Bratislava 20.marca 2022- Stále beží diskusia o tom, či má Európa odstaviť Rusko od príjmov za ropu a zemný plyn.
Z úst politikov sa dozvedáme, že ruské dodávky sú nevyhnutné pre energetickú bezpečnosť Európy, že Európa sa bez ruských dodávok nezaobíde a že by to vlastne poškodilo aj Ukrajinu, pretože by prišla o príjmy za tranzit týchto surovín.
Na druhej strane sú názory, že vďaka príjmom za tieto komodity dokáže Rusko financovať vojnu na Ukrajine. Podľa Ivana Mikloša by zastavenie týchto príjmov ruskú ekonomiku dokonca okamžite položilo na kolená.
Na grafe nižšie je zobrazené pokrytie európskej spotreby plynu v jednotlivých mesiacoch roka 2021. Vidno dominantný podiel Gazpromu, z ktorého vo svetle aktuálnych udalostí tak trochu vanie strach a ten už vopred ovplyvňuje diskusie o zastavení ruských dodávok plynu do Európy.
Pozrime sa však, čo by sa stalo, keby Európa naozaj od 1. apríla tohto roku úplne zastavila odber ruského plynu.
Do konca októbra 2022 by sme prežili takmer bez obmedzení.
V tomto odhade sa zhodujem s analytikmi Wood Mackenzie Ltd., podľa ktorých by v prípade výpadku dodávok ruského plynu do Európy bolo začiatkom novembra v európskych zásobníkoch ešte asi 10 percent plynu. Analytička Wood Mackenzie, Katarína Filippenková, hovorí, že ak by Rusko hneď prerušilo dodávky plynu, Európa by prežila zvyšok tejto zimy a aj prichádzajúce leto bez akýchkoľvek obmedzení.
V novembri by sa však minuli aj posledné zásoby a začal by narastať deficit plynu v Európe. Je preto logické, že opatrenia na zníženie spotreby plynu by boli zavedené hneď od 1. apríla, aby sme ušetrili plyn pre zimnú sezónu 2022/2023.
S akými dodatočnými zdrojmi môže Európa počítať:
- skvapalnený zemný plyn LNG
- dodávky nórskeho, azerbajdžanského a afrického plynu
Výpočty nižšie sú postavené na predpoklade, že počas každého mesiaca bude Európa získavať toľko LNG plynu, koľko už reálne prijala počas januára tohto roku. Nejde teda o nejaké teoretizovanie, ale len o udržanie reálnej situácie, ktorá tu už naozaj bola.
Dôležitým predpokladom je minimalizácia nórskej údržby tak, aby dodávky nórskeho plynu do Európy boli naďalej také vysoké, ako je tomu v posledných týždňoch. S týmto má Nórsko tiež skúsenosti, keď v roku 2020 odkladalo kvôli pandémii množstvo údržbových prác na neskôr.
Diplomatickým úsilím je možné obnoviť dodávky alžírskeho plynu cez marocký plynovod do Španielska. Je pravda, že plynové prepojenie zo Španielska do Francúzska je nedostatočné, no vďaka vyšším dodávkam alžírskeho plynu sa bude môcť Španielsko vzdať časti LNG tankerov v prospech západoeurópskych LNG terminálov.
Množstvo azerbajdžanského plynu nie je veľké, no každý kubík je v tejto situácii vzácny.
Aké opatrenia prichádzajú do úvahy:
- zníženie teploty vo vykurovaných miestnostiach
- odstavenie elektrární, ktoré pre výrobu elektriny spaľujú zemný plyn
- obmedzenie spotreby plynu v priemysle
Podľa analýzy EU, o ktorej informovala agentúra Reuters, je možné ušetriť ročne 10 miliárd m3 (bcm) plynu, ak by sa teplota vo vykurovaných priestoroch znížila o 1°C. Ak by sa Európania zomkli a odhodlali viesť svoju vlastnú vojnu s Ruskom, dokázali by bez problémov zvládnuť zníženie teploty aj o 3°C. To by ušetrilo spolu 30 bcm na spotrebe zemného plynu. Je pravda, že by museli sedieť v kanceláriách, v bytoch, alebo v domoch teplejšie oblečení, ale vedomie, že môžu aspoň niečo v tejto situácii urobiť aj sami, by im dodávalo dostatok síl to zvládnuť.
Po takomto ušetrení na vykurovaní by sme deficit plynu začali pociťovať až v decembri. Bolo by preto nutné hneď od apríla tohto roku začať zároveň znižovať spotrebu plynu v plynových zdrojoch elektriny.
Podľa štatistiky spoločnosti Ember vyrobila EU v roku 2021 z plynu 524 TWh elektriny. Pri účinnosti 55% to znamená, že plynové elektrárne spotrebovali takmer 90 bcm plynu. Ak by sa 234 TWh elektriny vyrobilo namiesto v plynových, v uhoľných zdrojoch, bolo by možné ušetriť asi 40 bcm plynu. Bolo by na to potrebných približne 35 GW inštalovaného výkonu v uhoľných zdrojoch. Myslím si, že takýmto voľným výkonom európske krajiny disponujú.
Ťažkosti by mohli nastať v obstaraní dostatočného množstva čierneho uhlia, pretože aj to EU vo veľkom množstve dováža z Ruska. Avšak, na rozdiel od plynu, existujú v tejto komodite importné kanály, ktoré sú hojne využívané. Európa bežne importuje uhlie z Kolumbie a Južnej Afriky a je tiež možné importovať uhlie z Indonézie a aj z Austrálie. Samozrejme, ceny tohto uhlia by boli oveľa vyššie, ako sú ruské ceny.
Museli by sme zároveň odložiť plnenie svojich klimatických cieľov. Riešime však akútnu aktuálnu situáciu, takže obzeranie sa po tom, čo bude o tridsať, desať, alebo dokonca o päť rokov, stráca na svojej dôležitosti a naliehavosti. Keď sa niekto topí, nebudeme predsa konštruovať plány, ako vystaviame ochranné múry a zábrany, aby nikto nemohol do vody spadnúť, ale preňho do tej vody jednoducho skočíme.
Po tomto ďalšom ušetrení by sme deficit začali pociťovať až koncom februára 2023. Ak by bola teplá zima, ako teraz, možno by sme ho ani nepocítili.
Európa však môže ešte obmedziť priemyselnú produkciu, ktorá pre svoje výrobné procesy spotrebúva zemný plyn. Analytici Centra pre energetické štúdie Baker inštitútu pri Rice univerzity v americkom Houstone vo svojej štúdii odhadujú, že európsky priemysel spotrebuje ročne približne 30 percent európskeho plynu, teda približne 120 bcm. Na to, aby sa Európa vyhla nedostatku plynu až do apríla 2023 postačí, aby priemysel znížil svoju spotrebu o 7,5 percenta, teda približne o 9 bcm.
Po takomto znížení by k 1. aprílu mala Európa vo svojich zásobníkoch ešte 6 percent plynu, čo zodpovedá asi 6,6 bcm plynu. Je to málo, ale znamená to, že by tu nenastal deficit. A to je veľa!
Ukazuje sa teda, že pri vyššie uvedených opatreniach Európa dokáže prežiť aj bez ruského plynu.
K podobnému záveru prichádzajú vo svojej správe aj analytici Wood Mackenzie Ltd., ktorí tiež považujú odstavenie ruských dodávok za zvládnuteľné. Podľa portálu NGI je to možné dosiahnuť za predpokladu miernej zimy, dostatočných dodávok LNG a navýšenia nórskej produkcie.
Je pravda, že týmto embargom na dovoz ruského plynu by sme pripravili o nemalé príjmy aj Ukrajinu. Toto by však svet dokázal kompenzovať. Veď už teraz vynakladá na dodávku zbraní a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu stovky miliónov dolárov. Je tiež pravda, že Ukrajina sa musí veľmi zadlžovať. Ak by však Rusko bolo v tejto vojne porazené, vďaka vojnovým reparáciám by Ukrajina bola schopná značnú časť týchto dlhov splatiť. Ak Ukrajina prehrá, bude to okrem iného znamenať aj jej finančný kolaps, ktorý postihne aj Západ. Ukrajina bojuje o všetko a bojuje aj za nás. Nemyslím si totiž, že víťazná ruská armáda sa zastaví na západných hraniciach Ukrajiny.
Rusko by zároveň nebolo schopné rýchlo nájsť nové odbytiská pre svoj plyn. V smere do Číny nemá dostatočnú potrubnú kapacitu a ruské LNG tankery majú zákaz kotviť vo viacerých svetových LNG termináloch.
Závislosť rôznych európskych krajín od ruského plynu je rôzna. Ak by boli vyššie uvedené opatrenia prijaté celoplošne v celej Európe, niektorým, hlavne západným obchodníkom, by vznikol prebytok plynu, kým iným, hlavne v Nemecku a na východe Európy, by zasa vznikol nedostatok plynu. Trh s plynom v Európe je dostatočne funkčný a flexibilný na to, aby sa ponuka stretla s dopytom. Veľmi by však záviselo na poctivosti a uvedomelosti všetkých obchodníkov a dodávateľov, aby sa nesnažili na týchto transakciách extrémne zarobiť, ale na základe vládnych inštrukcií predávať svoje prebytky tomu, kto má nedostatok.
Je tiež potrebné uvedomiť si, že ceny plynu, elektriny a uhlia by vyleteli na nové rekordy a na vysokých úrovniach by sa držali až do skončenia krízovej situácie.
Tieto výpočty simulujú zvolené scenáre. Rovnako tak je možné simulovať iné scenáre, ako napríklad zníženie teploty v domoch len o dva, alebo dokonca len o jeden stupeň Celzia, no následné obmedzenie spotreby plynu v priemysle nie o 9, ale až o 19, respektíve o 29 bcm.
Ak by sa Európa odhodlala na tento boj, skutočné opatrenia a čísla by nakoniec boli kvantitatívne, ale aj kvalitatívne iné. Život si jednoducho ide svojou vlastnou cestou.
Dôležité je však poznanie, že sa to dá!
Embargo na import ruského plynu do Európy by si teda vyžiadalo mimoriadne krízové opatrenia, avšak vzdať sa svojho pohodlia výmenou za zachránené ľudské životy Ukrajincov, je pre nás výzvou dnešnej doby. Nezakrývajme si pred ňou oči!
Výpočty v tomto článku vychádzajú z nasledovných parametrov:
- K 1. aprílu 2022 by sme mali mať v podzemných zásobníkoch plynu ešte asi 24 bcm natlačeného zemného plynu za podmienky, že počas posledných dvoch marcových týždňov nepríde prudké ochladenie, čo je podľa aktuálnych meteorologických predpovedí málo pravdepodobné.
- Vlastná európska ťažba v Holandsku, Rumunsku, Poľsku, Nemecku a iných krajinách by sa mala pohybovať okolo aktuálnych hodnôt približne 4 bcm mesačne.
- Dodávky nórskeho plynu do Európy by nesmeli klesnúť pod priemer z posledných 5 mesiacov, ktorý je približne 8 bcm mesačne.
- Dodávky afrického a azerbajdžanského plynu by sa mali pohybovať okolo 3,3 bcm mesačne.
- Dodávky LNG by sa mali pohybovať minimálne na januárových úrovniach, teda približne okolo 10 bcm mesačne.
- Priemernú spotrebu plynu v EU odhadujem pre rok 2022 na úrovni 392 bcm. Spotrebu plynu v EU v roku 2021 odhadujem na úrovni približne 440 bcm kvôli chladnej zime a chladnej jari. (Pre celý rok 2021 Eurostat ešte nezverejnil svoje údaje.) V roku 2020 EU spotrebovala 394 bcm.
- Pre prvý štvrťrok 2023 kalkulujem so spotrebou približne 133 bcm. V roku 2021 to bolo 142 bcm a v roku 2020 to bolo 132 bcm.
- Výpočty zahŕňajú 27 štátov EU, takže nezahŕňajú Nórsko (okrem dodávok nórskeho plynu do Európy), Veľkú Britániu, ani Turecko.
Ján Pišta je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o., ktorá v pravidelných týždenných intervaloch poskytuje svojim klientom správy o vývoji trhov s plynom a elektrinou. Tieto správy analyzujú aktuálne faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj cien plynu a elektriny v strednej Európe a poskytujú aj indikácie budúceho vývoja cien plynu, elektriny, emisných kvót, uhlia, LNG a ropy. Ak chcete zistiť, čím môžu byť pre Vás tieto správy prospešné, pošlite požiadavku o bezplatnú vzorku aktuálnych týždenných správ na mail jan.pista@jpx.sk.