Horný Smokovec 28. septembra 2023 – Zemný plyn a v budúcnosti obnoviteľné plyny budú zohrávať významnú úlohu pri dekarbonizácii a napĺňaní cieľov klimatickej neutrality, ktoré si stanovila Európska únia. Zhodli sa na tom odborníci v panelovej diskusii „Cesty dekarbonizácie slovenskej a európskej energetiky -príležitosti a hrozby na Jesennej konferencii SPNZ v Hornom Smokovci.
Prostriedkov na dekarbonizáciu a znižovanie emisií je viac, konštatoval generálny riaditeľ spoločnosti SPP-distribúcia Martin Hollý, ktorý spomenul náhradu viac emisných zdrojov menej emisnými, recykláciu, zalesňovanie či zvyšovanie energetickej efektívnosti. „Sme presvedčení, že zemný plyn tu môže zohrávať silnú, strategickú úlohu. Nielen preto, že je veľmi flexibilný a vie dodať energiu, keď je potrebná, ale aj v dôsledku ekonomického benefitu, ktorý prináša. Teda že s čo najnižšími nákladmi dokáže znížiť globálne emisie, ktoré sa snažíme v prípade Slovenska riešiť,“ uviedol Hollý.
Zdôraznil potrebu slobodného rozhodovania krajín o svojom energetickom mixe, ktoré by nemali byť posudzované podľa podielu OZE. SR má veľmi vyspelú a nízkoemisnú energetiku, v súčasnosti 8. najmenej emisnú v EÚ, či už pri výrobe elektriny alebo tepla. Po náhrade uhlia zemným plynom v teplárňach, prostredníctvom jadra pri výrobe elektrickej energie bude šiesta najčistejšia, pripomenul Hollý.
Je podľa neho dôležité, aby EÚ vnímala špecifiká krajín. Na Slovensku dokáže zemný plyn prispieť k efektívnemu zníženiu emisií. „Sme blízko dosiahnutia cieľa znižovania emisií do roku 2030, pokiaľ nahradíme uhlie, ktorého je v mixe 8 %, pokiaľ nahradíme uhlie pri výrobe ocele a budeme pracovať na zvyšovaní energetickej efektívnosti,“ vyhlásil šéf SPP-D, podľa ktorého je dôležité, aby plyn zostal v energetickom mixe ako relevantný nástroj. „Je to lacný spôsob, ako v SR dosiahnuť zníženie emisií. Je vitálnym záujmom, či už štátnych orgánov alebo zástupcov v Bruseli, aby sme mali rolu pre plyn a prechodné obdobie preň a mohli využívať benefit v podobe zníženia emisií za lacný peniaz,“ dodal Hollý.
Elektrifikácia vykurovania vs. plynové kotly
Budovanie „vzdušných zámkov“ v podobe nerealistických cieľov označil šéf SPP-D za veľmi nebezpečné, pretože má vplyv na vnímanie spotrebiteľmi v priemysle alebo domácnostiach. Bez zemného plynu a obnoviteľných plynov vo vykurovaní sa dekarbonizácia zastaví, pretože zo strany EÚ preferovaná alternatíva elektrifikácie, teda tepelných čerpadiel, je veľmi drahá a v súčasnom stave v očakávanom rozsahu technicky nerealizovateľná, konštatoval Hollý.
„Mapovali sme socioekonomické dosahy aplikácie tepelných čerpadiel pri nahrádzaní plynových kotlov. Pokiaľ zrátame všetky investičné a prevádzkové náklady na výmenu kotla za čerpadlo, hovoríme o existujúcich domoch, náklady počas 15 rokov životnosti sú asi o 40 % vyššie v prípade tepelného čerpadla oproti plynovému kotlu,“ vyčíslil.
Cena čerpadla je rádovo 10.000 €, pričom tepelné čerpadlá sú vhodné na vykurovanie zateplených domov a na Slovensku je 70 % domov nezateplených. „Aká to bude obrovská investícia, na ktorú žiadne eurofondy jednoducho nebudeme mať?“ spýtal sa šéf SPP-D. Pri cene čerpadla 10 000 €, zateplenia 20 000 € ide o 30 000 € na jedno odberné miesto čo pri počte 700 000 nezateplených domov znamená investíciu 21 miliárd eur, konkretizoval Hollý s tým, že bude treba posilniť elektrické siete.
Až 84 % Slovákov navyše zarába 2000 € a menej, pripomenul ďalej šéf SPP-D. Spätná podpora prechodu vyšším zdanením emisných povoleniek môže podľa neho skončiť tak, že 85-90 % získaných prostriedkov bude potrebné vrátiť len na to, aby si ľudia mohli dovoliť platiť účty. „Podľa získaných dát slovenská rodina ročne usporí v priemere 1000-1200 €. Drahšie vykurovanie tepelným čerpadlom mu to zoberie navyše 700 € ročne, čiže 70 % úspor, ktoré vytvorí priemerná slovenská rodina za rok, jej odíde v podobe drahého vykurovania,“ pokračoval Hollý, podľa ktorého štát bude musieť pokryť takmer celý rozdiel z verejných zdrojov, ktoré potom budú chýbať v školstve či zdravotníctve.
Navyše, spotreba elektriny tepelného čerpadla na odbernom mieste spolu s prípadným dobíjaním elektromobilu môže spotrebu na ročnej báze zvýšiť štvornásobne v špičkách desaťnásobne. V tejto súvislosti si Hollý položil otázku, či máme pripravenú elektrickú distribučnú sieť na prepravu takého obrovského množstva elektriny a bezeemisnú sezónnu výrobu elektriny
Elektrický biznis doteraz neriešil sezónne vykurovanie a náklady vyplývajúce zo sezónneho vykurovania boli v plynárenstve. „Elektrický biznis si s týmto bude musieť poradiť, vymyslieť veľkokapacitné batériové úložiská alebo vyrábať sezónnu elektrinu z plynu s účinnosťou 50-60 %. „Plynový kotol má účinnosť 97 %,“ pripomenul Hollý s tým, že tvrdenie o tepelných čerpadlách ako ekologickom riešení, keďže nemajú vyriešený problém so sezónnou výrobou elektriny, nie je úplne pravdivé.
Na Slovensku je cca 400 000 domácností vykurujúcich starým plynovým kotlom. „Jednoduchou výmenou za nový kondenzačný ste schopní dosiahnuť 20-percentný pokles účtov a 20-percentné zníženie emisií, čo je ideálne riešenie v dobe vysokých účtov za energie,“ zdôraznil Hollý. Obzvlášť v dnešnej situácii, keď vláda bude rozhodovať, akým spôsobom podporí domácnosti. „Nie je vhodné časť týchto peňazí alokovať na výmenu starých plynových kotlov za nové? Je to suverénne najlepšie riešenie z pohľadu hodnoty za peniaze pri znižovaní emisií,“ dodal.
Názor, že emisie sa znížia len o 20 % nezohľadňuje, že dom sa dá následne zatepliť, inštalovať solárny kolektor, že sa dajú v budúcnosti využívať obnoviteľné plyny, teda potenciál ďalšej redukcie emisií zostane zachovaný, na úrovni 50 až 80 %, čo je veľmi podobné tepelnému čerpadlu. „Plynové kotly majú obrovskú škálu efektívneho fungovania v nezateplenom aj zateplenom dome., čo pri tepelnom čerpadle nie je možné, keďže musí ísť do zatepleného domu, inak funguje neoptimálne, uzavrel Martin Hollý.
Zreálňovanie pohľadu na budúcnosť plynu
S dekarbonizáciou súhlasí každý, otázkou je ako ju dosiahnuť, ako rýchlo a či všetky ciele musia byť záväzné pre všetky krajiny individuálne ako celok, poznamenal poslanec Európskeho parlamentu Róbert Hajšel (výbor pri výskum, priemysel a energetiku). „Na obnoviteľné zdroje sa nemôžeme spoliehať v zmysle buď OZE alebo nič,“ zdôraznil s tým, že zavádzanie OZE však je nevyhnutnou podmienkou dekarbonizácie. „Robme všetko pre rozvoj OZE tam, kde sú na to podmienky. Neznásilňujme štáty, ekonomiky, podniky v regiónoch, kde na to podmienky nie sú,“ povedal Hajšel a poukázal na rozdiel slovenských podmienok oproti Španielsku alebo Nemecku v prípade soláru či veterných turbín.
Plyn je podľa Hajšela naďalej potrebný ako základné energetické médium. „Dekarbonizovať, určite rozvíjať OZE, ale tam, kde to ide. Plyn bude aj do ďalekej budúcnosti veľmi dôležitý najmä pre priemysel a oblasti, v ktorých by elektrifikácia bola zložitá a neúčinná, čiže drahá,“ poznamenal a v tejto súvislosti vyzdvihol budúcu úlohu biometánu a vodíka ako alternatív k zemnému plynu. „To sú médiá, ktorý by v budúcnosti mohli nahrádzať plyn, ak chceme vážne dekarbonizovať,“ dodal. V prípade presadzovania elektrifikácie, navyše len elektrinou z OZE hrozí podľa neho odpor obyvateľstva z dôvodu sociálnych dosahov či zvyšovania daní.
Bezpečnosť, udržateľnosť, cenová dostupnosť a dekarbonizácia spolu súvisia, poznamenal generálny riaditeľ sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva SR Ján Petrovič s tým, že hlavným cieľom dekarbonizácie je znižovanie emisií CO2. Zvyšok sú nástroje, ako napr. zvyšovanie podielu OZE, znižovanie energetickej náročnosti či zvyšovanie energetickej efektívnosti, úspory, nové technológie, ekodizajn. „To sú opatrenia na to, aby si každý členský štát vedel nájsť svoju najoptimálnejšiu cestu s nákladovou efektívnosťou jednotlivých opatrení, kde by svoje zohrala „hodnota za peniaze“ a nenarušili sa ostatné dimenzie ako energetická bezpečnosť či cenová dostupnosť,“ vysvetlil Petrovič.
Zdôraznil, že tak ako si štáty volia optimálny energetický mix, mali by mať možnosť zvoliť si aj cestu zníženia energetickej náročnosti s čo najmenším dosahom na ceny, obyvateľov a podniky.
V tejto súvislosti uviedol, že SR bola jednou z krajín, ktoré sa zdržali pri hlasovaní o smernici o energetickej efektívnosti. „Jej ciele sú veľmi potrebné a ambiciózne, ale ich dôslednom posúdení sme spoločne s priemyslom prišli k tomu, že niektoré ciele majú riziká nereálnosti plnenia,“ konštatoval zástupca MH. V smernici RED III sa tiež zvýšili ciele pre OZE z podielu 32 na 42,5 %, záväzné sa stávajú ciele v oblasti teplárenstva (0,8 p.b. ročne do roku 2026, ďalších 1,1 p.b. do roku 2030).
Slovensko je podľa Petroviča premiantom pri zvyšovaní podielu nízkouhlíkových zdrojov ako sú napríklad nové bloky v Mochovciach. „Vidíme priestor aj pre plyn,“ uviedol Petrovič a pripomenul prerokovávanie plynárenského balíčka s horizontom roku 2049 pre koniec dlhodobých zmlúv o dodávkach. Nová legislatíva podľa neho dá právny rámec pre vytvorenie trhu s obnoviteľnými plynmi, či už vo vzťahu k obchodovaniu, ale najmä pri prístupe do infraštruktúry. Dúfam, že sa podarí aby aj plynárenstvo bolo jednou z oblastí, ktorá pomôže v rámci dekarbonizácie na Slovensku.
Pokiaľ ide o budúcnosť plynu, Petrovič upriamil pozornosť na smernicu o energetickej efektívnosti a v nej stanovené parametre pre účinné centrálne zdroje tepla a chladu. Dnes máme parameter 50 % OZE, 50 % odpadové teplo, 75 % KVET, kde je aj priestor pre plyn, ktorý je zdrojom v rámci KVET. Od 1. 1. 2028 je to už vyššie percento KVET, od 1.1. 2035 do 2040 opäť vyššie. Od roku 2040 sa už v rámci parametrov účinných centrálnych zdrojov tepla počíta len s OZE a odpadovým teplom. Čiže účinný zdroj musí mať len OZE alebo odpadové teplo, priestor pre KVET nie je a od roku 2050 sa počíta len s odpadovým teplom a neutralitou. Podľa Petroviča tak ide o zmene pohľadu oproti obdobiu spred štyroch rokov, keď sa o plyne hovorilo ako o prechodnom palive do roku 2030 a pripomenul aj na veľké investície do LNG terminálov a bezpečnosti dodávok. „Takéto investície by sa nerobili na pár rokov,“ uzavrel Ján Petrovič.
K zreálneniu pohľadu na zemný plyn na európskej úrovni dochádza aj podľa Hajšela, a to napriek výzvam na okamžitý odchod od fosílnych palív v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Príkladom je podľa neho aj posúvanie termínov v smernici o energetickej efektívnosti týkajúce sa zákazu plynových kotlov najprv od roku 2028 pre všetky nové domy v EÚ, potom 2030, až nakoniec 2032. Plyn zostane na minimálne ďalšie dve dekády veľmi významným médiom, možno viac v priemysle ako v energetike, v petrochémii, výrobe ocele, doprave či výrobe hnojív, myslí si Róbert Hajšel.
V EÚ sa v roku 2022 spotrebovalo 343 bcm plynu, aj keď to vďaka teplej zime a úsporám bolo o 50 bcm menej než rok predtým, uviedol šéf Českého plynárenského svazu Martin Slabý. „Stále však 343 bcm predstavuje 3800 TWh energie dodanej zákazníkom cez plynné médium. V elektrine Európa dodala 2800 TWh. Ako by to vyzeralo v momente, keby sme nemali plynné médium a boli by sme úplne elektrifikovaní, je ťažké si predstaviť, lebo jednoduchá rovnica, že len pridáme 3800 TWh novej elektriny neplatí,“ konštatoval s tým, že navyše ide o vyššie číslo vzhľadom na elektrifikáciu osobnej dopravy a pod.
Navyše špička spotreby plynu tých 3800 TWh je v zime, keď to s OZE nie je až také „ružové“. Sezónna akumulácia v takomto meradle navyše neexistuje. „Plyn je teda podstatnejší ako elektrina. Má svoju infraštruktúru,“ pripomenul Slabý. Plyn podľa neho je prechodové palivo, čo súvisí aj s úlohou zbaviť sa závislosti od fosílnych palív. „Nepôjde o prechod od plynu ako média, ale od plynu k plynu. Postupné nahradenie zemného plynu vodíkom, syntetickým metánom či biometánom je témou, ktorá nás bude sprevádzať v ďalších desaťročiach,“ myslí si Slabý.
V Česku je podľa neho 1,5 mil. majiteľov plynových kotlov, rovnaký počet využíva CZT. Tri milióny domácností predstavuje 6-7 mil. obyvateľov, teda 60-70 % populácie ČR. Najlepší spôsob zníženie emisnej záťaže teplárenstva je plynofikácia. Teplární, ktoré budú komplete elektrifikovateľné tepelným čerpadlom alebo biomasou je okrajový počet. Takže 6-7 mil. ľudí bude závislých na plyne. „Plyn jednoducho musíme udržať, aj keď to nemusí byť naveky zemný plyn a ani nebude. Musíme urobiť maximum pre to, aby tam boli nové obnoviteľné plyny,“ doplnil Slabý.
Česko podľa neho berie zemný plyn veľmi vážne a považuje ho za perspektívny. Za dôkaz považuje kúpu najväčšieho prevádzkovateľa a vlastníka podzemných zásobníkov v ČR RWE Gas Storage českým štátom prostredníctvom spoločnosti ČEPS, ako aj ohlásenú kúpu českého národného prepravcu plynu Net4Gas takisto prostredníctvom ČEPS-u. „Rozhodujúce plynárenské majetky sa tak dostávajú do rúk štátu, ktorý ich považuje za strategicky potrebné. Verím, že za peniaze, za ktoré ich kúpil si nepripúšťa možnosť, že by ich za pár rokov nepotreboval,“ poznamenal Slabý.
Pri dekarbonizácii, ak ide o pribrzdenie globálneho otepľovania znížením emisií ako hlavného cieľa parížskej dohody, je podľa neho dôležitejšie znižovanie emisií ako OZE. Európa by si mala dávať pozor, aby sme sa bezemisnej budúcnosti a zníženej závislosti na fosílnych palivách dožila „v kondícii“.
Výzva k realizmu
Buďme realisti, vyzval viceprezident Medzinárodnej plynárenskej únie Andrea Stegher. „Minulý rok sme mali globálne rekordný rok spotreby uhlia aj rekordné emisie. Počas posledných viac ako 20 rokov emisie klesli len dvakrát, 2008 – banková kríza a 2020 – Covid. Musíme uznať realitu. Pritom hovoríme o redukcii zemného plynu, pretože sú údajne iné možnosti,“ upozornil Stegher, podľa ktorého sa globálne energetické potreby zvýšia.
Podľa tohtoročnej správy IGU „Gas for Africa“, priemerná spotreba elektriny na osobu v mnohých subsaharských krajinách je nižšia ako v prípade americkej chladničky. Viac ako 80 % svetovej populácie spotrebuje oveľa menej ako polovicu ako priemernej spotreby v Európe, uviedol Stegher.
„Svet potrebuje dve veci, bezpečnosť a zníženie emisií. Ak nie je energeticky bezpečná Európa, nikto nie je. Ale ak Ázia neznižuje emisie, nesmerujeme k žiadnemu reálnemu zníženiu emisií. Preto musíme spolupracovať a medzinárodnej úrovni,“ zdôraznil zástupca IGU..
Pripomenul, že Európa bola minulý rok konfrontovaná s faktom, že plyn je globálnou komoditou a LNG jej dobre poslúžil. Ale Bangladéš či Pakistane ho z dôvodu vysokých cien neboli schopní nakupovať, preto čelili výpadkom pre desiatky miliónov ľudí alebo zvýšeniu používania uhlia. „Musíme uznať, že sme na tesnom trhu, kde dopyt neklesne, ale vzrastie, Musíme mať viac možností než kedykoľvek predtým. Plyn patrí medzi najlepšie,“ konštatoval Stegher.
Plynárenstvo v minulom roku zabezpečilo jeden z najväčších obratov v dodávkach plynu bez toho, aby sa to dotklo čo i len jedného zákazníka, pripomenul. Zdôraznil potrebu voliteľnosti z viacerých možností. „Musíme ich mať viac, nie menej. Zelené plyny, vodík, biometán, amoniak, CCS,“ vymenoval Stegher a zdôraznil význam hodnotových reťazcov týchto alternatív a ich rozšírenia.
„Treba vidieť, že farmári nie sú zvyknutí vstupovať do priestoru energetiky. Vodík je komplexný problém, z technického hľadiska, aj pokiaľ ide o obchodný model,“ domnieva sa Stegher, podľa ktorého otázky, kedy by mali priemyselní užívatelia pristúpiť k úprave svojich zariadení a do akej miery nie sú ľahké otázky, preto treba byť pragmatický a naďalej mať realistickú víziu.
Zástupca IGU tiež upozornil na jednoduchšie presadzovanie inovácií v USA než v Európe, pretože Spojené štáty majú jasný cieľ a jednoduchosť pravidiel. Pri pohľade na plynárenský balíček napríklad vníma veľmi prísne pravidlá pre výrobu zeleného vodíka. „Zabíjame dieťa ešte pred jeho vývojom. Musíme byť oveľa viac otvorení inováciám. A práve plynárenstvo ich podporuje, pretože má technické znalosti, schopnosti, tvorivosť. Máme veľa skúseností, na ktorých možno stavať, ale musíme naše možnosti rozširovať, nie zužovať a zakazovať veci,“ uzavrel viceprezident IGU Andrea Stegher.