Washington 30. januára 2025 – Bývalý americký prezident Joe Biden v januári 2024 vyhlásil moratórium na vydávanie povolení pre nové projekty exportu skvapalneného zemného plynu do krajín, ktoré s USA nemajú uzavreté dohody o voľnom obchode. Svoje rozhodnutie zdôvodnil potrebou analyzovať vplyvy expanzie LNG sektora, a to najmä z environmentálneho hľadiska, teda pokiaľ ide o prípadné zvýšenie globálnych emisií skleníkových plynov, najmä metánu, súvisiace s rastom produkcie a exportu LNG. Vypracovaním príslušnej štúdie bolo poverené americké ministerstvo energetiky (DoE). Nové vedenie po nástupe prezidenta Donalda Trumpa štúdiu zverejnilo. Podľa portálu oilprice.com štúdia nezistila žiadny problém v súvislosti vyšším vývozom LNG z USA. Naopak, jeho prínosy prevažujú nad nákladmi.
Pozastavenie vydávania povolení na nové terminály bolo založené na jedinej štúdii, ktorej autorom bol biogeochemik a environmentálny vedec. Tvrdil v nej, že LNG je pre zemskú atmosféru škodlivejší ako uhlie. Ministerstvo energetiky však vo svojej analýze dospelo k záveru, ktorý je možno trochu prekvapujúci, že zvýšenie vývozu skvapalneného zemného plynu z USA by malo zanedbateľný vplyv na globálne emisie skleníkových plynov. Zanedbateľný vplyv konkrétne znamená maximálne zvýšenie emisií o 0,05 %, poznamenal portál oilprice.com.
Výsledky štúdie možno nie sú až také dôležité vo svetle zrušenia moratória prezidentom Trumpom, ale dopĺňajú rastúci počet prác venovaných skvapalnenému zemnému plynu a jeho vplyvu na aktuálne hojne pertraktované témy energetickej bezpečnosti a vývoja emisií. Práve posledne menovaný aspekt je mimoriadne dôležitý pre skupiny klimatických aktivistov, ktorí už pravdepodobne pripravujú svoje žaloby proti Trumpovej administratíve za jej energetickú politiku, konštatoval oilprice.com.
Nepatrný vplyv na emisie
Podľa ministerstva energetiky „definitívne globálne dôsledky vývozu amerického LNG na emisie skleníkových plynov závisia od trhových vplyvov, ako sú zmeny v dopyte po energii a zdrojoch používaných na uspokojenie tohto dopytu po elektrine a iných spôsoboch využitia zemného plynu.“ Pred štúdiou sa vychádzalo z predpokladu, že čím viac amerického LNG bude prúdiť na globálne trhy, tým viac sa budú emisie rásť. Na základe výsledkov štúdie DoE sa však zdá, že tento predpoklad je nesprávny. Dôvodom je, že väčšina plynu, ktorý by USA mali v budúcnosti vyvážať, by sa nepoužila na nahradenie výroby s nižšími emisiami oxidu uhličitého, ale jednoducho na novú kapacitu výroby elektriny z plynu, ktorá by reagovala na vyšší dopyt po energii, zdôraznil oilprice.com.
Celkovým záverom sa teda zdá byť, že hoci výroba a preprava skvapalneného zemného plynu produkuje emisie metánu a oxidu uhličitého, existujú kompenzačné účinky, ktoré redukujú čistý efekt týchto emisií na zanedbateľný zlomok percenta. A to aj v prípade, že vývoz amerického LNG bude skutočne prudko rásť a do roku 2050 sa zvýši zhruba päťnásobne. To vyzerá byť ako dobrá správa pre výrobcov LNG, ale ešte lepšia pre spotrebiteľov energie.
Otázka cien
Štúdia DoE sa zamerala aj na prípadné ekonomické vplyvy zvýšeného exportu na domáce ceny plynu, ktoré by podľa niektorých názorov mohli výrazne rásť. Ministerstvo energetiky vo svojom hodnotení však dospelo k záveru, že ani výrazný nárast vývozu LNG by ceny v USA príliš nezmenil.
Toto konštatovanie by podľa oilprice.com mohlo byť sporné v súvislosti s rozvojom sektora umelej inteligencie a nárastom dopytu po elektrickej energii, ktorý sa predpokladá v dôsledku jeho rastu. Ministerstvo energetiky však odhaduje, že americká cena Henry Hub by sa v dôsledku vyššieho vývozu LNG mohla do roku 2050 zvýšiť o 31 %. To znamená, že k uvedenému termínu by mohla dosiahnuť 4,62 USD za milión britských tepelných jednotiek v porovnaní s 3,53 USD za mmBtu v roku 2024. Pre kontext štúdia pripomína, že priemerná cena Henry Hub v roku 2022 bola viac ako 6 USD za mmBtu a v roku 2023 klesla na 2,53 USD za mmBtu.
Zdá sa teda, že štúdia, ktorú si nechala vypracovať Bidenova administratíva, prišla k záveru, že ani masívne zvýšenie americkej vývoznej kapacity pre LNG by nemalo žiadne katastrofálne dôsledky pre planétu, ani pre americké domácnosti. V konečnom dôsledku by všetko záviselo od dopytu a cien, uviedol oilprice.com.
Portál pripomenul, že v minulom roku vzrástol vývoz amerického LNG medziročne o 4,5 % na celkových 8,5 milióna tony. Najväčšia časť tohto objemu smerovala do Ázie, pričom Európa bola druhým najväčším dovozcom amerického skvapalneného zemného plynu v dôsledku pomalšieho dopytu. To sa tento rok mení. EÚ, ktorá prišla o ďalšiu časť ruských potrubných dodávok na úrovni cca 14- 15 bcm, nakupuje všetok LNG, ktorý sa jej podarí zohnať, keďže zásobníky plynu v Únii sa rýchlo vyčerpávajú. Ďalším dôvodom sú vyhlásenia staronového prezidenta Trumpa, ktorý vyzýva EÚ, aby nakupovala viac amerického plynu, inak bude čeliť sankciám, v tomto prípade plateniu 25 % ciel.
Náklady vs. prínosy
V krátkodobom horizonte sa očakáva obmedzenie ponuky LNG, čo by mohlo viesť k zvýšeniu cien a v konečnom dôsledku k obmedzeniu rastu dopytu, kým nebudú spustené nové produkčné kapacity. Na druhej strane, sektor Big Tech, ktorý sa všeobecne považuje za zdroj výrazného rastu domáceho amerického dopytu, je aktuálne konfrontovaný s faktom, že čínsky startup DeepSeek uviedol na trh oveľa lacnejší a energeticky menej náročný model umelej inteligencie. Inými slovami, očakávaný výrazný rast dopytu sa v predpokladanom rozsahu nemusí nikdy uskutočniť, čo by pomohlo udržať domáce ceny na nízkej úrovni.
V konečnom dôsledku sa aj tak všetko odvíja od nákladov a prínosov. Medzi výhody skvapalneného plynu patrí flexibilita dodávok, ktorá je oveľa väčšia ako pri potrubnom plyne, ako aj skutočnosť, že spaľovanie plynu na výrobu elektriny je nesporne menej emisne náročné ako spaľovanie uhlia na rovnaký účel. Náklady súvisia najmä s drahým procesom skvapalňovania plynu a jeho prepravou cez pol planéty. A svoju úlohu zohrávajú aj spomínané metánové emisie. Podľa štúdie ministerstva energetiky to však vyzerá tak, že prínosy v súčasnosti prevažujú nad nákladmi, a to zásadne, uzavrel portál oilprice.com.