Londýn 28. marca 2022 – Európa nemôže len tak nakupovať alternatívy ruského plynu. Pri jeho nahrádzaní musí pridať ponuku, podieľať sa na riadení globálneho trhu s plynom a pomôcť krajinám, ktoré odoberajú skvapalnený zemný plyn pri hľadaní iných zdrojov energie. Pre portál euractiv.com to napísal Nikos Tsafos, šéf pre energetiku a geopolitiku v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).
Pri odchode od ruského plynu treba podľa neho postupovať rozumne. „V opačnom prípade by Európa mohla spustiť rovnakú krízu, ktorú sa snaží odvrátiť: veľmi vysoké ceny a fyzický nedostatok plynu,“ tvrdí Tsafos tým, že Európa by mala byť odvážna, pokiaľ ide o ruský plyn, potrebuje však širšiu sadu nástrojov na zníženie jeho dovozu.
Európsky plán na zastavenie dovozu plynu z Ruska, REPowerEU, ktorý nedávno predstavila Európska komisia, má podľa experta rozmer ponuky a dopytu. Na strane dopytu je niekoľko možností: viac OZE, energetická efektívnosť či alternatívy pre budovy a priemysel.
„Problémom je zabezpečenie prístupu k neruskému zemnému plynu,“ zdôraznil Tsafos. Európa chce vybudovať novú infraštruktúru na dovoz LNG, nakupovať plyn od vývozcov, ako sú USA, a koordinovať nákupy medzi európskymi firmami, aby sa vyhla zbytočnej konkurencii zvyšujúcej ceny.
Toto je podľa Tsafosa rozumné. „Ale rozsah európskych intervencií je obrovský. Európa chce ďalších 50 miliárd kubických metrov (bcm) LNG na kompenzáciu 155 bcm ruského plynu dovezeného v roku 2021,“ pripomína odborník. Plán REPowerEU stanovuje ciele 50 bcm na rok 2022 a 2030, ktoré sú uvedené aj v spoločnom vyhlásení EÚ a USA z z 25. marca. „EK bude spolupracovať s členskými štátmi EÚ na zabezpečení stabilného dopytu po dodatočných objemoch LNG z USA minimálne do roku 2030 vo výške približne 50 bcm/rok.“
Zabezpečenie 50 bcm je veľké sústo, myslí si Tsafos. Trh s LNG v roku 2021 predstavoval 523 bcm a Európa (vrátane Spojeného kráľovstva a Turecka) doviezla 108 bcm. Spoločný dovoz Pakistanu, Thajska, Bangladéša, Indonézie, Singapuru a Malajzie bol v roku 2021 40 bcm. Severná a Južná Amerika spolu doviezli 26 bcm. „Nákup 50 bcm LNG z existujúceho systému nie je triviálna záležitosť,“ upozornil Tsafos.
Do roku 2026 by sa na trhu mala objaviť nová ponuka, najmä z USA a Kataru. Existujú však aj projekty, ktorých dokončenie môže trvať, vrátane projektov v Rusku, ktoré je druhým najväčším európskym dodávateľom LNG. Rastie aj dopyt po LNG, ktorý už je zazmluvnený inými odberateľmi. Dodatočný dopyt z Európy by mohol spôsobiť, že na ostatných záujemcov nezvýši. To by mohlo prinútiť krajiny v Ázii vrátiť sa k uhliu, čo by znamenalo klimatickú katastrofu, píše Tsafos.
Európsky plynárenský systém podľa neho medzitým potrebuje viac dovozov, pričom domáca produkcia Európy vrátane Británie bola v roku 2020 na úrovni 87 bcm a klesá o 8 bcm ročne.
Tri veci, ktoré by mala Európa urobiť
„Čo by mohla Európa urobiť? Po prvé, Európa by mala zapojiť spotrebiteľov LNG. Ak preplatí krajiny ako Pakistan, Bangladéš alebo Thajsko, mala by im pomôcť pri rozvoji ich kapacít OZE,“ myslí si Tsafos, podľa ktorého to pomôže odvrátiť väčšiu krízu a spomaliť príklon k uhliu.
„Po druhé, Európa musí pomôcť pri riadení globálneho trhu s plynom,“ pokračuje odborník. Diskusie o vytvorení spoločného procesu obstarávania pre všetky európske firmy majú svoje opodstatnenie, no vnútroeurópska konkurencia je podľa neho len časťou príbehu. „Ak Európa pôjde po nedostatkových dodávkach LNG bez zvýšenia ponuky, ceny prudko vzrastú,“ upozorňuje Tsafos. Najčistejším riešením je podľa neho zasiahnuť na európskom trhu s plynom, kde sú ceny už mesiace odpojené od fundamentov. „V ideálnom prípade sa to robí v zhode s ostatnými hráčmi. Bez „resetu“ Európa zdecimuje globálny trh s plynom,“ obáva sa Tsafos.
Po tretie, Európa musí pridať ponuku. „Existujúci globálny trh s LNG nemôže poskytnúť to, čo Európa potrebuje,“ zdôraznil odborník, ktorý v tejto súvislosti pripomenul spoločné vyhlásenie EÚ a USA: „EK bude tiež podporovať dlhodobé zmluvné mechanizmy a bude spolupracovať s USA s cieľom podporiť príslušné uzatváranie zmlúv na podporu konečných investičných rozhodnutí o vývoze LNG aj dovoznej infraštruktúry.“
Záväzok Európy nakupovať LNG je ohraničený rokom 2030, čo je podľa odborníka príliš krátke obdobie. „Pridanie novej ponuky trvá štyri roky a investori potrebujú 15 až 20 rokov, aby získali svoje peniaze späť,“ vyčíslil. Európa môže podporovať investície za určitých podmienok: príjemcovia by napríklad museli dodržiavať prísne normy monitorovania, reportovania a overovania emisií.
V niektorých prípadoch by Európa mohla odblokovať nové krátkodobé dodávky LNG. Cyperské plynové pole Afrodita by napríklad mohlo produkovať LNG v priebehu niekoľkých rokov a za desať rokov by sa vyťažilo, pričom nepredstavuje žiadnu hrozbu pre európsku klimatickú stratégiu, myslí si Tsafos. Európa by podľa neho mohla využiť aj modely verejno-súkromného partnerstva na prevzatie aktív po určitom období, pokiaľ tieto aktíva nemôžu fungovať spôsobmi, ktoré sú v súlade s aktuálnou trhovou a klimatickou realitou.
Európa by tiež mohla použiť verejné peniaze na to, aby nové projekty zvládli energetický prechod, tvrdí Tsafos. Terminály LNG by mohol byť pripravené na vodík alebo využívať technológie na zachytávanie a skladovanie CO2. Prostredníctvom ďalšej komplikovanej schémy by Európa niekoľko rokov nakupovala LNG a neskôr ho posielala do Ázie s cieľom vytlačiť uhlie. V tomto prípade by nová ponuka zvýšila energetickú bezpečnosť Európy a následne znížila emisie v Ázii.
„V konečnom dôsledku medzi energetickou bezpečnosťou a dekarbonizáciou neexistuje skutočné napätie. Európa sa chystala roky využívať ruský plyn. Teraz bude tento plyn pochádzať odinakiaľ. Európa to však nemôže kúpiť len tak – musí vytvoriť ponuku, zopakoval Tsafos.
Vďaka svojej kúpnej a finančnej sile môže Európa zabezpečiť, aby sa plyn vyrábal podľa najvyšších environmentálnych noriem a bez emisného lock-in efektu. „Čokoľvek menej by znamenalo, že by Európa mohla uvrhnúť svet presne do krízy, z ktorej sa snaží uniknúť,“ uzavrel Nikos Tsafos z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie pre portál euractiv.com.