Bratislava 21.februára 2022- Napätie na rusko-ukrajinských hraniciach eskaluje a západný svet pripravuje tvrdé sankcie proti Rusku, ak zaútočí na Ukrajinu. Rusko sa však bezdôvodnému útoku snaží vyhnúť. Ak k útoku dôjde, bude mať na to dostatočne silné dôvody. Aspoň podľa ruských predstáv. Sankcie budú preto podľa Ruska nespravodlivé. Otázkou potom zostáva, ako na tieto „nespravodlivé“ sankcie Rusko zareaguje.
Jedným z najsilnejším tromfov, ktoré má ruský prezident Vladimír Putin v rukáve, sú dodávky ruského plynu do Európy. Podľa odhadov agentúry Bloomberg dodal minulý rok Gazprom do Európy a Turecka asi 177 miliárd m3 plynu. Pôvodný plán bol na úrovni 183 miliárd m3, no v roku 2019 dodal 199 miliárd m3. Otázkou teda je, či by sa Európa dokázala zaobísť bez ruského plynu.
zdroj: Štvrťročná správa Európskej komisie o európskom trhu s plynom
zdroj: ALSI, ENTSO-G
Možností jeho náhrady sa ponúka viacero.
Čerpanie z podzemných zásobníkov však treba vylúčiť hneď na začiatku. Táto možnosť vôbec nepripadá do úvahy. Počas minulého roku totiž zásobníky neboli dostatočne naplnené a tak je v súčasnosti množstvo plynu v nich rekordne nízke. Podľa posledných údajov AGSI+ sú naplnené už len na 31,4 percenta a zostáva v nich len 32 miliárd m3 zemného plynu. S týmto množstvom Európa len tak-tak prečká zimu. Nesmie sa však prudko ochladiť a Rusko a ani iní dodávatelia nesmú ani len priškrtiť svoje kohútiky.
zdroj: AGSI+
Ďalšou možnosťou je nahradenie zemného plynu všade tam, kde je to možné.
Analytici Centra pre energetické štúdie Baker inštitútu pri Rice univerzity v americkom Houstone vo svojej štúdii odhadujú, že 30 percent európskeho plynu spotrebuje priemysel a zvyšných 70 percent sa spotrebuje na výrobu elektriny, na kúrenie, ohrev teplej vody a na varenie. Zvýšením výroby elektriny v jadrových a uhoľných blokoch a v elektrárňach spaľujúcich ropné produkty dokáže podľa nich Európa nahradiť spotrebu až 50 miliárd m3 zemného plynu inak spotrebovaných v plynových elektrárňach. Približne 30 miliárd m3 je potom možné podľa amerických analytikov dosiahnuť navýšením potrubných dodávok z Nórska a Alžírska a navýšením ťažby v holandskom Groningene.
To je spolu 80 miliárd m3.
Ak budeme kalkulovať s minuloročnou dodávkou ruského plynu v objeme 177 miliárd m3, zostáva ešte nahradiť 97 miliárd m3. V prípade komfortnej dodávky z roku 2019 v objeme 199 miliárd m3 zostáva však ešte nahradiť až 119 miliárd m3.
Ak nebudeme brať do úvahy šetrenie všade tam, kde sa dá a ani zavádzanie regulačných stupňov, ktoré by značne obmedzili európsky priemysel, poslednou možnosťou zostáva LNG.
Teoretická maximálna ročná kapacita európskych LNG terminálov je podľa spomínanej americkej štúdie 239,6 miliárd m3. Táto kapacita je rozdelená medzi južnú Európu (123,3 miliárd m3), východnú Európu (5,2 miliárd m3), severnú Európu (66,1 miliárd m3) a západnú Európu (45,0 miliárd m3).
V minulom roku však LNG terminály dodali do potrubnej siete iba 72 miliárd m3 splyneného LNG, takže táto kapacita bola využitá na menej ako jednu tretinu. Mohlo by sa teda zdať, že LNG Európu zachráni. Teoreticky áno, prakticky však veľmi ťažko.
zdroj: Štvrťročná správa Európskej komisie o európskom trhu s plynom
Problémom je umiestnenie polovice LNG terminálov v južnej Európe. Zvlášť na Pyrenejskom poloostrove. Plynovody ktorý odtiaľ vedú do Francúzska majú totiž veľmi malú kapacitu, celkovo iba 21 miliónov m3 denne (225 GWh/d). Ročne tadiaľ môže pretiecť do Francúzska maximálne 7,7 miliardy m3 plynu.
To je inak dôvod, prečo by európsky nedostatok plynu neriešilo ani obnovenie dodávok alžírskeho plynu na Pyrenejský poloostrov plynovodom vedúcim cez Maroko. Dodávky týmto plynovodom boli totiž prerušené kvôli nezhodám v tejto oblasti.
Kapacita medzi Talianskom a Švajčiarskom je síce približne 80 miliónov m3 denne, no Taliansko (a aj Grécko a Turecko) intenzívne využíva svoje LNG terminály pre pokrytie svojej vlastnej spotreby, takže priestor na zásobovanie zvyšku Európy je tam minimálny.
Ak vezmeme do úvahy, že LNG terminály na západe a severe Európy sú už teraz využívané približne na 40 percent, zostáva v nich asi 70 miliárd m3 voľnej kapacity.
Spolu s náhradou plynových elektrární a navýšením importu plynovodmi a vlastnej ťažby tak Európa dokáže teoreticky získať približne 150 miliárd m3 plynu. Stále jej tak bude chýbať minimálne 27, no v optimálnom prípade až 50 miliárd m3 ruského plynu. To je približne ročná dodávka plynovodom Nord Stream.
zdroj: Štvrťročná správa Európskej komisie o európskom trhu s plynom
V týchto výpočtoch sú použité maximálne technické kapacity, ktoré však z rôznych dôvodov nebývajú nikdy naplnené. Tieto čísla tiež nezohľadňujú kapacity skvapalňovacích závodov, v ktorých sa LNG vyrába a ktoré sa už v súčasnosti blížia k svojim limitom. Tiež tu nie sú zohľadnené problémy v logistike, dostatok LNG tankerov na trhu a ani medzinárodná konkurencia, Ázia je totiž na LNG mimoriadne závislá. Aj napriek takýmto ideálnym podmienkam sa však ukazuje, že Európa ruský plyn úplne nahradiť nedokáže.
V súčasnosti sa teda Európa bez ruského plynu nezaobíde.
Aktuálna situácia však určite povedie k hľadaniu ciest a spôsobov, ako sa tejto závislosti na ruskom plyne zbaviť. To je pre Putina a pre Rusko zlá správa.
Ján Pišta je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o., ktorá v pravidelných týždenných intervaloch poskytuje svojim klientom správy o vývoji trhov s plynom a elektrinou. Tieto správy analyzujú aktuálne faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj cien plynu a elektriny v strednej Európe a poskytujú aj indikácie budúceho vývoja cien plynu, elektriny, emisných kvót, uhlia, LNG a ropy. Ak chcete zistiť, čím môžu byť pre Vás tieto správy prospešné, pošlite požiadavku o bezplatnú vzorku aktuálnych týždenných správ na mail jan.pista@jpx.sk.