040, neexistuje jasný spôsob, ako zvoliť konkrétnu hodnotu. Najpravdepodobnejšou možnosťou by bolo, že EÚ použije lineárnu trajektóriu medzi svojimi existujúcimi cieľmi na roky 2030 a 2050, čo podporila aj Raisz.
To by však viedlo k nižšiemu cieľu na rok 2035, a to 66 %, a v porovnaní s cieľom 72,5 % by to v nasledujúcich desaťročiach zvýšilo celkové emisie EÚ.
Predstaviteľ Elyzejského paláca v stredu novinárom povedal, že klíma je na programe štvrtkového samitu, hoci v návrhu záverov z utorka sa uvádza len to, že lídri sa „v októbri vrátia k otázkam konkurencieschopnosti a prechodu na zelenú a digitálnu ekonomiku“.
Poľský zástupca potvrdil, že Varšava navrhla oddelenie týchto dvoch cieľov. Európska komisia prostredníctvom svojho hovorcu odmietla komentovať túto informáciu, uzavrel portál politico.eu.