Moskva 2. januára 2026 – Vývoz ruského plynu do Európy klesol v roku 2025 o 44 %, na najnižšiu úroveň od polovice 70. rokov. Vyplýva to z výpočtov agentúry Reuters, podľa ktorej je minuloročný pokles dôsledkom uzavretia ukrajinskej tranzitnej trasy a postupného ukončovania dovozu fosílnych palív z Ruska do Európskej únie. Naopak, aktuálne údaje ukazujú, že Rusko sa pri svojom exporte plynu stále viac orientuje na Čínu. Svedčí o tom aj fakt, že vývoz cez plynovod Power of Siberia v roku 2025 dosiahol projektovanú maximálnu kapacitu 38 miliárd metrov kubických (bcm) ročne.
Dodávky štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom, monopolného exportéra ruského potribného plynu, do Európy dosiahli v roku 2025 18 bcm, pričom smerovali cez cez podmorský plynovod TurkStream, ukázali výpočty agentúry Reuters na základe údajov európskej skupiny pre prepravu plynu ENTSOG.
Ide o najnižšiu úroveň od začiatku 70. rokov, konštatoval v tejto súvislosti Reuters s tým, že podľa údajov Gazpromu dodal Sovietsky zväz v roku 1975 do Európy 19,3 bcm plynu, čo vtedy predstavovalo nárast oproti 6,8 bcm z roku 1973, teda v začiatkoch vývozu sibírskeho plynu.
TurkStream zostal jedinou trasou pre tranzit ruského plynu plyn do Európy po tom, ako Ukrajina nepredĺžila päťročnú tranzitnú dohodu s Moskvou, ktorej platnosť vypršala 1. januára 2025.
Okrem Turecka sú medzi krajinami, ktoré dostávajú plyn cez TurkStream, aj Srbsko, Maďarsko a Slovensko, pripomína agentúra Reuters. Ďalším faktorom poklesu dovozu ruského plynu do Európy je rozhodnutie EÚ odstrihnúť sa od ruských energetických dodávok do konca roka 2027 formulované v pláne REPowerEU, v reakcii na vojnu Ruska proti Ukrajine.
Len v decembri sa dodávky cez TurkStream do Európy medziročne zvýšili o 12,9 % na približne 56 miliónov m3 denne, čo bolo o 3 % viac ako v novembri. Za celý rok 2025 v porovnaní s rokom 2024 vzrástli o cca 7 %, dodala agentúra Reuters s tým, že vývoz Gazpromu do Turecka dosahuje približne 20 bcm plynu ročne.
Európa bola najväčším zdrojom rozpočtových príjmov Ruska z predaja ropy a plynu vďaka vybudovaniu siete potrubí zo Sovietskeho zväzu do západnej Európy v 60. a 70. rokoch 20. Storočia. Ruský vývoz potrubného plynu do Európy kulminoval v rokoch 2018-2019 na úrovni viac ako 175-180 bcm ročne a pre Gazprom prinášal hodnotu v desiatkach miliárd dolárov.
Uvedený pokles dovozu ruského plynu do Európy je doteraz najjasnejším štatistickým dôkazom konca pre Moskvu kedysi najlukratívnejšieho a politicky najvplyvnejšieho energetického vzťahu, napísala v tejto súvislosti pre portál oilprice.com komentátorka a analytička Juliana Geiger, podľa ktorej nejde o cyklický pokles, ale jednoduchú štrukturálnu stratu pre Rusko.
Pokles dodávok ruského plynu podľa Geiger potvrdzuje, že “energetický rozvod” Európy a Ruska je reálny a do veľkej miery nezvratný. Dovoz, ktorý kedysi predstavoval takmer polovicu dodávok plynu do EÚ, teraz tvorí malý a klesajúci podiel. Prechod bol nákladný a politicky náročný, ale strategický smer je teraz stanovený, dodala komentátorka pre oilprice.com.
Ruský vývoz do Číny rastie
Rusko už od roku 2022 reaguje na postupnú stratu pozícií na európskom trhu zvyšovaním exportu na východ, teda do Číny, najmä cez plynovod Power of Siberia (PoS) 1, sprevádzkovaný začiatkom decembra 2019. Ten v roku 2020 prepravil do Číny 4,1 bcm ruského plynu, v roku 2021 10,4 bcm, v roku 2022 15,4 bcm, v roku 2023 22,73 bcm a v roku 2024 už 31 bcm.
V októbri generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller vyhlásil, že dodávky v roku 2025 prekročia 38 bcm, teda plánovanú nominálnu kapacitu plynovodu. Zdroj oboznámený so situáciou, pod podmienkou zachovania anonymity, 22. decembra pre agentúru Reuters uviedol, že Gazprom očakáva zvýšenie vývozu plynu do Číny cez plynovod Power of Siberia v roku 2025 na približne 38,6 – 38,7 bcm, čo oproti 31 bcm v roku 2024 predstavuje medziročný nárast zhruba o 25 %.
O tri dni nato potom samotný Miller podľa Reuters potvrdil, že Gazprom dodal v roku 2025 do Číny cez Power of Siberia 38,8 bcm plynu, takmer pätinu viac ako v predchádzajúcom roku. „Do konca roka 2025 nielenže dosiahneme náš cieľ dodávok plynu do Číny vo výške 38 bcm, ale čo je ešte dôležitejšie, dodáme Číne takmer o 800 miliónov m3 viac, ako je naša zmluvná povinnosť,“ povedal Miller.
Počas septembrovej návštevy ruského prezidenta Vladimíra Putina v Číne sa obe krajiny dohodli na ďalšom zvýšení ročného objemu plynu prepravovanom cez túto trase o ďalších 6 bcm, teda na celkových 44 bcm ročne.
PoS 2 a cenové otázky
Pri rovnakej príležitosti (2. 9.) Rusko a Čína podpísali právne záväzné memorandum o výstavbe plynovodu Power of Siberia 2, ktorý by mal do Číny dodávať 50 bcm z arktickej oblasti Jamal. Výstavba plynovodu z rozsiahlych ložísk Bovanenkovo a Charasavej v severnom Rusku cez divokú prírodu Sibíri do Mongolska a ďalej do Číny by mala byť najväčším a kapitálovo najnáročnejším plynárenským projektom na svete, uviedol vtedy Miller. Obe strany sa podľa neho dohodli aj na zvýšení dodávok plynu cez plynovod z ostrova Sachalin na Ďalekom východe Ruska z 10 na 12 bcm ročne.
Cena plynu dodávaného cez Power of Siberia 2 – jeden z kľúčových faktorov pre pochopenie nákladov na výstavbu plynovodu a ich rozdelenie medzi zúčastnené strany – mala byť dohodnutá osobitne, dodal Miller. V čase podpisu memoranda nebolo tiež jasné, kto plynovod vybuduje.
Že tento projekt bude behom na dlhú trať, naznačujú aj slová Lu žu-čchüana, prezidenta CNPC Economics & Technology Research Institute, výskumného oddelenia čínskej štátnej spoločnosti CNPC, ktorá bola signatárom septembrového memoranda. Ten v decembri vyhlásil, že Power of Siberia 2 si vyžaduje množstvo práce, pracovných miest a rokovaní, pričom obrovské plynárenské projekty, ako je Power of Siberia 2, potrebujú najmenej osem až desať rokov.
Daniel Yergin z S&P Global Energy v tejto súvislosti poznamenal, že hoci sa Rusko zdá byť odhodlané postaviť plynovod, projekt, ktorý „zapadá do celkovej spolupráce alebo dobrých vzťahov medzi Ruskom a Čínou“, jeho výstavba potrvá dlhšie, ako si ľudia myslia, pričom je potrebné doriešiť veľa detailov. „Nech je spolupráca medzi Ruskom a Čínou akákoľvek, jedna vec, na ktorej sa nezhodujú, je cena plynu,“ dodal.
Aj Juliana Geiger pre oilprice.com na margo ruskej plynovej orientácie na Čínu poznamenala, že pokiaľ ide o ceny, “Ázia nie je Európa”. Cenotvorba je náročnejšia, infraštruktúra je drahá a projekty ako Power of Siberia 2 sú ešte roky vzdialené a komerčne nedoriešené, dodala.
Podľa názorov viacerých odborníkov sú ceny ruského plynu predávaného do Číny výrazne nižšie oproti komodite, ktorá smeruje do EÚ. Potvrdzuje ich aj odhad ruského ministerstva hospodárstva, podľa ktorého príjmy z vývozu plynu do Číny budú v rokoch 2025 – 2028 o 30 % – 40 % nižšie ako hodnota vývozu do Európy, uviedla agentúra Reuters.
Rusko sa pritom na príjmy z ropy (ktorú pre sankcie takisto predáva hlboko pod trhovú cenu) a plynu výrazne spolieha a pre jeho rozpočet sú kľúčové. Podľa údajov ruského ministerstva financií vývoz plynu v období január – november 2025 priniesol štátnemu rozpočtu približne 420 mld. rubľov (5,28 mld. USD).
Agentúra Reuters na základe svojich výpočtov odhadla, že vývoz plynu za celý rok 2025 Rusku prinesie približne 470 miliárd rubľov, čo je o 71 % menej ako rekordných 1,63 bilióna rubľov v roku 2022, keď ceny plynu na európskych trhoch prudko vzrástli, a tiež menej ako 490 miliárd rubľov v roku 2024.