Atény 11. apríla 2022 – Nový európsky tlak na diverzifikáciu a odchod od ruských energetických zdrojov v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu oživil rozhovory o plynovode privádzajúcom zemný plyn z východného Stredomoria do Grécka a zvyšku juhovýchodnej Európy. Európska komisia (EK) však stále trvá na komerčnej životaschopnosti plynovodu EastMed predtým, ako s ním bude súhlasiť. Téme sa venoval portál euractiv.com.
„Uskutočniteľnosť realizácie plynovodu EastMed bude závisieť od jeho komerčnej životaschopnosti a od jeho schopnosti prispieť k plneniu cieľov Zelenej dohody EÚ,“ uviedol zdroj z EK pre EURACTIV Grécko.
Predkladateľ projektu získal granty z nástroja Connecting Europe Facility na vykonanie všetkých potrebných technických štúdií vrátane prieskumov morského dna a inžinierskych štúdií predtým, ako sa prijmú investičné rozhodnutia. „Predkladateľ ešte musí dokončiť všetky aktivity a urobiť konečné investičné rozhodnutie. Komerčná životaschopnosť projektu závisí aj od budúcich potrieb regionálneho dopytu,“ dodal zdroj.
Cieľom projektu je prepraviť 9 až 12 miliárd kubických metrov ročne z morských polí medzi Izraelom a Cyprom do Grécka a potom do Talianska a ďalších krajín juhovýchodnej Európy.
Hoci sa EÚ vo všeobecnosti zameriava na zníženie používania fosílnych palív a urýchlenie využívania OZE, zdroj vysvetlil, že zemný plyn môže v niektorých členských štátoch pomôcť pri úspešnej energetickej transformácii.
Revidované nariadenie o TEN-E, ktorým sa riadi zoznam cezhraničných projektov spoločného záujmu (PCI), aktualizuje kategórie infraštruktúry, ktoré sa majú podporovať v súlade so Zelenou dohodou.
„Projekty zemného plynu spravidla nebudú oprávnené na získanie štatútu PCI, ale Európsky parlament a členské štáty súhlasili s výnimkou pre Cyprus a Maltu z dôvodu ich jedinečnej pozície ako ostrovných štátov, ktoré sú menej prepojené s hlavnými európskymi krajinami. energetickej infraštruktúry,“ dodal zdroj.
Podpora USA neistá
Po ruskej agresii na Ukrajine Washington pripustil, že východné Stredozemie bude hrať kľúčovú úlohu pri znižovaní energetickej závislosti Európy od Moskvy. Eastmed však konkrétne nezmienil.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA uviedol, že región „bude hrať čoraz dôležitejšiu úlohu, pretože rozširuje svoju kapacitu na dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) a budovanie infraštruktúry, ako sú regionálne elektrické prepojenia, čím sa podporí diverzifikácia Európy.“
Začiatkom tohto roka vyhlásenie ministerstva zahraničia naznačilo, že Washington už nepodporuje výstavbu projektu plynovodu EastMed, keďže záujem USA sa teraz presúva na OZE. Kľúčové však podľa euractiv.com je, či bude plynovod komerčne realizovateľný, alebo či sú na stole iné možnosti.
Keď Cyprus, Grécko a Izrael v januári 2020 podpísali dohodu o plynovode, predstaviteľ EÚ pre portál povedal, že plynovod by mal byť vnímaný ako „jedna možnosť“ dodávok plynu z východného Stredomoria do EÚ spolu s jeho prepravou tankermi vo forme LNG.
Egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi predstavil v marci 2021 gréckemu premiérovi Kyriakosovi Mitsotakisovi alternatívny plán. Plynovod by stále začínal v izraelskom plynovom poli Leviathan, ale namiesto toho, aby pod morom smeroval na Cyprus, jeho trasa by viedla po súši do Egypta. Odtiaľ by cez vymedzenú grécko-egyptskú výhradnú hospodársku zónu viedol k ostrovu Kréta.
Tankery by potom mohli prepravovať LNG buď do Alexandroupolisu v severovýchodnom Grécku alebo inam, pričom konečnou destináciou bude Európa.
Celá vec má podľa euractiv.com aj geopolitický uhol vzhľadom na to, že Turecko je pri plánovaní plynovodu obchádzané. A Ankara spochybňuje realizovateľnosť plynovodu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nedávno povedal, že „ak sa vypočítajú náklady, najvhodnejším scenárom je, aby plyn prechádzal cez Turecko. Koniec koncov, oni [ostatné zainteresované štáty] o tom medzi sebou diskutujú,“ tvrdí Erdogan.
Zblíženie Grécka a Turecka
V rámci „zblíženia“ po vojne na Ukrajine sa Mitsotakis a Erdogan stretli minulý mesiac v Istanbule. Hoci detaily tohto stretnutia neboli zverejnené, tlačové správy naznačovali, že v rozhovoroch dominovala energia.
Pre Michalisa Mathioulakisa, energetického experta z think-tanku ELIAMEP, je výstavba plynovodu rozhodnutím, ktoré sa týka výlučne Grécka, Cypru a Izraela, a preto je úplne oddelené od akýchkoľvek rozhovorov medzi Gréckom a Tureckom.
„Okrem technických problémov bol plynovod EastMed v posledných rokoch primárne ovplyvnený dekarbonizačnou politikou EÚ, ktorá neponúkala ďalšiu finančnú a politickú podporu pre nové projekty plynovej infraštruktúry,“ povedal pre EURACTIV.
V tejto súvislosti obnovené odhodlanie EÚ posilniť svoju energetickú bezpečnosť výrazným znížením svojej závislosti od ruského zemného plynu otvára „obnovené okno príležitosti“ na dokončenie plynovodu, dodal analytik.
„Finančná a politická podpora zo strany EÚ môže uľahčiť proces konečného investičného rozhodovania súkromným subjektom, ktoré zvažujú svoju účasť na projekte,“ povedal s tým, že výrazný nárast cien zemného plynu v Európe podporuje ekonomickú životaschopnosť plynovodu.
Varoval však, že odhodlanie EÚ podporovať novú plynárenskú infraštruktúru nemusí trvať dlho, pretože sa odchyľuje od dlhodobých ambícií bloku v oblasti dekarbonizácie.
Okrem toho povedal, že vývoj cien plynu v Európe po zvyšok roka 2022 a vývoj okolo ruskej invázie na Ukrajinu určí trhové signály pre firmy zvažujúce účasť alebo financovanie projektu.
„Ak v roku 2022 ceny klesnú príliš rýchlo alebo emisie CO2 príliš vzrastú, potom by sa odhodlanie EK podporiť projekt, akým je plynovod EastMed, mohlo rýchlo oslabiť. Pre plynovod EastMed sa teda skutočne otvorilo nové okno príležitosti, ktoré však nemusí byť otvorené príliš dlho,“ uzavrel Mathioulakis pre euractiv.com.