Brusel 28. júla 2026 – Európa vstupuje do zimy s alarmujúco krehkými dodávkami energie, keďže konflikty na Blízkom východe a v Rusku vyostrujú situáciu na svetových trhoch so skvapalneným zemným plynom a vykurovacím olejom, čím sa zásoby znižujú na nebezpečne nízku úroveň. Otrasy na trhoch s týmito palivami znamenajú, že po rokoch nepretržitých otrasov sa kontinent opäť ocitol v situácii, keď ho od vážnej energetickej krízy delí už len jedna tuhá zima. Vo svojom článku pre agentúru Reuters to uviedol komentátor Ron Bousso.
Zemný plyn a vykurovací olej sú hlavnými zdrojmi vykurovania domácností v Európe, pričom podľa oficiálnych údajov plyn pokrýva približne 30 % dopytu domácností po vykurovaní a olej približne 10 %. Po viacerých rokoch energetických šokov sa zdá, že Európa vstúpi do ďalšej zimy v situácii, keď sú trhy s oboma palivami pod silným tlakom.
Zraniteľnosť regiónu v oblasti zemného plynu je do veľkej miery dôsledkom dramatickej transformácie jeho energetického mixu od roku 2022, kedy Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Európa rýchlo nahradila ruský potrubný plyn skvapalneným zemným plynom (LNG) a stala sa jedným z jeho najväčších dovozcov na svete.
Tento posun zlepšil energetickú bezpečnosť Európy tým, že znížil závislosť od Ruska, zároveň však skomplikoval energetickú dynamiku regiónu. Namiesto toho, aby sa Európa spoliehala na dlhodobé dodávky cez plynovody, teraz súťaží s Áziou a inými regiónmi na globálnom trhu s LNG, kde sa prerušenia dodávok môžu takmer okamžite prejaviť po celom svete, konštatoval Bousso, podľa ktorého sa táto zraniteľnosť sa v posledných mesiacoch stáva čoraz zreteľnejšou.
Kríza LNG
Európa zaostáva za tempom potrebným na doplnenie zásob LNG pred zimou. Podzemné zásobníky plynu boli podľa údajov združenia Gas Infrastructure Europe k 27. júlu naplnené na 55,66 % kapacity, čo na základe dát spoločnosti LSEG predstavuje najnižšiu úroveň v tomto ročnom období od roku 2021. Pred rokom boli zásobníky plné na 66,83 % kapacity, čiže vyše 11 percentuálnych bodov viac.
Zároveň sa dovoz LNG do Európy od vypuknutia vojny v Iráne výrazne spomalil. Podľa spoločnosti Kpler sa v júli dovoz pravdepodobne zastaví na úrovni len 6,3 milióna metrických ton, čo je najnižšia hodnota od septembra 2024, upozornil komentátor pre agentúru Reuters.
Jedným z dôvodov podľa neho je, že Ázia sa na trh vrátila s veľkou silou. Dopyt po LNG v celom regióne v posledných mesiacoch stúpol, čo v júni a júli prilákalo rekordných 4 milióny ton dodávok z USA, uvádza spoločnosť Kpler. Tieto nákupy odklonili náklad, ktorý by inak mohol smerovať do Európy.
Keď sa v apríli po uzavretí dočasnej mierovej dohody medzi USA a Iránom na krátko otvoril Hormuzský prieliv, mnohí dúfali, že Katar – ktorý pred konfliktom predstavoval približne pätinu celosvetových dodávok LNG – rýchlo obnoví vývoz. Obnovená blokáda prielivu v posledných týždňoch v dôsledku eskalácie napätia medzi USA a Iránom však všetky takéto nádeje zmarila.
Európsky trh je preto čoraz viac znepokojený kombináciou nízkych zásob, slabého dovozu a zhoršujúcich sa vyhliadok na dodávky. Referenčné ceny plynu v Európe minulý týždeň stúpli nad 60 eur za megawatthodinu, čím prekonali svoj predchádzajúci vrchol z obdobia vojny s Iránom a dosiahli najvyššiu úroveň od začiatku roka 2023.
Vyššie ceny by mali nakoniec prilákať do Európy ďalšie dodávky LNG. Avšak aj keby sa dovoz v priebehu nasledujúcich mesiacov zotavil, zdá sa, že región pravdepodobne vstúpi do zimy so zásobami plynu hlboko pod cieľovou úrovňou 80 % skladovacej kapacity, poznamenal Bousso.
V tomto názore nie je osamotený, prezentuje ho stále viac účastníkov trhu a jeho pozorovateľov. Minulý týždeň sa v tomto duchu vyjadril aj šéf nórskej energetickej spoločnosti Equinor Anders Opedal. „Nemyslíme si, že Európa bude tento jeseň nevyhnutne schopná naplniť svoje zásoby na viac ako 80 %,“ uviedol pre Reuters takisto s odkazom na nízky stav európskych zásob a napätie na trhu s LNG pre vojnu na Blízkom východe a silný ázijský dopyt.
Ďalšia výzva – nafta
Európa čelí podobným výzvam v oblasti nafty, ktorá sa tento rok nenápadne stala jednou z najkritickejších oblastí energetického napätia, pripomenul Bousso pre Reuters. Región je silne závislý od dovozu nafty, pričom toto palivo zohráva v európskom hospodárstve dvojitú úlohu – poháňa dopravu a priemysel a zároveň slúži ako surovina na výrobu vykurovacieho oleja. Spotrebitelia a distribútori palív zvyčajne počas letných mesiacov budujú zásoby, aby sa pripravili na chladnejšie počasie. Namiesto toho sa však zásoby zmenšujú, upozornil komentátor s tým, že vojna v Iráne narušila dôležité dodávateľské trasy z Blízkeho východu a znížila vývoz nafty. Strata týchto barelov prinútila spotrebiteľov čerpať zo zásob, čím sa zásoby dostali na najnižšiu úroveň za posledné roky.
Konkrétne, európske zásoby nafty sú na najnižšej úrovni od roku 2022. Okrem toho sa podľa Úradu pre energetické informácie USA (EIA) zásoby v Spojených štátoch, ktoré sú najväčším svetovým vývozcom nafty, v máji znížili na 23-ročné minimum, než sa v týždni končiacom 17. júla zotavili približne o 10 %, uviedol Bousso.
Situáciu podľa neho ešte zhoršili politické rozhodnutia dvoch najväčších svetových vývozcov paliva. Čína obmedzila vývoz palív od vypuknutia vojny v Iráne, keďže sa snaží šetriť zásoby. Ako plánuje v budúcnosti riadiť svoju výrobu a vývoz, zostáva veľkou neznámou.
Medzitým Rusko — v roku 2025 druhý najväčší vývozca nafty na svete — v júli pristúpilo k zákazu vývozu nafty po tom, čo neúnavné útoky ukrajinských dronov poškodili niektoré z jeho rafinérskych zariadení a znížili dostupnosť paliva na domácom trhu. Pred nedávnym eskalovaním vojny s Ukrajinou Rusko vyvážalo takmer 1 milión barelov denne, čo predstavovalo približne 12 % celosvetového vývozu nafty. Dôsledkom tohto zákazu bol mimoriadny nárast rafinérskych marží. Európske „crack spready“ nafty (crack spread cenový rozdiel medzi surovou ropou a z nej vyrobenými ropnými produktmi, ako je benzín alebo nafta) nedávno vystúpili na rekordnú úroveň takmer 65 USD za barel.
Nie je prekvapením, že tieto vysoké ceny začínajú obmedzovať dopyt, konštatoval Bousso pre agentúru Reuters. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry klesol dopyt po nafte v Európe v apríli o viac ako 6 % na 5,53 milióna barelov denne. Časť tohto poklesu môže odrážať pokračujúci prechod na vozidlá s benzínovým pohonom a elektromobily, avšak trvalo vysoké ceny tiež nútia spotrebiteľov a podniky znižovať spotrebu.
Aj keby sa napätie na Blízkom východe rýchlo zmiernilo, škoda na zásobách už bola spôsobená. Celosvetové trhy s LNG a naftou budú pravdepodobne ešte mesiace trpieť nedostatkom ponuky, keďže krajiny budú dopĺňať zásoby a súťažiť o obmedzené dodávky.
V dôsledku toho je Európa čoraz viac závislá od faktora, ktorý nedokáže ovplyvniť: počasia. Mierna zima by mohla poskytnúť dostatočný priestor na to, aby sa predišlo plnohodnotnej kríze. Avšak dlhotrvajúce chladné obdobie, ktoré by prudko zvýšilo dopyt po kúrení, by odhalilo, aký malý priestor na chyby ešte európsky energetický systém má. Po rokoch nepretržitých otrasov sa kontinent opäť ocitol v situácii, keď ho od vážnej energetickej krízy delí už len jedna tuhá zima, uzavrel pre agentúru Reuters komentátor Ron Bousso.
Prezentované názory sú názormi Rona Boussa, komentátora agentúry Reuters.