Baku 21. apríla 2025 – Európska únia počítala s Azerbajdžanom ako s jedným zo zdrojov, ktoré by mohli náhradiť dodávky ruského potrubného plynu. Nedávno zverejnené údaje však podľa portálu eurasianet.org vyvolávajú pochybnosti o tom, či Azerbajdžan dokáže splniť záväzok vyvážať do EÚ 20 miliárd kubických metrov plynu ročne do roku 2027. Navyše, prezident Ilham Alijev hrozí, že ak Únia nebude finančne participovať na zvýšení kapacity plynovodov prepravujúcich azerbajdžanský plyn do Európy a európski zákazníci neuzavrú dlhodobé zmluvy, krajina sa obráti na iné trhy.
Dovoz potrubného plynu do EÚ v roku 2024 dosiahol 172 bcm, o 2 % menej ako v roku 2023 (169 bcm) a o 21 % menej ako v roku 2022 (216 bcm). Nórsko dodalo polovicu (50 %) tohto objemu, Rusko 18 %, severná Afrika 18 %, Azerbajdžan 7 % a Spojené kráľovstvo 7 %. Vo svojej pravidelnej správe o trhoch s plynom to začiatkom apríla uviedla Európska komisia. Vzhľadom na fakt, že za rok 2023 zaznamenal azerbajdžanský plyn na dovoze EÚ rovnaký podiel, znamená to, že k zásadnému zlepšeniu jeho pozície zatiaľ nedochádza.
A nielen to. Z údajov, ktoré zverejnil bruselský think-tank Bruegel, vyplýva, že azerbajdžanský vývoz plynu má v súčasnosti nesprávny trend, tvrdí portál eurasianet.org. V prvom štvrťroku 2025 klesol na 2,84 bcm z 3,2 bcm v rovnakom období predchádzajúceho roka. V roku 2023 predstavoval celkový vývoz v prvom štvrťroku 3,07 bcm, konštatoval think-tank.
To znamená, že objem azerbajdžanského exportu v posledných troch rokoch stagnuje. Celkový objem vývozu z Azerbajdžanu do EÚ v roku 2024 predstavoval 12,66 mld. m3 , čo je mierne viac ako ročný objem 12,39 mld. m3 v roku 2023 a 12,26 mld. m3 v roku 2022. Na základe denného sledovania dovozu think-tankom Bruegel, naposledy aktualizovaného 11. apríla, EÚ stále dostáva denne o niečo viac plynu z Ruska ako z Azerbajdžanu, dodal Eurasianet.
Zdá sa, že tieto údaje prehlbujú dilemu typu „kura alebo vajce“ v energetických vzťahoch Azerbajdžanu s EÚ. Azerbajdžan tvrdí, že EÚ musí umožniť rozsiahle investície do zvýšenia kapacity plynovodov, aby sa splnil exportný cieľ 20 bcm roku 2027, na ktorom sa dohodli v memorande z leta 2022. Na druhej strane skepsa EÚ voči tomu, či Azerbajdžan vôbec dokáže naplniť rozšírené potrubia plynom, zároveň spôsobuje, že politici v Bruseli sú opatrní pri schvaľovaní veľkých výdavkov na rozšírenie kapacity potrebnej infraštruktúry.
I. Alijev žiada financovanie a dlhodobé zmluvy
Alijev sa 9. apríla pokúsil zvýšiť tlak na Brusel a pohrozil, že ak EÚ nezabezpečí rozšírenie Južného plynového koridoru, tranzitnej trasy, ktorá v súčasnosti funguje takmer na hranici kapacity, Azerbajdžan sa začne obzerať po iných exportných destináciách, uviedol portál eurasianet.org.
Za prekážky rozšírenia vývozu do EÚ Alijev označil zákaz Európskej investičnej banky financovať nové projekty fosílnych palív a chýbajúce dlhodobé zmluvy na nákup plynu. „Trh EÚ je prémiový z hľadiska legislatívy, pravidiel a cien, ale nemali by sme sa pozerať len na západ,“ povedal Alijev. „Môžeme sa pozerať aj na východ, na juh. Je to dôležité pre budúcnosť azerbajdžanského plynárenského priemyslu a energetickú bezpečnosť Európy,“ povedal podľa agentúry Reuters. „Všetky naše veľké energetické projekty – ropné alebo plynové – boli financované na základe modelu 70 % úvery a 30 % podnikové financovanie. Teraz sa európske inštitúcie musia k tomuto prístupu vrátiť,“ dodal azerbajdžanský prezident.
V prejave na akademickom fóre v Baku tiež zdôraznil rozpor medzi okamžitou potrebou Bruselu získať nových dodávateľov fosílnych palív, aby sa znížil závislosť EÚ od ruského plynu, s dlhodobými ambíciami dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie skleníkových plynov prostredníctvom prechodu na OZE. Zdôraznil, že Európska komisia má dostatočný vplyv na to, aby EIB podporila zvýšenie kapacity Južného plynového koridoru. „EK by si mala dať dole ružové okuliare, pozrieť sa na svet z realistického hľadiska a oceniť krajiny, ako je Azerbajdžan,“ uzavrel podľa Eurasianetu Alijev.
Produkčné kapacity
Kým podľa niektorých názorov Azerbajdžan sám nemá dostatočné produkčné kapacity na dosiahnutie deklarovaných úrovní exportu do EÚ, Alijev tvrdí, že nové objavy a domáci program OZE môžu uvoľniť ďalšie objemy plynu na vývoz. V tejto súvislosti už začiatkom roka vyhlásil, že azerbajdžanské overené zdroje rastú. Pred rokmi sa odhadovali na úrovni 2,6 bilióna m3, ale po už zrealizovaných a pripravovaných objavoch to bude viac. „Dúfame, že tento rok získame prvý plyn z Azeri-Chirag-Gunashli, teda z tzv. Deep Gas projektu. Plánujeme spolupracovať s partnermi, aby sme zvýšili ťažbu plynu z poľa Abšeron z 1,5 na 5 bcm, pričom si uvedomujeme, že hlavným dodávateľom plynu bude stále Shah Deniz v nezmenenej podobe,“ vyhlásil Alijev s tým, že sa pripravuje mnoho ďalších sľubných projektov, ako sú Karabach, Babek či Asiman.
Kým v roku 2022 bol azerbajdžanský vývoz plynu obmedzený na Gruzínsko, Turecko, Grécko a Taliansko, následne sa v relatívne krátkom čase rozšíril aj na Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko, Severné Macedónsko, Slovensko a Chorvátsko, dodal Alijev.
Plánované zvýšenie ťažby z azerbajdžanského plynového poľa Shah Deniz o 16 bcm ročne do roku 2027 je kľúčové pre plány krajiny zvýšiť svoj vývoz do EÚ. Pre portál montelnews.com to uviedli zdroje z tamojšieho plynárenského sektora.
Ťažobná kapacita poľa je v súčasnosti 10 bcm, ale po pridaní 26 podmorských vrtov a 500 km plynovodov sa má zvýšiť na 26 bcm.
„Azerbajdžan môže byť pre Európu zdrojom stability – pokiaľ sa nájde niekto, kto vybuduje potrebnú infraštruktúru a zabezpečí flexibilné a konkurencieschopné podmienky dodávok,“ povedal pre Montel azerbajdžanský plynárenský analytik. Dlhodobé zmluvy by tiež mohli „ďalej posilniť vzájomne výhodné vzťahy a toky medzi Európou a Azerbajdžanom“, poznamenal taliansky obchodník s plynom.
Podľa Pauly Di Mattia Peraire, hlavnej analytičky poradenskej spoločnosti Icis, dodávky plynu z Azerbajdžanu do Európy v roku 2024 vzrástli, k čomu prispelo niekoľko novo podpísaných dohôd. „Odhadujeme, že v súčasnosti existuje deväť aktívnych dlhodobých zmlúv na dodávky azerbajdžanského plynu do Európy v celkovom ročnom objeme 10 bcm,“ konkretizovala pre Montel.
V novembri minulého roka sa Severné Macedónsko stalo 11. európskou krajinou, ktorá dostáva azerbajdžanský plyn, po Turecku, Gruzínsku, Taliansku, Grécku, Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku a Slovinsku. Len vývoz azerbajdžanského plynu do Talianska dosiahol v roku 2024 celkovo 10 bcm, dodala analytička pre montelnews.com.
Podľa názoru nadácie Heinrich-Böll-Stiftung nie je v súčasnej situácii vôbec isté, koľko azerbajdžanského plynu bude Európa do konca desaťročia skutočne potrebovať. Limitujúcimi faktormi môže byť rast dovozu LNG z USA či Kataru, či pokles dopytu z dôvodu klimatických cieľov Bruselu a rozširovania OZE.