Brusel 26. apríla 2021 – Prechod na zemný plyn je jediným okamžitým a udržateľným spôsobom zníženia emisií v regiónoch, závislých na uhlíkovo náročných palivách. Plynárenská infraštruktúra môže hrať rozhodujúcu úlohu pri riešení dekarbonizácie a jej hospodárskej udržateľnosti. Efektívny a spravodlivý energetický prechod si bude vyžadovať zohľadnenie osobitostí zdrojov a potenciálu rôznych regiónov Európskej únie (EÚ). Vo svojej analýze „Dekarbonizácia v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe: Ako môže plynárenská infraštruktúra prispieť k dlhodobému plneniu EÚ ciele dekarbonizácie“ to konštatuje združenie Gas Infrastructure Europe.
Cieľom analýzy, ktorá sa zameriava na Rakúsko, Českú republiku, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, bolo identifikovať a zdôrazniť príležitosti, ktoré plynárenská infraštruktúra a plyn vo všetkých jeho formách – zemný plyn, nízkouhlíkové a obnoviteľné plyny – prináša pre niekoľko krajín strednej a východnej Európy v súvislosti s ich energetickou transformáciou na pozadí klimatických cieľov EÚ do roku 2050.
„Zemný plyn má nevyužitý potenciál na dosiahnutie rýchleho a významného zníženia emisií skleníkových plynov pre regióny strednej, východnej a juhovýchodnej Európy,“ konštatuje GIE vo Vízii pre rok 2030. Celková výroba CO2 na báze uhlia v desiatich vybraných krajinách v roku 2018 predstavovala 645,9 Mt CO2, čo sa rovná celkovým emisiám vo Francúzsku a Španielsku (656 Mt CO2). V roku 2019 hrubá domáca spotreba energie v týchto 10 štátoch dosiahla 601,31 Mtoe, z toho 130,39 Mtoe pochádzalo z tuhých fosílnych palív. Uhlie a lignit v týchto regiónoch stále predstavujú viac ako 20 % spotreby energie.
„Prechod na zemný plyn je jediným okamžitým a udržateľným spôsobom zníženia emisií v regiónoch stále veľmi závislých na uhlíkovo náročných palivách, ako sú čierne a hnedé uhlie a ťažký vykurovací olej v odvetviach výroby energie, tepla a priemyslu,“ zdôrazňuje analýza, ktorá ako príklad uvádza nahradenie starnúcej uhoľnej kombinovanej tepelnej elektrárne vo Varšave novou plynovou jednotkou. Výsledkom bolo zníženie emisií pevných častíc až o 60 % a zastavenie dodávok uhlia v objeme 17.000 železničných vagónov denne. Zemný plyn v tekutej forme môže byť tiež flexibilnou alternatívou k iným palivám, ktoré sa nemôžu distribuovať z dôvodu nedostatku podpornej infraštruktúry.
Analýza pripomína rastúci význam prerušovaných OZE, ktorý predstavuje výzvu pre elektrizačné systémy, pokiaľ ide o ich vyvažovanie, bezpečnú prevádzku a integráciu OZE. “Odpoveďou a riešením tejto výzvy môžu byť moderné, flexibilné a nízkoemisné plynové elektrárne, najmä v čase rastúceho potenciálu OZE,“ konštatuje GIE.
Vo Vízii do roku 2050 zdôrazňuje, že prechod z uhlia na plyn bude nielen kľúčovou cestou k nákladovo efektívnej dekarbonizácii výroby energie, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska bude zásadný aj pre prípravu energetických systémov 10 krajín na prechod na obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny. „Tie budú hrať dôležitú úlohu v budúcom energetickom systéme, pretože zabezpečia dodávku energie pri základnom zaťažení. Dodávka základného zaťaženia je obzvlášť dôležitá v ročných obdobiach, keď nie je k dispozícii z prerušovaných zdrojov,“ uvádza analýza, ktorá predpokladá, že obnoviteľné plyny ako zelený vodík budú postupne preberať úlohu integrácie sektora elektriny a plynu a poskytovať väčšiu flexibilitu v celom energetickom systéme.
GIE sa venovalo aj úlohe súčasnej plynárenskej infraštruktúry. „Svojou flexibilitou a skladovacími kapacitami podporuje integráciu obnoviteľnej elektriny v Európe a znižuje potrebu veľkých investícií do elektrických sietí – na prenosovej aj distribučnej úrovni,“ uvádza dokument. Lepšia integrácia a odvetvové prepojenie medzi plynovými a elektrickými sieťami podľa neho môže tiež znížiť volatilitu cien a celkové ceny energie pre koncových používateľov, čím sa zmierni energetická chudoba. Plynárenská infraštruktúra bude navyše pripravená na absorpciu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, ako sú biometán, vodík a syntetický metán, a budúcich technológií dekarbonizácie.
„Z krátkodobého a strednodobého hľadiska majú zemný plyn a existujúca plynárenská infraštruktúra hrať významnú úlohu v plánoch dekarbonizácie 10 vybratých krajín. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska prevezmú túto úlohu obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny a technológie umožňujúce klimatickú neutralitu v kombinácii s modernizáciou plynárenskej infraštruktúry,“ očakáva analýza, ktorá sa venuje aj sociálnym aspektom prechodu z uhlia na plyn.
Podľa GIE by tento prechod znížil emisie bez výrazného zvýšenia nákladov, čo by viedlo k väčšej akceptácii zo strany koncových používateľov a občianskej spoločnosti. Z krátkodobého hľadiska môže mať zemný plyn tiež okamžitý a hmatateľný pozitívny vplyv na život občanov EÚ. „Znečistenie ovzdušia spaľovaním vysoko emisných palív (NOx, SOx, častice) predstavuje vážny zdravotný problém v mnohých komunitách,“ pripomína analýza.
Niektoré analyzované krajiny vnímajú plyn ako rýchle riešenie tohto problému. „Prechod od spaľovania odpadu, uhlia a ropy k zemnému plynu v sektore vykurovania a elektriny a od nafty a benzínu k LNG a CNG v doprave výrazne zníži úroveň znečistenia ovzdušia včas a nákladovo efektívne. To by tiež mohlo viesť k záchrane desaťtisícov životov ročne,“ zdôrazňuje GIE.
Využívanie zemného plynu v krátkodobom a obnoviteľných plynov v strednodobom a dlhodobom horizonte navyše podporí hospodársky rast a pomôže regiónom plniť klimatické ciele EÚ. Vývoj cien elektriny na medzidennom trhu pre roky 2021-22 naznačuje, že nemecká cena elektriny bude asi 46,7 eur/MWh a poľská okolo 59,6 eur/MWh. „Ak vezmeme do úvahy, že priemerná čistá mzda v Nemecku je asi 1600 eur v porovnaní so 600 eurami v Poľsku, hlavnou výzvou budúcnosti by sa mohla stať energetická chudoba,“ tvrdí analýza.
Univerzálne riešenie na dosiahnutie konečného cieľa uhlíkovej neutrality podľa nej neexistuje a každá krajina smeruje k dekarbonizácii iným spôsobom. Spoločným menovateľom je všeobecné uvedomenie si príslušných problémov, ich naliehavosť, ako aj silný tlak na efektívnosť.
Plynárenská infraštruktúra môže hrať rozhodujúcu úlohu pri riešení dekarbonizácie a pri riešení hospodárskej udržateľnosti. Bude to však závisieť od politík prijatých vládami krajín strednej a východnej Európy a od spôsobu vývoja trhov s energiou v regiónoch. V takomto kontexte musí byť energetický prechod základom zdieľania znalostí a zapojenia viacerých zainteresovaných strán, konštatuje GIE vo svojej analýze „Dekarbonizácia v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe: Ako môže plynárenská infraštruktúra prispieť k dlhodobému plneniu EÚ ciele dekarbonizácie“.