Brusel 5. mája 2023 – Európska únia presadzuje vodík, najmä zelený, ako jeden z najdôležitejších nástrojov dekarbonizácie rôznych priemyselných odvetví a dopravy, ako aj budúcich smerov svojej energetiky. Jej čelní predstavitelia však vysielajú neraz protichodné, ak nie rovno zmätočné signály o tom, ako si rozvoj vodíka v skutočnosti predstavujú. Dôkazom je aj rozhovor podpredsedníčky Európskej komisie a komisárky EÚ pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej pre dánsky magazín Finans, v ktorom sa vyjadrovala k rôznym aspektom budúcnosti vodíka v EÚ. Jej vyjadrenia narazili na zásadnú kritiku európskej vodíkovej skupiny Hydrogen Europe. Jej šéf generálny riaditeľ Jorgo Chatzimarkakis na ne reagoval listom, ktorý videl portál euractiv.com.
Zástancovia vodíka ho vnímajú ako doplnok k budúcnosti, v ktorej majú hrať hlavnú úlohu obnoviteľné zdroje, pretože jeho využitie je mnohoraké, napríklad od výrobe ocele až po rôzne procesy v chemickom priemysle, pri ktorých je základnou surovinou.
Budúci európsky priemysel vodíkových zariadení, výroba elektrolyzérov a súvisiacich produktov, bol následne v Bruseli označený za kľúčovú prioritu, čo podnietilo iniciatívy, ako je vodíková stratégia Európskej únie, vodíková banka či začlenenie technológie do zelenej priemyselnej politiky.
V spomínanom rozhovore pre dánske médium však Vestagerová na margo vodíka vyslovila viacero zásadných tvrdení. Okrem iného, že nepovolí štátnu pomoc pre vodík. „Vodík nie je súčasťou schémy. Je to preto, že jeho preprava je veľmi nákladná,“ zdôraznila šéfka EÚ pre hospodársku súťaž.
Preprava vodíka sa považuje za náročnú pre jeho relatívne nízku energetickú hustotu, a preto riziko, že sa výrobcovia vodíka presťahujú do USA, ktoré ponúkajú veľmi výhodné daňové úľavy, je obmedzené, poznamenala v rozhovore podľa euractiv.com dánska eurokomisárka. „Ak chcete byť na európskom trhu, riziko presunu výroby do USA nie je príliš veľké,“ dodala.
Tieto vyjadrenia zjavne zasiahli „citlivú strunu“ priemyselnej lobistickej skupiny Hydrogen Europe, ktorá sídli v Bruseli. Vestagerová „sa chystá spôsobiť značné škody európskemu vodíkovému sektoru,“ varoval jej generálny riaditeľ Jorgo Chatzimarkakis v liste adresovanom úradu podpredsedníčky EK, s ktorého obsahom sa oboznámil EURACTIV. „Znie to extrémne kontraproduktívne“, ak šéfka EÚ pre štátnu pomoc „podkopáva čistú technológiu, ktorá bola zverená do jej politickej zodpovednosti,“ dodáva list.
Chatzimarkakis v ňom ďalej konštatuje, že Vestagerová vo svojich vyhláseniach zjavne „protirečí súčasnej politike EÚ“, a zameral sa na niekoľko, podľa neho nepravdivých tvrdení z Vestagerovej rozhovoru. Tri sú viac technické, zatiaľ čo posledné dve sú viac politické.
Technické tvrdenia
Po prvé, Vestagerová vyhlásila, že preprava vodíka je drahá. Šéf Hydrogen Europe na to reagoval argumentom, že jedna gigawatthodina vodíka je osem až 16-krát lacnejšia na prepravu potrubím ako preprava jednej gigawatthodiny elektriny.
Tento argument podľa euractiv.com obchádza investičné náklady, keďže výroba a inštalácia vodíkových potrubí je nákladnejšia ako v prípade elektrických vedení, ale odborníci sa bez problémov zhodujú v tom, že preprava vodíka potrubím je najlacnejšia možnosť.
Po druhé, Vestagerová poznamenala, že „amoniak ako derivát vodíka nie je ľahké prepravovať“. Vzhľadom na výzvy pri preprave čpavku od výrobcov, ktorí chcú obsluhovať európsky trh, sa očakáva, že ho budú vyrábať priamo na mieste, tvrdí eurokomisárka.
„Pravdou je jednoznačne opak: cisternové lode na prepravu voľne loženého tovaru dnes prepravujú čpavok s nízkymi nákladmi,“ zdôrazňuje Chatzimarkakisov list. Malé testovacie zásielky čpavku zo Spojených arabských emirátov sa už minulý rok do Európy dostali, konkrétne pristáli v Hamburgu.
Po tretie, dánska podpredsedníčka EK tvrdila, že pri využití solárnej a veternej energie na výrobu vodíka a následne amoniaku „stratíte veľa kalórií“.
Jej argument môže platiť pri porovnávaní vodíka a amoniaku s priamou elektrifikáciou, napríklad prostredníctvom tepelných čerpadiel na vykurovanie domácností. Každý konverzný krok so sebou prináša určitú stratu energie. Chatzimarkakis však tvrdí, že veľké množstvá zelenej energie, napríklad z Blízkeho východu, by sa nikam nedostali, ak by sa nedali premeniť na vodík. „Tak prečo to radšej nevyužiť, dokonca aj s nízkou (ale väčšou než nulovou!) účinnosťou na úsporu emisií uhlíka,“ dodal.
Politické argumenty
Vestagerová podľa euractiv.com hodila na európsky vodíkový priemysel ďalšie „dve bomby“. Po prvé, šéfka štátnej pomoci EÚ povedala, že nedovolí členským krajinám dostávať rovnako štedré dotácie na výrobu vodíka a tekutých udržateľných palív, aké sú dostupné výrobcom v USA.
To je rana pre producentov vodíka, ktorých Chatzimarkakis zastupuje, a jeho liberálnych kolegov z koaličnej liberálnej FDP v Berlíne, ktorí vsadili na tekuté udržateľné palivá (e-palivá) na dekarbonizáciu dopravy. Šéf vodíkovej loby pôsobil v Európskom parlamente dve funkčné obdobia, od roku 2004 do roku 2014, aj v mene FDP.
„Vaše všeobecné vyhlásenie diskreditujúce podporu vodíka zastrašuje možných investorov,“ zdôraznil generálny riaditeľ Hydrogen Europe. „Aký je účel tohto odvážneho vyhlásenia, ktoré ani neodzrkadľuje vaše aktuálne prijaté rozhodnutia v prospech niektorých vodíkových projektov tohto druhu?“ položil vo svojom liste otázku.
Vestagerová v rozhovore tiež povedala, že vodík „nie je súčasťou schémy“, ktorá zvoľňuje pravidlá EÚ pre štátnu pomoc prostredníctvom dočasného krízového a prechodného rámca. „Výroba vodíka je zahrnutá v tejto schéme vzhľadom na výrobu elektrolyzérov,“ kontruje Chatzimarkakis. „Jediným raison d’être elektrolyzérov je výroba zeleného vodíka. Nebudú použité na nič iné,“ uzavrel šéf združenia Hydrogen Europe svoju reakciu na vyjadrenia eurokomisárky pre hospodársku súťaž.