Londýn 31. júla 2025 – Zelený vodík sa má stať jedným z kľúčových nástrojov pri dekarbonizácii mnohých odvetví od priemyslu až po dopravu a dosiahnutí klimatických cieľov. V poslednom období však vývojári zeleného vodíka po celom svete rušia projekty a znižujú investície, čo zvyšuje pravdepodobnosť dlhšieho než plánovaného spoliehania sa na fosílne palivá. Výzvy, ktorým čelí tento sektor, ako sú vysoká cena, slabý dopyt či nedostatky infraštruktúry, ukázali, že jeho počiatočné ambície boli nereálne, tvrdí vo svojom článku agentúra Reuters. Ťažko elektrifikovateľné odvetvia, považované za ideálnych kandidátov na využívanie zeleného vodíka, ako je výroba ocele, diaľková doprava a ďalšie, podľa agentúry zistili, že prechod na nízkouhlíkové palivo sa javí ako neúnosne drahý.
Rozdiel medzi ambíciami a realitou v Európe ukazuje rozsah resetu, ktorý v odvetví prebieha, povedal Jun Sasamura, manažér pre vodík vo výskumnej spoločnosti Westwood Global Energy. Do konca desaťročia sa v Európskej únii pravdepodobne spustí iba približne pätina plánovaných vodíkových projektov. To zodpovedá približne 12 GW výrobnej kapacity, kým cieľ EÚ bol stanovený na 40 GW, ukazujú údaje spoločnosti Westwood Global Energy. „V súčasnom stave si naozaj nemyslím, že by sa cieľ EÚ do roku 2030 podarilo dosiahnuť,“ dodal Sasamura pre Reuters.
Prehnané očakávania
Viaceré spoločnosti tvrdia, že vysoké náklady a nedostatok dopytu po zelenom vodíku spôsobili, že mnohé plány boli nerentabilné. „Zelený vodík bol nafúknutý očakávaním, ktoré sa zmenilo na údolie rozčarovania,“ povedal Miguel Stilwell d’Andrade, generálny riaditeľ portugalskej energetickej spoločnosti EDP. „Chýba dopyt. V Španielsku a Portugalsku je 400 miliónov eur dotácií na vodík, ale potrebujeme niekoho, kto by vodík kúpil,“ zdôraznil pre agentúru Reuters. Spoločnosť má niekoľko projektov v pokročilom štádiu, ale nenapreduje s nimi pre nedostatok kupcov, doplnila Ana Quelhas, šéfka EDP pre vodík a spolupredsedníčka Európskej koalície pre obnoviteľný vodík.
Španielska spoločnosť Iberdrola odložila plány na zvýšenie kapacity závodu na výrobu zeleného vodíka s elektrolyzérom s výkonom 20 MW, kým nenájde kupcov pre dodatočnú produkciu, uviedol na energetickom podujatí v Madride jej výkonný riaditeľ Iban Molina. Iberdrola patrí medzi viac ako tucet veľkých spoločností, ktoré v posledných rokoch znížili výdavky alebo odložili projekty v Európe, Ázii, Austrálii a inde.
Firmy do konca minulého roka zrušili alebo odložili viac ako pätinu všetkých európskych projektov, uvádza v tejto súvislosti Westwood Global Energy. Emma Woodwardová z analytickej spoločnosti Aurora Energy Research konštatovala, že v rokoch 2020 – 2021 sa sformoval názor na vodík, podľa ktorého mal byť používaný takmer v každom sektore, ktorý nebol elektrifikovaný. „Myslím si, že sme si teraz uvedomili, že pre mnohé sektory existujú aj iné, pravdepodobne komerčne životaschopnejšie alternatívy. Možno nepotrebujeme toľko vodíka, ako sa pôvodne očakávalo,“ dodala pre agentúru Reuters.
Vysoká cena
Mnohé vlády už dlho podporujú vývoj zeleného vodíka – vyrábaného elektrolýzou s využitím elektriny z obnoviteľných zdrojov – s cieľom pomôcť dekarbonizovať energetiku, dopravu a priemysel. Krajiny ako Austrália, Británia, Nemecko, Japonsko a ďalšie oznámili ambiciózne investičné stratégie, ktoré mali znížiť náklady a nakoniec vytvoriť ziskový sektor zeleného vodíka, ktorý už nebude potrebovať podporu. Výroba však zostáva drahšia ako v prípade zemného plynu a iných alternatív na báze fosílnych palív, povedal pre Reuters Minh Khoi Le, vedúci výskumu vodíka v spoločnosti Rystad Energy.
Zelený vodík je najmenej trikrát drahší ako zemný plyn ako palivo na výrobu elektriny a dvakrát drahší ako „šedý“ vodík. Ten sa vyrába zo zemného plynu a uhlia a už sa používa v odvetviach, ako je rafinácia ropy či výroba amoniaku a metanolu.
Náklady by mohli klesnúť o 30 – 40 % za 10 – 15 rokov, ak klesnú ceny zariadení a širší dodávateľský reťazec sa rozšíri, dodal expert Rystadu pre Reuters. Woodwardová a Sasamura však považujú za nepravdepodobné, že by sa zelený vodík v uvedenom horizonte stal konkurencieschopný.
Podľa konzultačnej spoločnosti Wood Mackenzie je z globálneho hľadiska v prevádzke alebo vo výstavbe iba 6 miliónov metrických ton ročne (mtpa) nízkouhlíkovej vodíkovej kapacity, ktorá zahŕňa okrem zeleného aj „modrý“ vodík vyrobený z plynu a využívajúci technológiu zachytávania uhlíka. Ide o výrazne nižšie číslo ako 450 mtpa, ktoré sú podľa WoodMac potrebné v rámci globálneho úsilia o dosiahnutie nulových čistých emisií skleníkových plynov do roku 2050.
Znižovanie ambícií
Priemysel počítal s tým, že medzi prvými kupujúcimi budú sektory ako oceliarstvo, rafinácia ropy, cement a doprava, ale očakávaný dopyt neprišiel. Nemecká spoločnosť Dirostahl, ktorá vyrába komponenty pre veterné turbíny, lode a ropné a plynové vrtné potrubia, je závislá od pecí na zemný plyn a hľadá náhradu. Zelený vodík je však stále príliš drahý. Ponuky na toto palivo neklesajú pod 150 €/MWh, zatiaľ čo zemný plyn sa dá kúpiť za 30 – 35 €/MWh, povedal jej generálny riaditeľ Roman Diederichs. „Jednoducho to nefunguje. Nechcete to nazvať ekonomickou samovraždou, ale v praxi by to bolo presne to. Boli by sme úplne nekonkurencieschopní,“ dodal pre agentúru Reuters.
Ceny zeleného vodíka zostávajú vysoké pre vysoké náklady na elektrolyzéry potrebné na veľkovýrobu, „úzke miesta“ v infraštruktúre a zvýšené náklady na energiu – dôsledok pravidiel o tom, čo predstavuje zelený vodík.
Niektoré európske krajiny už svoje vodíkové ambície zredukovali. Taliansko nedávno presunulo viac ako 600 miliónov eur z fondov po pandémii z vodíka na biometán. Francúzsko v apríli znížilo svoj cieľ kapacity elektrolýzy vodíka do roku 2030 o viac ako 30 % a Portugalsko o 45 %.
Holandská vláda v minulom roku výrazne znížila finančné prostriedky, ktoré pôvodne vyhradila na projekty zeleného vodíka a vývoj batérií, a presunula zameranie svojho klimatického fondu na plánovanú výstavbu dvoch nových jadrových elektrární.
Niekoľko hráčov v Austrálii medzitým obmedzilo alebo stiahlo projekty napriek viac ako 8 miliardám austrálskych dolárov (4,55 miliardy eur) prisľúbenej vládnej podpory. Aj projekty, ktoré sa rozbiehajú, čelia oneskoreniam. Analytici spoločnosti Rystad Energy odhadujú, že 99 % projektov v hodnote 100 miliárd austrálskych dolárov oznámených na nasledujúcich päť rokov nepokročilo fázu koncepcie alebo schválenia, uviedla agentúra Reuters.
Infraštruktúra
Ďalším problémom je, že vodík sa ťažko skladuje, pretože vyžaduje vysokotlakové nádrže, extrémne nízke teploty a má tendenciu unikať, čo predstavuje riziko pri preprave cez staré plynovody počas čakania na vybudovanie novej infraštruktúry.
Španielsko dúfa, že vybuduje 2600 km dlhú vodíkovú sieť a prepojí ju s iným projektom – transeurópskym prepojením H2Med – z iberského regiónu do severozápadnej Európy. Španielska sieť by mala byť v prevádzke okolo roku 2030, ale v prípade širšej európskej infraštruktúry je pravdepodobné oneskorenie o dva alebo tri roky, uviedol minulý týždeň podľa agentúry Reuters Arturo Gonzalo, generálny riaditeľ španielskeho prevádzkovateľa plynárenskej siete Enagas. „Infraštruktúra nie je niečo, čo sa vybuduje, keď sa trh už rozbehol; je to niečo, čo sa musí vybudovať, aby sa trh rozbehol,“ uzavrel.