Londýn 19. septembra 2025 – Diskusie o skoršom zákaze dovozu ruských uhľovodíkov do Európskej únie naberajú na intenzite. Úvahy o takomto kroku, ktoré sa v letných mesiacoch začali šíriť zo samotných únijných inštitúcií v posledných týždňoch podporil tlak zo strany Spojených štátov. Minister energetiky Chris Wright dokonca vyslovil názor, že EÚ by mohla ukončiť všetky nákupy ruského zemného plynu do 12, ak nie dokonca do šiestich mesiacov. Podľa komentátorky portálu oilprice.com Iriny Slav je tu však jeden pomerne závažný problém: cena. Práve tá je dôvodom, že hoci Únia výrazne zvýšila dovoz amerického skvapalneného plynu, naďalej importuje aj ruský plyn, či už potrubný alebo LNG, o čom svedčia aj údaje za prvý polrok tohto roku.
Už dáta za minulý rok hovorili jasnou rečou. Dovoz ruského skvapalneného zemného plynu do Európskej únie dosiahol historické maximum – napriek sankciám voči ruskému energetickému priemyslu a konkrétne voči výrobcom LNG a napriek opakovane deklarovaným zámerom postupne ukončiť všetky dovozy ruského plynu po uvalení embarga na dovoz ropy, pripomenula Slav.
Dôvod bol podľa nej celkom jednoduchý. Ako na konci minulého roka uviedol analytik spoločnosti Rystad Energy pre Financial Times, ruský LNG mal „výrazne nižšiu“ cenu ako skvapalnený plyn z USA. Vedenie EÚ sa v reakcii na tento vývoj pokúsilo zakázať členským štátom dovoz LNG z Ruska a na začiatku tohto roka sa diskutovalo o zrušení dlhodobých zmlúv bez nutnosti platiť za to pokuty.
Diskusie ani pokusy o zákaz ruského LNG však dodávky nezastavili, konštatovala komentátorka pre oilprice.com. Práve naopak, v prvej polovici tohto roka sa dovoz, pokiaľ ide o hodnotu, ďalej zvýšil. Celková hodnota LNG dovezeného z Ruska v období od januára do júna dosiahla 4,4 miliardy eur (resp. cca 5,16 mld. USD). To predstavuje nárast oproti 3,47 miliardy eur v prvej polovici roku 2024 (4,1 mld. USD), vyčíslila Slav.
Niet podľa nej divu, že minister Chris Wright by radšej videl tieto peniaze plynúť americkým výrobcom skvapalneného zemného plynu. Koniec koncov, Trumpova administratíva jasne deklarovala svoj program energetickej dominancie, ktorý usilovne realizuje a ktorého výsledky vidno. V prvej polovici tohto roka sa celkový dovoz skvapalneného zemného plynu do Európskej únie medziročne zvýšil o 25 % a dosiahol historické maximum. Z celkového dovozu pochádzalo 55 % zo Spojených štátov a 14 % z Ruska, uviedla komentátorka.
Európska únia je už teraz najväčším trhom pre americký skvapalnený plyn. Je tu však aj ďalší fakt: je zároveň aj najväčším odberateľom ruského LNG. V prvých ôsmich mesiacoch roku 2025 Únia odobrala približne dve tretiny amerického LNG. V prvej polovici roka tiež prevzala 51 % ruského vývozu LNG, čo znamená viac ako nový najväčší odberateľ energie z Ruska, Čína. A nielen to. Podľa fínskeho think tanku Centre for Research on Energy and Clean Air bola Európska únia aj najväčším zahraničným odberateľom ruského potrubného plynu, hoci jeho objem bol len zlomkom množstva, ktoré cez veľké ruské plynovody na európsky trh smerovalo pred rokom 2022, keď Moskva spustila inváziu na Ukrajinu.
Cenová stabilita
Komisár Európskej únie pre energetiku. Dan Jorgensen minulý týždeň, napriek výzvam amerického ministra na skoršiu stopku, opäť deklaroval, že blok potvrdí svoj termín na ukončenie všetkých dovozov energie z Ruska k 1. januáru 2028. Dôvodom má byť cenová stabilita. EÚ musí vyvážiť sankcie so stabilitou cien a bezpečnosťou dodávok, povedal Jorgensen a varoval, že unáhlené zastavenie dodávok by mohlo vyvolať prudké narušenie trhu.
(Jorgensenov postoj zopakoval ešte v pondelok 15. septembra aj hovorca Európskej komisie. V utorok (16. 9.) však jej šéfka Ursula von der Leyenová, po telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, oznámila, že EK navrhne skorší koniec dovozu ruských fosílnych palív – pozn. Slovgas)
Preferovaný prístup EÚ podľa Iriny Slav spočíva v budovaní náhradných objemov z amerického a katarského LNG, investovaní do domácich obnoviteľných zdrojov energie a sprísnení sankcií voči tieňovej flotile, ktorá prepravuje ruskú ropu cez prístavy mimo EÚ. Samozrejme, keby to fungovalo, už by sa to urobilo – Chris Wright nepreháňal, keď povedal, že EÚ by mohla pomerne rýchlo zvýšiť objemy dovozu LNG z USA. Väčšie objemy LNG z USA však majú svoju cenovku, a preto EÚ zúfalo hľadá lacnejšiu alternatívu, možno aby sa vyhla výmene jednej masívnej závislosti za inú, ešte masívnejšiu, uviedla komentátorka pre oilprice.com.
Katarská alternatíva?
Katar, jeden z troch najväčších producentov LNG na svete a jeden z jeho najväčších dodávateľov do EÚ, takúto alternatívu nepredstavuje, aspoň nie vzhľadom na emisné požiadavky Únie pre dovozcov, tvrdí komentátorka. EÚ minulý rok prijala smernicu o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby „spoločnosti v jej pôsobnosti identifikovali a riešili nepriaznivé vplyvy svojich činností na ľudské práva a životné prostredie v Európe aj mimo nej“. Jej nedodržanie smernice by malo za následok pokuty vo výške až 5 % ročného celosvetového obratu spoločnosti. „Ak by som tým, že pôjdem do Európy, stratil 5 % svojich príjmov, do Európy nepôjdem… Neblafujem,“ vyhlásil katarský minister energetiky v reakcii na takúto podobu smernice.
Ak by sa katarská alternatíva neukázala ako životaschopná, EÚ zostáva uviaznutá medzi svojimi ambíciami obmedziť príjmy Ruska z vývozu energie, túžbou spolupracovať s Trumpovou administratívou, zvýšiť nákup energie z USA a potrebou mať relatívne dostupnú energiu, aby zabránila úpadku svojho priemyslu. A pritom všetkom nevyzerať pokrytecky. Je to určite ťažká úloha, uzavrela Irina Slav pre oilprice.com.
Iný názor na katarský zdroj prezentovala na septembrovej milánskej plynárenskej konferencii Gastech Anne-Sophie Corbeau, globálna výskumná pracovníčka na Kolumbijskej univerzite pre portál Montel. Katar sa podľa môže stať rozhodujúcim faktorom na globálnom trhu s LNG a potenciálne ponúknuť Európe alternatívu k závislosti od amerického plynu, keďže v priebehu najbližších piatich rokov sa na trh dostanú jeho nové nezazmluvnené objemy.
„Všetci hovoria o USA… ale Katar, ktorý sa čoskoro stane druhým najväčším vývozcom LNG, prichádza s veľkou časťou svojho LNG bez zmluvného pokrytia,“ uviedla Corbeau s tým, že USA už veľkú časť svojich budúcich dodávok zmluvne zabezpečili.
Keďže 75 % novej kapacity Kataru, cca 78 mld. m3 LNG/rok, ešte nie je zmluvne, krajina by mohla buď obmedziť objemy, aby udržala ceny a zároveň motivovala kupujúcich k uzatváraniu dlhodobých zmlúv, alebo znížiť ceny a zaplaviť trh, aby si udržala svoj podiel, tvrdí analytička.
Vzhľadom na zvyšujúcu sa závislosť od amerického zdroja považuje Corbeau za rozumné pozrieť sa aj na Katar. Podľa údajov Kpler je vývoz LNG z Kataru od roku 2013 relatívne stabilný, cca 105 mld. m3 ročne, pričom väčšina dodávok – 86 % v roku 2024 – smerovala do ázijsko-tichomorského regiónu.
Monopolný výrobca QatarEnergy však do konca roka 2030 plánuje zvýšiť produkciu na 193 mld. m3 ročne. Zvýšená ponuka Kataru by Európe ponúkla diverzifikáciu, ale liberalizovaný trh s plynom na kontinente sa dlho bránil klauzulám o mieste určenia obmedzujúcim možnosti vykládky LNG, uviedla Corbeau s tým, že ak Katar neponúkne väčšiu flexibilitu, Európa môže váhať s uzavretím dlhodobých zmlúv.
Hoci väčšina katarského LNG aktuálne smeruje na východ, potenciálna dohoda Číny s Ruskom o potrubných dodávkach plynu vyvoláva otázky o budúcom dopyte v Ázii. Hoci dohoda ešte nie je definitívne uzavretá, predstavuje podľa Corbeau signál. Ak čínski kupujúci skutočne získajú lacný ruský potrubný plyn, môžu tlačiť na Katar a Austráliu, aby znížili ceny LNG, čím sa zúži manévrovací priestor Kataru, dodala.