19. novembra 2021 – Výstavba morskej časti plynovodu Baltic Pipe spájajúceho pobrežie Dánska a Poľska bola vo štvrtok 18. novembra ukončená posledným zvarom. Informuje o tom web projektu baltic-pipe.eu s tým, že sa končí najdôležitejšia etapa prác na plynovode, ktorým bude do Poľska prúdiť plyn z nórskych polí.

Dokončenie uvedenej etapy výstavby ocenil splnomocnenec vlády pre strategickú energetickú infraštruktúru Piotr Naimski. „Tento deň nás výrazne približuje k dosiahnutiu želanej bezpečnej diverzity zdrojov dodávok do Poľska v roku 2022. Kapacita Baltic Pipe bude predstavovať 10 miliárd metrov kubických ročne, čo je porovnateľné s objemom plynu prijímaného Poľskom v rámci dlhodobého kontraktu s ruským Gazpromom, ktorý vyprší v decembri 2022,“ povedal.

Položenie plynovodu na morskom dne bolo podľa predsedu predstavenstva spoločnosti  GAZ-SYSTEM Tomasza Stępieńa organizačne a technicky najnáročnejšou časťou výstavby plynovodu Baltic Pipe. „Túto etapu sme ukončili v súlade s predchádzajúcimi deklaráciami a plánovaným harmonogramom. Musíme ešte prejsť skúškami, technickými skúškami a kolaudáciami. Na dokončenie týchto prác máme približne rok, aby sme od 1. októbra 2022 mohli spustiť komerčnú prepravu plynu z nórskeho šelfu do Poľska,“ uviedol.

Pri výstavbe asi 275 kilometrov dlhého plynovodu cez námorné zóny Dánska, Švédska a Poľska použil GAZ-SYSTEM viac ako 22.000 potrubí s menovitým priemerom 900 milimetrov. Všetky boli zvarené a položené na dno Baltského mora špecializovanými plavidlami.

Castorone, najväčšie z nich, položilo počas 35 dní prevádzky asi 150 km plynovodu v hlbokých vodách. Druhá loď – Castoro Sei – postavila asi 104 km v poľských a dánskych vodách, zatiaľ čo Castoro 10 – asi 20 km v plytších vodách pri dánskom pobreží. Počas prác, do ktorých sa zapojilo približne 1100 ľudí, boli plavidlá aktívne na mori 24 hodín denne. Posádky sa okrem iného vymieňali aj vrtuľníkmi.

Počas prác sa použilo aj ďalších približne 35 plavidiel, napríklad na dodávanie potrubí, bagrovanie morského dna, vysypávanie horninového materiálu a prieskum morského dna pomocou diaľkovo ovládaných podvodných robotov.

Počas kladenia potrubí boli tiež zrealizované všetky potrebné kríženia s podmorskou infraštruktúrou tretích strán a každé bolo primerane zabezpečené.

V rámci  prác na mori boli vyrazené aj dva tunely v miestach vyústenia plynovodu. V Poľsku je tunel dlhý asi 600 metrov a v Dánsku asi 1000 metrov, konkretizuje web projektu.

Ten čelil začiatkom leta zdržaniu, keď dánska odvolacia komisia pre životné prostredie a potraviny 31. mája zrušila dvojročné povolenie pre projekt na úsek na súši. Vybavovanie nového environmentálneho povolenia či náročné technické riešenia podľa dánskeho partnera projektu, spoločnosti Energinet, zrejme zvýšia náklady o približne o 135 mil. eur na zhruba 1,1 miliardy eur.

Baltic Pipe bol Európskou komisiou uznaný ako „Projekt spoločného záujmu  a tento status si drží nepretržite od roku 2013. Získal finančnú podporu z Európskej únie v rámci Nástroja na prepájanie Európy.

Celková výška doteraz poskytnutých finančných prostriedkov predstavuje 266,8 milióna eur. Táto suma je určená okrem iného na realizáciu projekčných prác, získanie potrebných administratívnych povolení a realizáciu stavebných a montážnych prác.

Foto: baltic-pipe.eu