Brusel 7. novembra 2025 – Zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ ETS2, do ktorého majú patriť aj sektory dopravy a vykurovania, sa odkladá o jeden rok. Opatrenie, v ktorého dôsledku majú primárne zdražieť fosílne palivá, benzín a nafta, by tak malo začať platiť od roku 2028, namiesto pôvodného termínu 1. januára 2027. V stredu (5. 11.) sa na tom dohodli členské štáty EÚ, konkrétne ministri životného prostredia členských štátov Únie. Informoval o tom web Rady EÚ, portál idnes.cz a agentúry ČTK a TASR.
Únia má zavedený regulačný rámec na dosiahnutie klimatického cieľa na rok 2030. Právne predpisy na vykonanie tohto cieľa pozostávajú okrem iného zo smernice 2003/87/ES, ktorou sa zavádza systém EÚ ETS, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/8428, ktorým sa zavádzajú národné ciele zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/8419, ktorým sa stanovujú ciele čistého odstraňovania uhlíka pre sektor využívania pôdy, konštatuje sa dohodnutom znení stanovujúcom pozíciu Rady EÚ na nadchádzajúce rokovania („trialógy“) s Európskym parlamentom.
„S cieľom zabezpečiť hladký prechod na systém EU ETS2 by sa uplatňovanie článku 30 písm. k) ods. 2 písm. a) až e) smernice 2003/87/ES malo odložiť o jeden rok,“ píše sa v dohode ministrov.
Európska komisia už pred dvoma týždňami navrhla zmeny v systéme EÚ ETS2. Podľa komisára pre klímu Wopkeho Hoekstru navrhované mechanizmy, ktoré majú byť aktivované, keď cena povolenky prekročí 45 €, posilnia predvídateľnosť a cenovú stabilitu nového systému. Komisia navrhnutými zmenami reagovala na iniciatívu 19 členských krajín, ktoré upozorňovali na negatívne dôsledky pre domácnosti a firmy.
„Významná skupina členských štátov nám oznámila svoje obavy týkajúce sa nového rámca systému obchodovania s emisiami pre cestnú dopravu, budovy a ďalšie sektory, známy pod skratkou ETS2, ktorý začne platiť v roku 2027,“ uviedol Hoekstra 21. októbra po rokovaní ministrov životného prostredia členských krajín EÚ v Luxemburgu. „Podľa EK vyjadrili oprávnené obavy týkajúce sa zvýšenia cien a potenciálneho vplyvu na finančnú situáciu našich občanov,“ dodal komisár pre klímu, ktorý prezentoval navrhované mechanizmy.
Prvým z nich má byť zvýšenie cenovej stability a predvídateľnosti posilnením mechanizmu uvoľňovania emisných kvót, ak trhové ceny prekročia 45 €/t ekvivalentu CO2, pričom by malo ísť až o zdvojnásobenie objemu emisných kvót uvoľnených na trh. „Komisia tiež plánuje vydať vyhlásenie, v ktorom objasní, že mechanizmus bude v prípade jeho spustenia uplatňovaný dvakrát počas 12 mesiacov. Dohromady by to mohlo v rokoch 2027, 2028 a 2029 uvoľniť na trh až 80 miliónov kvót ročne,“ uviedla EK v liste zaslanom českému ministerstvu životného prostredia, ktorý videla agentúra ČTK.
Druhým mechanizmom je zvýšenie likvidity a dlhodobej predvídateľnosti tým, že v rezerve budú ponechané všetky emisné kvóty, ktoré nebudú uvoľnené do konca roka 2030.
Tretím mechanizmom má byť posilnenie cenovej stability a predvídateľnosti skoršou a plynulejšou intervenciou rezervy v prípade nižšej likvidity trhu prostredníctvom postupného uvoľňovania emisných kvót na trh.
Odklad o rok nepomôže
Spomínanú iniciatívu 19 členských krajín viedla Česká republika. Kým predstavitelia odchádzajúcej vlády ústupky zo strany Bruselu privítali, hoci s dôvetkom, že preferujú zrušenie systému, staronový premiér Andrej Babiš zaujal zásadne nesúhlasný postoj s tým, že jeho nová vláda systém kvót odmietne, a keď ho EÚ napriek tomu presadí, Česko ho nezavedie. „Radšej sa budeme súdiť,“ dodal podľa agentúry ČTK.
Návrh programového vyhlásenia vznikajúcej vlády zloženej z hnutia ANO, SPD a Motoristi toto Babišovo odmietnutie potvrdzuje, a to aj za cenu pokút, ktoré by Česku hrozili preto, že sa jedná o už prijatú a platnú európsku legislatívu. „Kabinet odmieta rozšírenie systému emisných kvót ETS2 na domácnosti a dopravu a chce prehodnotiť súčasný systém ETS1,“ píše sa v dokumente podľa denníka iDnes.
K aktuálnemu odkladu systému o rok sa skepticky stavajú aj odborníci z energetického sektora a priemyslu, ktorí sa vyjadrili pre portál idnes.cz.
„Regulačné mechanizmy a množstvo kvót sú v aktuálnej podobe nedostatočné a jeden rok navyše nepomôže. Nerieši možnosť odberateľov prejsť k inému zdroju energie,“ uviedol Michal Macenauer, riaditeľ stratégie poradenskej spoločnosti EGU. Podľa neho je chybou systému kvót potenciálne vysoká skoková zmena nákladov. „Tie sa premietnu aj do ceny dopravy, služieb a bude to relatívne silný proinflačný faktor. Posun teda vnímam skôr ako príležitosť a čas na dojednanie ďalších funkčných zmien,“ dodáva.
Ludvík Baleka, predseda predstavenstva Pražskej plynárenskej, už skôr vyhlásil, že nové emisné kvóty na plyn sú nezmyselné a že EÚ v tomto smere zlyhala. „Vzhľadom na chýbajúcu tuzemskú legislatívu a nejasné nastavenie odklad vítame,“ povedal pre idnes.cz. Jiří Matoušek, marketingový riaditeľ a člen predstavenstva spoločnosti Centropol, dodal, že odklad EÚ ETS2 o rok vnímajú ako prvý krok k celkovej revízii alebo úplnému zrušeniu tohto systému.
Nový klimatický cieľ pre rok 2040
Rada EÚ v stredu dosiahla aj dohodu o zmene európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorou sa zavádza záväzný priebežný cieľ v oblasti klímy do roku 2040, a to 90 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990, uviedla Rada na svojom webe.
Zmenou sa stanovujú aj niektoré oblasti flexibility a kľúčové prvky, pokiaľ ide o cieľ do roku 2040 a rámec v oblasti klímy na obdobie po roku 2030. Tým sa usmernia budúce legislatívne návrhy Komisie s cieľom umožniť členským štátom dosiahnuť cieľ do roku 2040 a zároveň podporiť európsky priemysel a občanov počas celej transformácie.
Oblasti flexibility podľa Rady zahŕňajú:
– možnosť využívať od roku 2036 vrátane pilotného obdobia v rokoch 2031 – 2035 vysokokvalitné medzinárodné uhlíkové kredity ako „primeraný príspevok“ k cieľu na rok 2040 kvantifikovaný ako najviac 5 % čistých emisií EÚ z roku 1990, čo zodpovedá domácemu zníženiu čistých emisií skleníkových plynov do roku 2040 o 85 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to ambicióznym a nákladovo efektívnym spôsobom,
– úlohu vnútroštátneho trvalého odstraňovania uhlíka v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) s cieľom kompenzovať zvyškové ťažko znížiteľné emisie,
– zvýšenú flexibilitu v rámci sektorov a nástrojov a medzi nimi na podporu dosahovania cieľov jednoduchými a nákladovo efektívnymi spôsobmi, čo členským štátom umožní riešiť nedostatky v jednom sektore bez toho, aby sa ohrozil celkový pokrok.
Odchádzajúci český minister životného prostredia Petr Hladík za jeden z hlavných ústupkov označil, že cieľ do roku 2040 bude znížený na 85 percent za celú EÚ, bez záväzných dielov pre jednotlivé štáty. „Až päť percent redukcie emisií bude možné naplniť pomocou medzinárodných kreditov z tretích krajín – výhoda pre české firmy investujúce do čistých projektov v zahraničí,“ uviedol podľa agentúry ČTK Hladík na sociálnej sieti X.
Európska komisia pritom pôvodne navrhovala len tri percentá na medzinárodné kredity, päť percent presadzovala napríklad Francúzsko či Portugalsko. Taliansko či Poľsko presadzovali dokonca desať percent. Naopak, Španielsko a Holandsko sa postavili proti ďalšiemu oslabovaniu cieľa.
Medzinárodné uhlíkové kredity umožňujú štátom, firmám alebo organizáciám kompenzovať časť svojich emisií tým, že finančne podporia projekty znižujúce alebo zachytávajúce emisie inde vo svete. Ide napríklad o výsadbu lesa, ochranu dažďových pralesov či investície do obnoviteľných zdrojov.
T. Taraba: Ústupky sú nedostatočné
Ústupky zo strany Európskej únie v klimatickom zákone, ako aj návrh na odloženie ETS2 o jeden rok považujeme za nedostatočné, reagoval na výsledky rokovania Rady EÚ minister životného prostredia SR Tomáš Taraba. Podľa ministerstva sa proti opatreniam postavilo Slovensko, celá V4 a celkovo 19 štátov EÚ. Informovala o tom agentúra TASR.
„Je to prvé priznanie, že systém je zlý, namierený proti sociálnemu štandardu ľudí a budeme jednotne postupovať proti nemu aj s množstvom iných štátov, až kým namiesto odďaľovania príde k jeho zrušeniu,“ povedal Taraba. Za žalostné považuje, že členské štáty žiadali EÚ, aby vypracovala dopadové štúdie na jednotlivé štáty skôr, ako sa prijmú vážne rozhodnutia. Tento návrh bol podľa neho zamietnutý.
Slovensko podľa Tarabu odmieta sprísňovanie emisných noriem, ktoré zhoršujú ekonomickú situáciu ľudí aj priemyslu. Za veľký úspech považuje, že do finálneho textu dokázali pretlačiť princíp technologickej neutrality, čo znamená, že na jadro sa bude prihliadať ako na bezuhlíkový zdroj energie. „Tým pádom na Slovensku nemusíme mať takú vysokú mieru investícií do veterných parkov. Slovensko už dnes patrí medzi najčistejších producentov elektrickej energie,“ skonštatoval minister.