Brusel 20. augusta 2020 – Európska komisia (EK) budúci mesiac navrhne zvýšenie klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na 50, či dokonca na 55 % v porovnaní s rokom 1990. Portál euractiv.com upozorňuje, že súvisiace zvýšené finančné nároky vzbudzujú obavy východných krajín bloku zo straty pracovných miest a ohrozenia hospodárskeho rastu.

Dosahová štúdia, ktorá má byť k dispozícii tiež v septembri, vyhodnotí náklady a prínosy zvýšenia klimatických cieľov EÚ do roku 2030 v súlade s ústredným cieľom bloku znížiť emisie do polovice storočia na nulu.

„Pracujeme na štúdii, ako aj na návrhu, ktorý má byť predložený v septembri,“ potvrdila v utorok (18. 8.) hovorkyňa EK Vivian Loonela zodpovedná za európsku ekologickú dohodu. Cieľom podľa nej je zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ na najmenej o 50 % v porovnaní s rokom 1990, smerom k 55 %.

Uvedená štúdia bude podrobená intenzívnemu skúmaniu zo strany členských štátov, ktoré zvyšujú ostražitosť v súvislosti so zvýšenými ekonomickými nákladmi vyšších klimatických cieľov v čase, keď koronavírusová kríza posiela hospodárstvo EÚ do recesie.

Už v predbežnej analýze z marca EK pripustila, že zatiaľ čo niektoré odvetvia porastú – napríklad obnoviteľné zdroje energie, energetika a stavebníctvo – iné, ako ropa, plyn a uhlie „budú klesať“, a ďalšie, napríklad automobilový priemysel „sa pravdepodobne transformujú“.

Na základe úplnej štúdie sa európska exekutíva rozhodne, či do roku 2030 navrhne cieľ zníženia emisií v celej EÚ o 50 alebo 55 %, oproti súčasnému cieľu 40 %.

Aktualizovaný cieľ EÚ v oblasti klímy je ústredným prvkom Zelenej dohody a kľúčovým politickým záväzkom, ktorý prijala šéfka Komisie Ursula von der Leyenová. Tá pri nástupe do funkcie označila dohodu za „novú rastovú stratégiu“ Európy.

Analytik Georg Zachmann z bruselského ekonomického think-tanku si myslí, že rozdiel medzi 50 alebo 55 % je pre klímu a hospodárstvo významný. „Ďalších 5 % zodpovedá približne 280 Mt emisií v roku 2030,“ konkretizoval s tým, že to predstavuje súčet emisií všetkých hnedouhoľných elektrární v roku 2019 alebo viac ako štvrtinu z dopravných emisií  v EÚ v roku 2019. Cieľ s 55 namiesto 50 % si však podľa analytika bude vyžadovať „značné úsilie“.

Vyšší cieľ však môže byť príliš náročný pre východné krajiny EÚ, z ktorých mnohé sa spoliehajú na tradičné znečisťujúce odvetvia a obávajú sa sociálnych a hospodárskych otrasov spôsobených zelenou transformáciou.

„Posúdenie vplyvov by malo byť predovšetkým realistické,“ uviedli v júlovom stanovisku ministri životného prostredia Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. „Chceli by sme sa vyhnúť situácii, keď by sme ostali prekvapení, aké sú skutočné sociálne, environmentálne a ekonomické náklady,“ uviedli v liste adresovanom šéfovi EÚ pre klímu Fransovi Timmermansovi.

Signatári listu zdôraznili nevyhnutnosť dôkladnej analýzy, aby sa pri transformácii na nikoho nezabudlo. Pripomenuli tiež, že brexit a prepuknutie pandémie radikálne zmenili ekonomický kontext, v ktorom sa formujú politiky EÚ v oblasti klímy. „Zažívame globálnu pandémiu, ktorá sa neskončí čoskoro a môžu prísť aj ďalšie,“ zdôraznili s tým, že nejde o obvyklú situáciu, preto by také nemalo byť ani hodnotenie vplyvov.

Podľa euractiv.co sa zdá, že EK sa prikláňa k vyššej z dvoch hodnôt. Timmermans počas októbrového potvrdenia Európskeho parlamentu vyhlásil, že „bude prekvapený“, ak hodnotenie vplyvu neodporučí 55-percentnú možnosť. K rovnakej cifre sa zrejme prikloní aj EP, ktorý má v otázke klimatických cieľov EÚ dôležité slovo.

Aj prvotná marcová štúdia Komisie bola považovaná za „prípravu pôdy“ pre 55-percentný cieľ. Nižšia hodnota zníženia emisií do roku 2030 by si vyžadovala výraznejšie zníženie emisií do roku 2050, aby sa podarilo dosiahnuť klimatickú neutralitu, uviedla Komisia s tým, že by išlo o vyváženejšiu cestu znižovania od roku 2020 do roku 2050, ktorá by umožnila prerozdeliť transformačné úsilie v čase. Komisia sa domnieva, že ak sa v súvislosti s klimatickou krízou nebude konať teraz, neskoršie úsilie môže byť drahšie.

Navrhovatelia ešte ambicióznejších opatrení v oblasti zmeny klímy tvrdia, že 55-percentný cieľ nebude EÚ stačiť na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody, ktorá sa snaží udržať globálne otepľovanie na 2 °C, pričom sa zameriava na 1,5 °C.

Obmedzenie otepľovania na 1,5 °C „by si vyžadovalo cieľ 60 – 65 % do roku 2030, alebo oveľa rýchlejšie zníženie po roku 2030,“ hovorí Mirjam Wolfrum z berlínskej CDP Europe, berlínskej organizácie, ktorá sa okrem iného venuje environmentálnym otázkam.

Prijatie vyššieho cieľa do roku 2030 by podľa nej mohlo ušetriť bilióny eur na riešenie následkov katastrof súvisiacich s klímou, ako sú búrky, povodne a vlny horúčav. „Stanovenie správneho cieľa do roku 2030 prinesie zásadné zmeny pre našu ekonomiku a spoločnosť,“ dodala.

Krajiny EÚ však podľa portálu euractiv.com budú ostražité pokiaľ ide o náklady na energetickú transformáciu, keď sa očakáva, že Európa sa pre koronavírusovú pandémiu dostane do najhlbšej recesie v histórii.

„Priority hláv štátov a vlád sa jednoznačne posunuli k boju s koronavírusom. To znižuje pravdepodobnosť ambiciózneho kompromisu,“ hovorí Zachmann s tým, že ani krajiny ako Nemecko, ktoré sa verejne prihlásia k vyšším európskym cieľom, za ne nebudú bezpodmienečne bojovať.

Vplyv na zamestnanosť a hospodársky rasty bude podľa neho do veľkej miery závisieť od opatrení, ktoré sa budú uplatňovať v rôznych odvetviach. „Z hľadiska kompromisu môže byť otázka zdieľania snáh medzi členskými štátmi dôležitejšia ako úroveň klimatického cieľa,“ uzavrel Zachmann.