Brusel 21. apríla 2023 – Európske plány na zelený vodík odštartovali preteky medzi rozvojovými krajinami, najmä v Afrike, o to, aby sa stali dodávateľmi EÚ, čím však ohrozujú energetické potreby vlastného obyvateľstva. Niektorí analytici hovoria o riziku kanibalizácie miestnej infraštruktúry exportnou výrobou. Téme sa venoval mediálny partner EURACTIV-u, Climate Home News (CHN).

EÚ považuje zelený vodík z OZE za nákladovo efektívny spôsob znižovania emisií, najmä v odvetviach, ktoré sa ťažko dekarbonizujú, ako je letectvo a ťažká pozemná doprava.

Keďže európsky priemysel je len „v plienkach“, nádeje na dosiahnutie krátkodobých cieľov sa upierajú  najmä na výrobu v iných regiónoch sveta. Aj krajiny severnej a subsaharskej Afrike lákajú investície do tohto sektora a vznik nových pracovných miest, uviedli analytici CHN.

Odborníci však varujú pre značnými rizikami. Stimuly v nariadeniach EÚ znamenajú, že masívny nárast vývozu zeleného vodíka by mohol v rozvojových krajinách pohltiť väčšinu obnoviteľnej elektriny na úkor potrieb miestneho obyvateľstva. To by bol problém pre krajiny ako Namíbia – jedného z kľúčových vodíkových partnerov EÚ – kde má prístup k elektrine len niečo viac ako polovica populácie.

Podľa Godrje Rustomjeeho, analytika Africkej klimatickej nadácie, musia krajiny nájsť správny kompromis medzi domácimi potrebami a exportným potenciálom. V opačnom prípade je tu riziko, že zelený vodík sa môže zmeniť na ďalší „neokoloniálny“ projekt. „Existuje reálna možnosť, že zahraničné krajiny prídu s priamymi investíciami, ale všetky výhody a pridaná hodnota sa nakoniec vyťažia a pošlú do Európy,“ tvrdí analytik.

Aj analytička pre vodík Marta Lovisolová považuje riziko, že rozvojové krajiny presmerujú zdroje na výrobu na export, je „extrémne vysoké“. „Zelený vodík je niečo, čo Európa zúfalo chce a rozvojové krajiny by mohli potenciálne masovo vyrábať pre lukratívny trh,“ hovorí. „Ako v prípade fosílnych palív sa zdá, že krajiny sú pripravené staviť všetko pozíciu vývozcov bez toho, aby im boli poskytnuté potrebné záruky,“ dodala.

Veľká stávka na vodík

Napriek tomu, že zelený vodík je dnes takmer neexistujúcim zdrojom energie, stal sa základným kameňom európskych plánov na dekarbonizáciu. EÚ si stanovil za cieľ do roku 2030 vyrábať 10 mil. ton obnoviteľného vodíka a rovnaké množstvo dovážať. Berúc do úvahy, že v minulom roku bola celosvetová kapacita výroby zeleného vodíka 109 kiloton, teda zlomok európskych potrieb, je to náročná úloha.

V súčasnosti sa väčšina vodíka vyrába z fosílnych palív, cca 3/4 zo zemného plynu a štvrtina z uhlia. Výroba zeleného vodíka je drahšia a predstavuje menej ako 1 % celkovej svetovej produkcie.

Aby EÚ podporila svoje ambície, nalieva do tohto odvetvia miliardy eur. Popri investíciách do budovania domácej kapacity sa finančné prostriedky vyčleňujú na partnerstvá s budúcimi vyvážajúcimi krajinami. Dohody boli podpísané napríklad s Egyptom, Kazachstanom, Marokom a Namíbiou.

Výnimka z pravidiel

Komisia tiež nedávno stanovila pravidlá pre obnoviteľný vodík. Medzi rôznymi ustanoveniami je aj kritérium pre rozvoj obnoviteľnej elektriny nazývané „doplnkovosť“. V budúcnosti budú musieť výrobcovia vodíka zabezpečiť, aby sa na výrobu zeleného vodíka využívali iba nové kapacity na výrobu elektriny z OZE. To má zabezpečiť, aby výroba vodíka neodoberala existujúcu obnoviteľnú energiu zo siete, čo by potenciálne zvýšilo závislosť od fosílnych palív inde.

Doplnkovosť možno dosiahnuť buď priamym pripojením solárnej alebo veternej farmy k zariadeniu na výrobu vodíka, alebo prostredníctvom kúpnych zmlúv s výrobcami čistej energie.

Európski zákonodarcovia však zahrnuli klauzulu o postupnom zavádzaní na urýchlenie tohto odvetvia s nádejou na splnenie cieľov do roku 2030. Každé zariadenie na zelený vodík, ktoré začne vyrábať pred rokom 2028, bude vyňaté z pravidiel doplnkovosti na nasledujúcich desať rokov, do roku 2038.

To znamená, že projekty vyvinuté pred týmto dátumom budú môcť využívať už inštalovanú kapacitu, napríklad odoberať čistú energiu priamo zo siete.

Analytici tvrdia, že pravidlá odštartovali preteky medzi exportérmi o splnenie termínu do roku 2028. Napríklad Namíbia dúfa, že začne vyvážať zelený vodík v roku 2026, hoci analytici si myslia, že to bude veľmi ťažké dosiahnuť.

Riziko „kanibalizácie“

Maria Pastuchovová z E3G, hovorí, že pravidlá umožňujú vodíkovým projektom „kanibalizovať“ existujúcu miestnu infraštruktúru na účely exportnej výroby. „Mnohé krajiny, najmä v Afrike, potrebujú túto energiu doma, kde je potrebné dekarbonizovať distribučné siete alebo kde miestni občania nemajú prístup k elektrine,“ dodala.

Len 56 % Namíbijčanov malo v roku 2022 prístup k elektrine. Krajina dovážala 60 – 70 % svojej spotreby elektriny, pričom väčšina pochádzala z fosílnych zdrojov. Podľa Svetovej banky navyše čelí vysokej nezamestnanosti a má jednu z najnerovnejších ekonomík na svete.

Namíbijský prezident Hage Geingob vidí zelený vodík ako „motor rastu“, ktorý z krajiny urobí industrializovanú ekonomiku a vytvorí veľké množstvo pracovných miest. „Vďaka nášmu národnému úsiliu o zelený vodík má Namíbia stále dobrú pozíciu na to, aby sa stala hlavným dodávateľom čistej a zelenej energie do sveta,“ povedal na Cop27.

V roku 2021 začala namíbijská vláda prezentovať svoj návrh európskym lídrom a lákala ich prísľubom, že každý rok dodá až tri milióny ton obnoviteľného vodíka. Ako prvé reagovalo Nemecko a nemecký súkromný spoločný podnik teraz spolupracuje s namíbijskou vládou na rozvoji projektu zeleného vodíka v hodnote 9,4 mld. USD. Očakáva sa, že obrovská infraštruktúra zaberie 4000 km2 pôdy (cca 4x viac ako Berlín) v národnom parku Tsau Khaeb. Jeho cieľom je začať s výrobou vodíka do konca roku 2026, uviedol CHN.

Financie

Po vzore Berlína EK podpísala s Namíbiou memorandum o porozumení (MoU) o obnoviteľnom vodíku, podobne ako v najmenej ďalších troch rozvojových krajinách. Cieľom dohody je uľahčiť „výrobu a vývoz obnoviteľného vodíka“ a zároveň ponúknuť Namíbii „možnosť dosiahnuť svoje vlastné ciele v oblasti energetickej bezpečnosti a dekarbonizácie“.

Európska investičná banka sa zároveň zaviazala poskytnúť Namíbii pôžičku vo výške až 500 miliónov eur na financovanie investícií do obnoviteľného vodíka a obnoviteľnej energie.

Podobné MoU bolo podpísané na Cop27 medzi EÚ a Egyptom. Cieľom partnerstva je „prispieť k budúcim plánom EÚ na dovoz obnoviteľného vodíka“ a zároveň urýchliť „prechod a dekarbonizáciu egyptského energetického sektora“.

Dohoda zatiaľ neobsahuje žiadny záväzný záväzok, ale očakáva sa, že podporí investície do infraštruktúry a ľahší prístup k možnostiam financovania.

Po jej zverejnení podpredseda EK Timmermans uviedol, že Egypt má „ideálnu pozíciu“ na prepravu zeleného vodíka do Európy a disponuje „neobmedzeným potenciálom solárnej a veternej energie“, ktorý presahuje miestne potreby elektrickej energie, a preto sa dá použiť aj na zelený vodík. Napriek tomuto potenciálu v energetickom sektore krajiny stále výrazne dominujú fosílne palivá, pričom len asi 6 % dodávok pochádza z OZE.

Lovisolová hovorí, že dohody sú „plné pekných slov, ale nemajú žiadne právne záruky“, aby zabránili uprednostneniu európskych záujmov. Rozvojové krajiny majú podľa nej záujem najmä o naznačované štedré dotácie zo strany EÚ do zeleného vodíka.

Brusel pracuje na dotačnej schéme na zníženie cien vodíka pre kupujúcich. Zelené prémie by pokryli rozdiel v nákladoch medzi obnoviteľným vodíkom vyrábaným v zámorí a fosílnymi palivami, ktoré by nahradil. Podľa CHN sa očakáva, že „mešec“ bude veľký. Zelená prémia na dosiahnutie cieľov pre vodík do roku 2030 by mohla celkovo dosiahnuť 115 mld. €.

Pre Godrje Rustomjeeho z African Climate Foundation sú finančné stimuly príliš dobré na to, aby ich rozvojové krajiny ignorovali. „Na jednej strane by mohli využívať OZE len na domácu spotrebu, ale to by mohlo znamenať extrémne náklady,“ hovorí, „na druhej strane má povaha týchto exportných obchodov potenciál zdvojnásobiť ekonomiku krajiny“.

Kľúčom je podľa neho nájsť správny kompromis a zabezpečiť záruky v dohodách s bohatými dovážajúcimi krajinami vrátane záruk miestnych dodávok elektriny a stimuly v podobe umiestnenia výroby v krajine, uzavrel CHN.