Brusel 8. decembra 2025 – Napriek ambicióznym očakávaniam a cieľom v oblasti klimatickej politiky stanoveným pred niekoľkými rokmi to zatiaľ na rýchly koniec využívania uhľovodíkov nevyzerá. Práve naopak, podľa viacerých odhadov budú využívané ešte minimálne niekoľko dekád. Snaha Európskej únie odísť od ruských zdrojov v reakcii na inváziu Moskvy na Ukrajinu prinútila blok obrátiť sa k dovozu skvapalneného zemného plynu, najmä z USA, ktorý prudko rastie a októbri aj novembri 2025 dosiahol historické rekordy. Vytváranie novej závislosti od energetického dovozu z USA a snaha o jej zmiernenie vedie niektoré európske krajiny k prehodnoteniu svojho odporu voči domácej ťažbe. Zmenu postoja naznačili Grécko aj Taliansko, z nečlenských štátov Veľká Británia. Téme sa pre agentúru Reuters venoval komentátor Ron Bousso.
World Energy Outlook 2025 z dielne Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) vydaný v polovici novembra obsahuje okrem iného aj tri hlavné scenáre ďalšieho vývoja. Dva z nich stanovujú počiatočné podmienky a potom skúmajú, kam vedú – scenár súčasných politík (CPS) a scenár deklarovaných politík (STEPS). Tretí scenár, scenár čistých nulových emisií do roku 2050, mapuje cestu k dosiahnutiu konkrétnych cieľov v oblasti energetiky a klímy.
CPS zohľadňuje momentálny stav politík a predpisov, ktoré sú už zavedené, a ponúka opatrný pohľad na rýchlosť, akou sa nové energetické technológie zavádzajú a integrujú do energetického systému.
STEPS zohľadňuje uplatňovanie širšieho spektra politík, vrátane tých, ktoré boli formálne predložené, ale ešte neboli prijaté, ako aj iných oficiálnych strategických dokumentov, ktoré naznačujú smer vývoja. Prekážky zavádzania nových technológií sú menšie ako v CPS, ale STEPS nepredpokladá, že ambiciózne ciele budú splnené.
V scenári CPS dopyt po rope a zemnom plyne naďalej rastie až do roku 2050, hoci dopyt po uhlí začne klesať ešte pred koncom tohto desaťročia. V scenári STEPS je vrchol dopytu po uhlí sprevádzaný spomalením rastu spotreby ropy okolo roku 2030. „Na rozdiel od minuloročného výhľadu však dopyt po plyne naďalej rastie až do 30. rokov 21. storočia, a to hlavne v dôsledku zmien v politike USA a nižších cien plynu,“ poznamenala IEA.
Dovoz LNG silno rastie
Hoci agentúra považuje za hlavné centrum rastúceho dopytu po plyne Áziu, očakáva tiež, že EÚ by mala do roku 2035 doviezť ďalších 35 až 80 mld. m3 (bcm) LNG, čo by predstavovalo nárast o 32 až 73 % oproti dovozu v roku 2024, a to napriek poklesu celkovej spotreby plynu.
Dovoz LNG do EÚ v roku 2024 dosiahol celkovo 110 bcm. Dopyt po zemnom plyne mal do roku 2035 klesnúť o 35 až 75 bcm, hoci plyn „naďalej zostane nevyhnutný pre energetickú bezpečnosť EÚ… v nasledujúcich rokoch, keďže zabezpečuje stabilitu energetického systému a významné sezónne skladovacie kapacity“, uviedla IEA s tým, že dovoz LNG má kompenzovať klesajúcu domácu produkciu v Európe a klesajúce potrubné dodávky.
Dôležitosť LNG, najmä amerického, pre starý kontinent potvrdzuje aj vývoj v posledných dvoch mesiacoch. Európa v novembri prijala 70 % vývozu LNG z USA, cca 7,5 mil. mt, čo je nárast oproti 69 % v októbri. V oboch prípadoch išlo o historicky rekordné objemy.
Podľa Eurostatu je EÚ závislá od dovozu plynu, ktorý pokrýva 85 % jej spotreby, pričom jeho import z USA pokrýva 16,5 % spotreby, uviedol Ron Bousso pre Reuters.
Zmena postoja
Skúsenosť s vývojom počas energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine a jej dôsledkami, ako aj uvedená rastúca závislosť na dovoze americkej energie – zakotvená aj obchodnej dohode EÚ s USA v podobe záväzku odobrať ju v hodnote 750 mld. USD za tri roky – vedie krajiny ako Grécko, Taliansko či Veľká Británia k zmene postoja k domácej ťažbe, ktorá v 90. rokoch pokrývala cca 50 % domácej európskej spotreby, pripomenul Bousso.
Táto zmena odzrkadľuje novú paradigmu, ovplyvnenú cenovým šokom v prípade energií v roku 2022. Okrem iného predstavuje uznanie skutočnosti, že fosílne palivá – najmä zemný plyn – zostanú kľúčovou súčasťou energetického mixu po celé desaťročia, aj keď región zároveň buduje kapacity OZE s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov, konštatuje komentátor pre Reuters s tým, že rozvoj novej domácej ťažby by preto Európe umožnil znížiť závislosť od dovozu plynu a potenciálne profitovať z nižších nákladov na energiu.
Situácia v Grécku
Zmena je podľa Boussa výrazná najmä v Grécku, ktoré v novembri udelilo prvú licenciu na prieskum ropy a plynu na mori za viac ako štyri desaťročia konzorciu spoločností Exxon Mobil, Energean a Helleniq Energy.
Podľa niektorých odhadov by licencia na blok 2 v Iónskom mori mohla obsahovať až 200 bcm plynu, hoci presný rozsah a náklady na rozvoj tohto zdroja budú známe až po rozsiahlom vŕtaní, ktoré by malo začať koncom roka 2026 alebo začiatkom roka 2027.
„Ide o veľkú zmenu v politike Grécka, ktoré prešlo od postoja „nechceme uhľovodíky, len obnoviteľné zdroje“ k novému naratívu, že ťažba plynu je kľúčová pre energetickú bezpečnosť,“ povedal Mathios Rigas, generálny riaditeľ spoločnosti Energean, ktorá bude lídrom ťažobnej kampane. Ak bude ložisko komerčne využiteľné, ťažba sa nezačne skôr ako v roku 2030.
Grécko, ktoré samo spotrebuje len okolo 6 bcm plynu ročne, dúfa, že plyn bude ťažiť a exportovať na iné európske trhy, poznamenal Bousso pre agentúru Reuters. Ďalšia americká spoločnosť, Chevron, opäť spolu s domácou rafinérskou firmou Helleniq, získala práva na prieskum v blokoch južne od polostrova Peloponéz.
Stratégiu mení aj Taliansko
Talianska vláda pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej tiež zvažuje obnovenie prieskumu ropy a plynu na mori, ktorý bol pozastavený v roku 2019. Shell, najväčší producent v krajine, nedávno oznámil, že je ochotný zvýšiť investície do ťažby.
Shell v súčasnosti investuje v Taliansku cca 500 miliónov eur ročne a je vedúcim zahraničným investorom v sektore ťažby a produkcie. Jeho ťažba uhľovodíkov v Taliansku však klesá, pretože čaká na povolenie pre nové vrty v dvoch koncesiách, kde pôsobí. „Potenciál je oveľa väčší, ako to, čo investujeme teraz, mohli by sme investovať výrazne viac,“ povedal šéf talianskej pobočky Shellu Joao Santos Rosa.
Spoločnosť ťaží ropu a plyn v dvoch najväčších európskych poliach na pevnine, Val d’Agri a Tempa Rossa, ktoré sa nachádzajú v južnej oblasti Basilicata. Santos povedal, že po schválení nových vrtov by Shell mohol zdvojnásobiť ťažbu v poli Val D’Agri, ktoré prevádzkuje Eni, z približne 40 000 barelov na 80 000 barelov ropného ekvivalentu denne.
Tempa Rossa, ktoré prevádzkuje TotalEnergies, a na ktorom má podiel japonská spoločnosť Mitsui, je podľa Shellu v súčasnosti tiež nevyužité a produkuje približne 30 000 barelov ropného ekvivalentu denne.
V roku 2024 tvorila produkcia spoločnosti Shell a jej partnerov v Basilicate 85 % celkovej ťažby ropy a 36 % celkovej ťažby plynu v Taliansku.
Británia zmierňuje zákaz
Veľká Británia koncom novembra oznámila, že povolí novú ťažbu ropy a zemného plynu na existujúcich poliach alebo v ich blízkosti, čím zmiernila svoj postoj k novým licenciám. Rozhodnutie umožňuje labouristickej vláde udeľovať nové licencie na ťažbu ropy a zemného plynu, ak nevyžadujú nový prieskum a nadväzujú na existujúce polia a infraštruktúru, uviedlo ministerstvo pre energetickú bezpečnosť a klimatickú neutralitu.
Z produkcie približne 4,4 milióna barelov ropného ekvivalentu denne (boed) – podobnej ako v prípade ťažkej váhy OPEC, Iraku – na začiatku nového tisícročia a pozície čistého vývozcu, sa Británia dostala do stavu, keď produkuje približne 1 milión boed, pričom do roku 2050 sa očakáva pokles pod 150 000 boed, tvrdí britský regulátor North Sea Transition Authority.
Očakáva sa, že v najbližších mesiacoch dá Londýn zelenú aj dvom novým veľkým poliam, dodal Bousso.
Problémom ťažobného sektora v britskom Severnom mori však ostáva jeden z najprísnejších daňových režimov pre producentov ropy a zemného plynu na svete, ktorý zahŕňa mimoriadnu daň vo výške 38 %, ak ceny prekročia vládou stanovené prahové hodnoty, čím sa celkové daňové zaťaženie v takýchto prípadoch zvýši na 78 %.
Sektor dúfal v skoré ukončenie takzvanej Energy Profit Levy (EPL), ktorej platnosť má vypršať v marci 2030. Jeho zástupcovia upozorňujú, že budúcnosť energetiky v Severnom mori závisí od investícií, ktoré neprídu bez naliehavej reformy mimoriadnej dane. V prípade jej zachovania sa projekty zastavia a pracovné miesta zmiznú, bez ohľadu na to, aká pragmatická bude politika udeľovania licencií.
Veľký objav v Poľsku
Koncom júla kanadská spoločnosť Central European Petroleum (CEP) oznámila objav, podľa odhadov, najväčšieho poľského konvenčného ložiska uhľovodíkov, Wolin East 1 (WE1) v Baltskom mori, približne 6 km od Swinoujscia, ktoré má obsahovať 22 miliónov ton ťažiteľných uhľovodíkov vo forme ropy a kondenzátu a 5 bcm plynu obchodnej kvality, uviedla CEP. Celkové zdroje koncesie Wolin podľa odhadov obsahujú viac ako 33 miliónov ton ťažiteľnej ropy a kondenzátu a 27 bcm plynu obchodnej kvality.
„Podľa uvedeného odhadu je ložisko ropy a zemného plynu Wolin East najväčším konvenčným ložiskom uhľovodíkov objaveným doteraz v Poľsku a jedným z najväčších konvenčných ložísk ropy objavených v Európe za posledné desaťročie,“ uviedla CEP.
„Objav ložiska uhľovodíkov Wolin East – hoci si ešte vyžaduje prípravu, predloženie a schválenie geologickej dokumentácie ložiska – sa môže ukázať ako jeden z prelomových momentov v histórii prieskumu uhľovodíkov v Poľsku, najmä pokiaľ ide o doteraz nedostatočne preskúmané oblasti, ako je poľská výhradná ekonomická zóna v Baltskom mori,“ povedal pre agentúru PAP hlavný poľský geológ Krzysztof Galos, ktorý potvrdil, že ak sa potvrdia odhady, ložisko Wolin East sa môže stať najväčším doteraz objaveným ložiskom ropy a pridruženého zemného plynu v Poľsku.
Nórska energetická spoločnosť Equinor zas koncom novembra oznámila, že plánuje v nasledujúcich 10 rokoch vyvŕtať v nórskych vodách 250 vrtov na prieskum ropy a zemného plynu, aby splnila cieľ udržať produkciu v roku 2035 na úrovni roku 2020, a to na základe očakávaní dlhodobého dopytu po fosílnych palivách.
Udržanie úrovne ťažby na starnúcom kontinentálnom nórskom šelfe si v nasledujúcej dekáde vyžiada investície okolo 60 miliárd nórskych korún (5,06 miliardy eur) ročne, konkretizoval šéf firmy Anders Opedal s tým, že nejde o bežný biznis. „Boj proti úpadku na zrelom šelfe si vyžaduje jeden z najväčších priemyselných plánov, aké Nórsko kedy videlo,“ dodal.
Postoj USA
Zaujímavý je v súvislosti s uvedeným trendom postoj USA. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa povzbudzuje Európu, aby ťažbu fosílnych palív zvýšila. Trump napríklad kritizoval Veľkú Britániu za obmedzenie ťažby ropy a plynu v Severnom mori, pripomenul Bousso pre agentúru Reuters.
Americký minister energetiky Chris Wright, ktorý sa spolu s ministrom vnútra Dougom Burgumom zúčastnil na slávnostnom podpise zmluvy o udelení bloku 2 v Aténach, zas povedal, že rozvoj tohto poľa pomôže Európe nahradiť ruskú energiu.
Ako už bolo uvedené, rast domácej ťažby v Európe by znížil jej závislosť od dovozu LNG, vrátane dovozu z USA. V tomto kontexte sa zdá, že snaha o energetickú bezpečnosť je v rozpore so záväzkom EÚ v rámci spomínanej obchodnej dohody, podľa ktorej blok nákup palív z USA v priebehu nasledujúcich troch rokov viac ako strojnásobí na 750 miliárd dolárov, hoci tento cieľ sa javí ako nereálny.