Londýn 20. apríla 2022 – Africký plyn je pre Európu kritickou súčasťou skladačky, z ktorej vypadáva Rusko, no nepredstavuje celé riešenie. Limity tamojšieho upstreamu znamenajú, že zvýšený dovoz potrubného plynu z Afriky môže kompenzovať len malú časť ruských dodávok, zatiaľ čo rast dopytu po LNG by mali podporovať inovatívne plávajúce LNG (FLNG) projekty, ktoré umožňujú rýchle uvedenie na trh, ako aj rozsiahlejšie projekty na mori. Téme sa venoval časopis Medzinárodnej plynárenskej únie Global Voice of Gas (GVG).
Európa podľa neho stojí pred dilemou. Počas energetického prechodu na OZE potrebuje plyn na minimalizovanie emisií skleníkových plynov. Jej domáca produkcia plynu má klesajúcu tendenciu a kroky Ruska na Ukrajine urobili jeho závislosť od Ruska ako najväčšieho zdroja neudržateľnú.
Okrem prehodnotenia možností ťažby zo svojich starých plynových paniev musí Európa skúmať možnosti svojich existujúcich neruských dodávateľov plynu a potenciálnych nových dodávateľov. Jednou z otázok je, či môže Afrika pomôcť vyplniť medzeru.
Potrubný plyn vyzerá problematicky
Európa má štyri plynovodné spojenia so severnou Afrikou, všetky s voľnou kapacitou, hoci Medgaz (kapacita 11 bcm ročne), ktorý vedie z Alžírska do Španielska cez Maroko, bol v novembri uzavretý po alžírskom prerušení diplomatických vzťahov s Rabatom.
Druhý alžírsko-španielsky plynovod, Maghreb-Európa (12 bcma), postačuje na uspokojenie španielskeho dopytu po alžírskom plyne. V každom prípade je využiteľnosť oboch plynovodov pri obsluhe zvyšku Európy obmedzená vzdialenosťou a nedostatočnou prepojovacou infraštruktúrou medzi Pyrenejským polostrovom a zvyškom Európy, a to aj napriek zlepšeniam v posledných rokoch.
Plynovod Greenstream z Líbye do Talianska (10,5 bcma) sa v súčasnosti nevyužíva, ale zvýšenie dodávok by si vyžadovalo politickú stabilizáciu v Líbyi na realizáciu opráv ťažobných aktív a nové investície. Hoci veľké spoločnosti ako TotalEnergies a Eni uviedli, že sú pripravené v Líbyi investovať, v krátkodobom horizonte nemožno očakávať návrat k úrovniam výroby a vývozu plynu v období pred občianskou vojnou.
Najsľubnejšou perspektívou je podľa GVG plynovod TransMed (33,5 bcma), ktorý vedie z Alžírska cez Tunisko na Sicíliu a odtiaľ do pevninského Talianska, pričom pretína takmer celú dĺžku krajiny a končí v Slovinsku.
Napriek tomu, že má značnú voľnú kapacitu, odhadovanú v Q4 2021 na cca 41 mil. m3/d, Alžírsko musí uspokojiť aj postpandemické oživenie domáceho dopytu po plyne, ktorý vrátil domácu spotrebu plynu na vysokú úroveň. Zatiaľ čo Alžírsko môže tento rok do určitej miery zvýšiť potrubný export, ten pravdepodobne nedosiahne voľnú kapacitu TransMed-u.
Objavilo sa aj viacero návrhov na nové plynovody, napríklad plynovod Galsi z Alžírska do Talianska, Transsaharský plynovod, ktorý by mal začínať v Nigérii, a nedávno aj plynovod EastMed. Existujúca voľná kapacita však ukazuje, že hlavným problémom nie je prepravná kapacita zo severnej Afriky.
Problematickými témami sú najmä neatraktívne počiatočné investičné podmienky, regionálna politika, sociálna nestabilita, bezpečnostné otázky a potreba uspokojiť domáci dopyt v Afrike. Práve tie sa tiahnu celým regiónom a obmedzujú schopnosť severnej Afriky reagovať na snahy Európy získať väčšie množstvo neruského plynu.
LNG
Desaťbodový plán Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) na zníženie dovozu ruského plynu do Európy v tomto roku, ako aj plán Európskej komisie REPowerEU ukončiť dovoz ruského plynu do roku 2030 vidia väčší potenciál na trhu s LNG ako v rastúcom dovoze potrubného plynu z neruských zdrojov. V pláne IEA sa napríklad v krátkodobom horizonte uvádza, že dodatočný dovoz plynovodmi by mohol Európe zabezpečiť 10 bcm plynu, zatiaľ čo trh s LNG by mohol dodať 20 bcm.
To zďaleka nepokrýva európsku voľnú kapacitu na dovoz LNG, čo na jednej strane svedčí o napätom globálnom trhu s LNG a súčasne naznačuje príležitosti na upstreamové investície v Afrike, poznamenal GVG.
Severná Afrika je dlhodobým dodávateľom LNG. Líbyjský závod Marsa El Brega je prvým veľkým skvapalňovacím zariadením, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1970. Po ňom nasledovalo spustenie alžírskej výroby LNG v roku 1978 a jej rozšírenie na začiatku 80. rokov. Po roku 2000 sa pridal Egypt. Všetci títo tradiční výrobcovia však zaznamenali neúspechy, ktoré obmedzovali ďalšiu expanziu.
Pokiaľ ide o subsaharskú Afriku, Nigérii, ktorá dokončila svoje LNG linky v roku 1999, trvalo 14 rokov od dokončenia liniek 5 a 6 v rokoch 2006/07 po konečné investičné rozhodnutie (FID) o výstvabe linky 7. Tá by sa mala dokončiť v roku 2024 a okrem novej kapacity 4,2 mil. ton ročne (mtpa) bude zahŕňať odstraňovanie prekážok a vylepšenia procesov pre šesť ďalších liniek. Výsledkom by malo byť zvýšenie výrobnej kapacity z 22 na 30 mtpa.
Rovníková Guinea postavila jednu linku v roku 2007, zatiaľ sa jej však nepodarilo tento sektor ďalej rozvíjať, zatiaľ čo Angola vstúpila medzi vývozcov LNG v roku 2013.
FLNG
V dôsledku toho sa pozornosť rozšírila z tradičných afrických výrobcov LNG na novoobjavené zdroje a nové koncepcie rozvoja, ako sú plávajúce terminály (FLNG), konštatuje GVG.
Africký rozvoj LNG má dva hlavné prúdy. Prvý predstavujú malé a stredné FLNG, druhý tradičné, veľké terminály na pevnine. Zatiaľ druhý smer sľubuje priniesť na trh oveľa väčšie objemy LNG, zdá sa, že práve ten prvý dosahuje najrýchlejší pokrok.
Prvým z projektov FLNG bolo kamerunský FLNG (2,4 mtpa) v prevádzke od roku 2018, ktorý vznikol prestavbou staršieho LNG tankera. Ďalším by mohol byť FLNG Coral Sul spoločnosti Eni (3,4 mtpa), ktorý dorazil do Mozambiku začiatkom tohto roka. V roku 2023 by mal nasledovať projekt Tortue/Ahmeyim FLNG pod vedením BP (2,5 mtpa), ktorý dostane na mapu LNG Mauretániu aj Senegal.
Ďalším z projektov je koncept spoločnosti New Fortress Energy (NFE) nazvaný „Fast LNG“. NFE získala dve zdvíhacie plošiny, ktoré má v úmysle použiť ako platformy na umiestnenie stredne veľkých skvapalňovacích liniek, využívajúc plávajúcu skladovaciu jednotku ukotvenú vedľa na zabezpečenie skladovania a vykladania.
Podľa dohody podpísanej vo februári so spoločnosťou Eni bude prvá jednotka nasadená pri pobreží Konžskej republiky (1,4 mtpa) a potenciálnym dátumom spustenia v Q2 2023. NFE tiež podpísala decembrové memorandum o porozumení s vládou Mauretánie, ktoré by mohlo byť základom pre nasadenie jej druhej jednotky.
Rozvoj veľkých LNG terminálov na súši nie je v Afrike taký úspešný. Veľké mozambické projekty, či už rozostavané alebo pred FID, boli zastavené v dôsledku bojov ohrozujúcich bezpečnosť personálu a projektov.
Spoločnosť TotalEnergies, ktorá ich rozvíja, oznámila, že dúfa, že tento rok obnoví stavebné práce, ale oneskorenia posunuli spustenie plnej prevádzky z roku 2024 aspoň na rok 2026.
Naopak, zmena vlády v Tanzánii zlepšila vyhliadky tamojšieho LNG sektora, pričom hlavný developer Shell vo februári oznámil značný pokrok. Na západe Afriky zvyšuje nádej na potenciál LNG sektora séria nedávnych objavov pri Namíbii.
Veľké projekty na pevnine sú rozhodujúce pre dosiahnutie podstatného nárastu africkej kapacity vývozu plynu, a tým aj jej schopnosti dodávať plyn do Európy. Dva mozambické projekty by zvýšili kapacitu o 28 mtpa. Už pri 12,88 mtpa by samotný mozambický LNG pridal väčšiu kapacitu ako všetky existujúce a pripravované FLNG projekty v Afrike dohromady.
Objavené zásoby plynu v Tanzánii naznačujú výstavbu jedného závodu s podobnou kapacitou ako majú tie, ktoré sa stavajú a plánujú v Mozambiku.
Zatiaľ čo vývoj FLNG kombinuje rýchlosť s relatívne malými objemami, možnosti modulárneho rozvoja naznačujú budúce rozšírenie výroby. Príkladom je projekt Tortue/Ahmeyin spoločnosti BP. Jej FLNG je navrhnutý tak, aby obmedzil počiatočnú investíciu, priniesol skorý tok príjmov, a súčasne by mohol viesť k oveľa väčšiemu rozvoju. Bol ovplyvnený kolísaním spotových cien LNG a oneskorením pre pandémiu, ale dlhodobým plánom je inštalovať sériu FLNG plavidiel, čím by sa celková kapacita zvýšila na 10 mtpa, čo zodpovedá pevninským terminálom.
Hoci niektoré projekty FLNG sa zameriavajú na uviaznuté plynové polia, ktoré nie sú dostatočne veľké na to, aby zaručili rozvoj závodov na pobreží, v iných prípadoch by sa mohli stať začiatočnou fázou, ktorá by poskytovala postupné skoré zisky z afrického LNG, pripravujúc tak pôdu pre neskorší, väčší rozvoj.
Zásobovanie Európy
Odklon od ruského plynu znamená, že Európa sa stane závislejšou od iných dodávateľov plynu. Niet pochýb o tom, že africký plyn môže zohrávať dôležitú úlohu pri zásobovaní rastúceho trhu s LNG a pri dodávkach väčších objemov plynovodného plynu.
Aktuálne vyhliadky na veľký rozvoj v Afrike však môžu byť pre Európu príliš vzdialené na to, aby zdôvodnili výstavbu plynovodov. Zvýšenie kapacity LNG sa medzitým premietne do globálnej zásoby, v rámci ktorej budú musieť európski kupujúci súťažiť s ostatnými kupujúcimi.
Táto zásoba sa musí v každom prípade zväčšiť, ak má Európa využiť svoju nadbytočnú dovoznú kapacitu LNG. V severnej Afrike to môže znamenať proaktívnejšiu angažovanosť medzi vládami, aby poskytli investičný kapitál a zabezpečili prístup k upstreamu za vzájomne výhodných podmienok. Pre subsaharskú Afriku znamená zabezpečenie tokov LNG pre európske použitie na konkurenčnom trhu kupujúcich, ktorí vstúpia do procesu a zaviažu sa k dlhodobým dohodám o odbere, uzavrel GVG.
Foto: Shutterstock / bht2000