Londýn 1. apríla 2022 – Hoci hrozba prerušenia ruských dodávok zemného plynu do Európy sa zdá byť po štvrtkovom (31. 3.) dekréte ruského prezidenta Vladimira Putina o platbách za zemný plyn v rubľoch reálnejšia, naznačuje ruské problémy pri uvalení odvetných sankcií, ktoré by nepoškodili jeho vlastnú ekonomiku. Podľa Financial Times bol Putinov dekrét politický a môže ísť o riešenie na zachovanie si tváre.
Ministri G7 Putinovu ruskú požiadavku odmietli a Moskva varovala, že nebude pokračovať v dodávkach „zadarmo“. Nemecko, Rakúsko a ďalšie krajiny začali prípravy na prídelový režim. Napriek ďalším verbálnym hrozbám zo strany ruského prezidenta a európskym varovaniam, že sa pripravujú na všetky nepredvídané udalosti, je vo výhľade riešenie predstavujúce zachovanie si tváre. Po zahmlievaní Kremľa môže epizóda zdôrazniť ťažkosti Ruska pri uvalení „protisankcií“, ktoré by nespôsobili ešte väčšie škody jeho vlastnej ekonomike, tvrdí FT.
„Prezidentský dekrét, podľa ktorého „nie priateľské“ krajiny – tie, ktoré uvalili sankcie na Rusko – musia platiť za vývoz plynu v rubľoch, bol silne politický,“ píše denník. Putin povedal, že ide o reakciu na zmrazenie zahraničných rezerv ruskej centrálnej banky zo strany EÚ. Čiastočne to vyzeralo ako pokus prinútiť európskych kupcov plynu, aby pri obchodovaní používali sužovaný rubeľ a spolupracovali s ruským finančným sektorom alebo centrálnou bankou na výmene eur alebo dolárov, ktoré používajú na úhrady, za ruskú menu.
Dopyt mohol pomôcť podnietiť nedávne oživenie rubľa blízko predvojnovej úrovne. Jeho vplyv je však prevažne kozmetický. „Ruská centrálna banka už nariadila ruským exportérom vrátane Gazpromu, aby zamenili 80 % svojich príjmov v cudzej mene na ruble; kremeľský dekrét len zvyšuje podiel na 100 % percent a presúva zodpovednosť za nákup rubľov na nákupcov ruských energií,“ uviedol FT.
Krajiny G7 tvrdia, že požiadavka je porušením zmlúv o dodávkach plynu denominovaných v medzinárodných menách – porušením, ktorému sa Rusko vždy vyhýbalo, odkedy – počas studenej vojny – začalo vyvážať plyn do Európy. V dôsledku toho sa Kremeľ, trochu absurdne, začal vyhrážať odstavením plynu zákazníkom len preto, že trvali na platbe v tvrdej mene – ktorú Rusko zúfalo potrebuje.
Dekrét podpísaný prezidentom vyžaduje, aby si zahraniční nákupcovia plynu otvorili rubľové aj devízové účty v Gazprombank, na ktorú sa nevzťahujú sankcie EÚ, s cieľom nakupovať ruble na platby. „To môže byť niečo, s čím budú odberatelia schopní neochotne žiť,“ konštatuje FT.
Najmä Nemecko sa od začiatku vojny obáva, že Moskva by mohla zavrieť kohútiky čo i len na pár dní – dosť na to, aby spôsobilo vážne narušenie ekonomiky krajiny, ktorá sa polovicou dovozu plynu spolieha na Moskvu. „V skutočnosti by však Rusko svojej ekonomike spôsobilo nesmiernu škodu, ak by prerušilo dodávky plynu do Európy na akokoľvek dlhý čas,“ poznamenal denník. Ešte chvíľu by mohlo pokračovať v prečerpávaní plynu do zásobníkov, ale keďže nemá žiadne iných zákazníkov pre plyn zo svojich západných sibírskych polí – Čína je zásobovaná z východnej Sibíri – muselo by ich obmedziť. Analytici tvrdia, že plynové polia by začali upadať, takže ich opätovné spustenie by bolo zložité a nákladné.
Práve takáto kalkulácia, že Rusko si nemôže dovoliť prerušiť dodávky, podporila tlak niektorých priaznivcov Ukrajiny na ďalšie energetické sankcie voči Rusku, podobné tým voči Iránu. Kupujúci by museli platiť na viazané účty, z ktorých by Moskva mohla čerpať len na zaplatenie určitých nevyhnutných vecí. Putinov dekrét mohol byť čiastočne pokusom ochrániť Rusko pred takýmto krokom.
Ruský prezident môže mať pocit, že zasiahol západ tým, že ho prinútil platiť v rubľoch. „V skutočnosti však prepísaním zmlúv ešte viac poškodí dôveru v Moskvu ako dodávateľa. Aj keď budú niektoré sankcie v rámci mierovej dohody na Ukrajine zrušené, nové odhodlanie Európy ukončiť svoju závislosť na moskovskom plyne tu zostane,“ uzavrel Financial Times.