Slávnostné otvorenie biometánovej stanice vo Veľkých Bierovciach. Zľava: výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský, vedúci rozvoja sieťového obchodu spoločnosti SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský a konateľ spoločnosti Bioplyn Bierovce Martin Meliš

Veľké Bierovce 29. apríla 2025 – Slovensko má druhú biometánovú stanicu. Nachádza sa na mieste pôvodnej bioplynovej stanice vo Veľkých Bierovciach, zhruba 10 km od Trenčína. V utorok slávnostne otvorená stanica patrí do portfólia bioplynových staníc skupiny ENERGE a do distribučnej plynárenskej siete by mala dodávať 14 000 m3 biometánu denne, čo zodpovedá ročnej spotrebe približne 3500 rodinných domov.

Po spustení prevádzky prvej slovenskej biometánovej stanice v Jelšave v marci 2022 predstavuje štart produkcie biometánu vo Veľkých Bierovciach ďalší dôležitý krok k dekarbonizácii plynárenstva a významný posun v rozvoji obnoviteľných plynov a cirkulárnej ekonomiky na Slovensku.

„Keď sme pred niekoľkými rokmi rozmýšľali, ako ďalej posunúť bioplynové projekty na Slovensku, zvažovali sme, ako čo najlepšie využiť flexibilitu, ktorá sa dá získať z bioplynu. Jedným z riešení ponúkajúcich najlepšie odpovede, bol upgrade bioplynovej stanice na biometánovú,“ priblížil Martin Meliš, konateľ spoločnosti Bioplyn Bierovce, ktorá novootvorenú stanicu prevádzkuje.

Spustenie jej prevádzky označil za začiatok novej éry biometánu na Slovensku. Vyjadril nádej, že ministerstvu hospodárstva sa podarí nájsť prostriedky na vybudovanie ďalších biometánových staníc, pretože ich podpora je nielen podporou samotného biometánu, ale aj slovenského poľnohospodárstva a bezemisného odpadového hospodárstva.   

„Veríme v celospoločenský prínos produkcie obnoviteľných plynov, a to najmä ako kľúčového prvku cirkulárnej ekonomiky. Výroba biometánu je skvelým spôsobom, ako ekologicky spracovať komunálny, potravinársky a poľnohospodársky bioodpad a využiť ho na tvorbu obnoviteľnej energie,“ dodal Meliš.

Pre spoločnosť SPP – distribúcia je podpora obnoviteľných plynov, ako sú biometán a vodík, dlhodobou prioritou, zdôraznil vedúci rozvoja sieťového obchodu spoločnosti SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský. „Máme za sebou množstvo reálnych projektov. Patrí medzi ne zriadenie národného Registra obnoviteľných plynov, testy primiešavania vodíka do miestnej siete v Blatnej na Ostrove, úspešná certifikácia celej našej siete na podiely vodíka či účasť vo veľkom vodíkovom projekte v Košiciach,“ pripomenul.

V oblasti podpory biometánu aktívne participujeme na tvorbe čo najpriaznivejšieho legislatívneho a regulačného prostredia. Snažíme sa posúvať celý sektor dopredu a proces pripájania biometánových staníc čo najviac uľahčovať. Sme radi, že tu už máme druhú biometánovú stanicu a tešíme sa, že do roka, možno dvoch ich budeme mať minimálne desať,“ uzavrel Vopálenský.

Základné parametre stanice

Výroba biometánu vo Veľkých Bierovciach je realizovaná na báze existujúcej bioplynovej stanice. „V areáli biometánovej stanice boli v rokoch 2011-12 postavené dve bioplynové stanice, každá s výkonom 1 MW. Produkovali len elektrickú energiu a teplo,“ vysvetlil Meliš. „Biometánovú stanicu sme koncipovali tak, aby nevyužívala maximálnu možnú produkciu bioplynu, ale aby stále ponechávala priestor aj na elektrickú flexibilitu. Preto má maximálnu možnú spracovateľskú kapacitu 800 m3 bioplynu za hodinu, z ktorého vznikne približne 440 m3 biometánu za hodinu. To znamená, že časť bioplynu, ktorá sa spotrebovávala na výrobu elektrickej energie, sa momentálne vtláča do siete SPP – distribúcia,“ doplnil s tým, že využívanie dvoch pôvodných kogeneračných jednotiek na dodávanie flexibility do elektrickej siete predstavuje významný stabilizačný faktor pre celú energetickú sieť SR.

Odpad ako vstupná surovina

Vstupnými surovinami sú biologicky rozložiteľné odpady. Môže to byť kuchynský odpad, rastlinné zvyšky, trávne senáže. „Len v malej miere používame cielene pestované produkty, čiže väčšina našich vstupných surovín sú zvyšky, ktoré sa už nespotrebúvajú,“ poznamenal konateľ prevádzkujúcej spoločnosti. Stanica má podľa jeho slov podpísané zmluvy s firmami, ktoré odpad zbierajú. Je tiež schopná odobrať odpad vhodný pre bioplynku od subjektov, ktoré s ním majú problém. „V neposlednom rade máme podpísané zmluvy na srvátku a ďalšie produkty, ktoré spracovávame. Významným dodávateľom vstupnej suroviny sú producenti vajec a chovatelia kureniec, od ktorých beriem kurací trus. Spracúvame aj maštaľný hnoj a hnojovicu,“ vymenoval Meliš.

Stanica vo Veľkých Bierovciach ročne spracuje 15 000 až 20 000 ton odpadu. Celková kapacita bioplynovej stanice, čo sa týka vstupných surovín, je na úrovni cca 50 000 ton.

4 mil. m3 biometánu ročne 

Biometánová stanica vo Veľkých Bierovciach vyrobí pri maximálnej prevádzke zhruba 4 mil. m3 biometánu ročne (cca 42 GWh). Denne by mala do plynárenskej siete dodávať 14 000 m3 biometánu, čo zodpovedá ročnej spotrebe približne 3500 rodinných domov.

Celkové náklady na upgrade dosiahli približne 3 mil. eur, konkretizoval Meliš s tým, že podpora z Plánu obnovy a odolnosti, cca 1,3 mil. eur, pokryla približne 45 % investície. Zvyšok tvorili vlastné a úverové zdroje. Konkretizovať návratnosť označil Meliš za náročné vzhľadom na kolísajúce ceny. „Berúc do úvahy aj prostriedky z Plánu obnovy, je niekde na úrovni 4 – 5 rokov,“ odhadol.

Upgrade na výrobu biometánu by však odporučil aj ďalším investorom. „Je to prínos pre bioplynku aj jej využitie. Dobrým príkladom bola nedávna situácia, keď počas dňa bola elektrina v záporných cenách, preto sme mali utlmenú jej výrobu a produkovali sme plyn. Vzápätí, keď bolo večer potrebné vyrábať viac elektriny, spustili sme väčšiu výrobu elektriny a utlmili sme plyn. Synergia je v tomto prípade naozaj veľká,“ skonštatoval Meliš.    

Ideálne by podľa neho bolo, keby sa na Slovensku postavilo 35 – 45 bioplynových staníc transformovaných na biometán, ktoré by dokázali nahradiť 10 – 15 % spotreby zemného plynu. „Treba si uvedomiť, že práve tieto stanice sú schopné produkovať plyn, ktorý chýba. Máme pokryté to základné množstvo, ale biometánové stanice by dokázali pokryť prírastok, ktorý by bol potrebný,“ uzavrel Martin Meliš.