Londýn 9. septembra 2022 – Zastavenie dodávok ruských energií na Západ ako reakcia na avizované zastropovanie cien ruského plynu, ktorým pohrozil ruský prezident Vladimir Putin, by pravdepodobne ešte viac rozbúrilo situáciu na svetových energetických trhoch a globálna ekonomika by musela čeliť ešte vyšším cenám. Pre Rusko by však takýto krok mohol byť dvojsečnou zbraňou, tvrdí vo svojom komentári agentúra Reuters.
Alexej Miller, výkonný riaditeľ ruského štátom kontrolovaného plynárenského gigantu Gazprom, už v auguste uviedol, že európske ceny plynu by mohli vzrásť na 4000 dolárov za tisíc metrov kubických, z približne 2200 dolárov zaznamenaných v stredu (7. 9.).
Ak by EÚ presadila svoj plán odstrihnúť sa od ruských dodávok energií, Rusko by to pocítilo. Ruský strategický dokument, o ktorom diskutovala vláda, načrtáva „obmedzenia a riziká“ pre energetický sektor, pričom spomína aj faktické dotovanie domácej energie medzinárodnými zákazníkmi.
„Zníženie dodávok zahraničným spotrebiteľom povedie k nerovnováhe v systéme, keďže nízke ceny na domácom trhu sú kompenzované príjmami z exportu,“ uvádza sa v dokumente, o ktorom sa diskutovalo na neverejnom stretnutí 30. augusta v Moskve, ktorému predsedal premiér Michail Mišustin. „V dôsledku toho je pravdepodobný nedostatok financií na potrebný rozvoj plynofikácie regiónov,“ dodal dokument s názvom „O strategických smeroch činnosti v nových podmienkach do roku 2030“.
Ak sa EÚ vzdá ruského plynu do roku 2027, ruské rozpočtové príjmy by mohli do roku 2030 klesnúť o 400 miliárd rubľov (6,5 miliardy eur) ročne, uvádza sa v dokumente. Ak by Európa odmietla ruský plyn, viedlo by to k potenciálnemu zníženiu jeho vývozu o viac ako 100 miliárd metrov kubických ročne do roku 2027, čo je takmer polovica celkového vývozu v roku 2021, špecifikuje dokument.
V dôsledku toho by investície do plynárenského sektora počas 8 rokov do roku 2030 klesli o približne 41 miliárd eur.
Putinove energetické karty
Predaj ropy a plynu do Európy bol po desaťročia jedným z hlavných zdrojov ruských príjmov v cudzej mene, po tom, ako po druhej svetovej vojne sovietski geológovia našli ropu a plyn v sibírskych močiaroch.
Od svojho nástupu do funkcie, v posledný deň roku 1999, sa Vladimir Putin snažil využiť svoje „energetické esá“, aby získal späť časť vplyvu, ktorý Rusko stratilo, keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz.
V súčasnej v konfrontácii so Západom, v súvislosti s vojnou na Ukrajine, opäť využíva svoje energetické karty, páku, ktorú môže Moskva použiť proti globálnemu finančnému systému ovládanému USA. Putin tvrdí, že Rusko konfliktom na Ukrajine získalo, nie stratilo, pretože sa vydalo na novú cestu.
Ruský prezident, ktorý v októbri oslávi 70 rokov, opakovane vyhlásil, že ak Európa nebude chcieť kupovať ruskú ropu a plyn alebo sa pokúsi obmedziť ceny, Rusko presmeruje svoje obrovské zásoby na iné trhy, najmä do ázijských mocností, ako sú Čína a India. Na to však bude musieť urýchliť výstavbu svojich potrubí smerom na východ, uvádza sa v dokumente.
Power of Siberia 1 je jediný veľký ruský plynovod do Číny. Očakáva sa, že v roku 2022 dodá 16 miliárd kubických metrov, 11 % objemu, ktorý Rusko obvykle každý rok vyvážalo do Európy. Plynovod Power of Siberia 2, ktorý má zásobovať Čínu z jamalských plynových polí Bovanenkovo a Charasaveje, ešte nie je dokončený, pripomína Reuters.
Energetická veľmoc?
Ak Európa dokáže nájsť alternatívy k ruským zdrojom, Moskva bude čeliť značným výzvam. „V najnegatívnejšom scenári sa očakáva, že do roku 2027 budú európske krajiny schopné úplne odísť od ruskej ropy,“ uvádza sa v dokumente s tým, že by to vážne zasiahlo ropovod Družba a pobaltské prístavy.
Družba vlani prepravila 36 miliónov ton ropy, zatiaľ čo pobaltské prístavy v rokoch 2019-2021 prepravovali 60 až 80 miliónov ton ropy ročne. „Staré výzvy spojené s rastom výrobných nákladov v dôsledku komplikácií ťažby ropy a zvyšovaním podielu ťažko vyťažiteľných zásob budú navýšené o zvyšujúce sa náklady na preorientovanie exportných tokov a zvýšený dopyt po flotile tankerov,“ píše sa v dokumente.
Izolovaný od západných technológií by ruský energetický sektor čelil ťažkým rozhodnutiam, najmä pokiaľ ide o skvapalnený zemný plyn (LNG), ropu a jej rafináciu. „Odstúpenie technologických partnerov z projektov výroby LNG posunie načasovanie spúšťania nových kapacít,“ uvádza sa v dokumente.
V čase, keď sa Rusko snaží urýchlene prispôsobiť situácii, by mohlo dôjsť k zníženiu vývozu ropných produktov o takmer 55 % oproti roku 2021, resp. o 80 miliónov ton, čo by následne viedlo k poklesu rafinácie o 25 – 30 % a problémom so zabezpečením dostatočnej výroby benzínu pre domáci trh a v dôsledku toho k rastu cien palív, uvádza sa podľa Reuters v dokumente.
A hoci sa Gazpromu v posledných mesiacoch darí, s rekordným ziskom 2,5 bilióna rubľov v prvých šiestich mesiacoch roku 2022, tiež čelí náročným dlhodobým rozhodnutiam. Podľa zásob najväčšia svetová plynárenská spoločnosť – s približne 15 % globálnych a 68 % ruských zásob plynu – bude možno nútená odstaviť vrty alebo spaľovať plyn, tvrdia niektorí analytici.