Londýn 6. januára 2025 – Energetická bezpečnosť zostane pre Európu základom politiky a stratégie aj v roku 2025. Diverzifikácia zdrojov dodávok plynu je síce veľmi dôležitá pre jej energetickú bezpečnosť, ale za cenu zvýšenej konkurencie s Áziou v oblasti LNG, ktorá zvyšuje ceny a vytvára zraniteľnosť, najmä počas období vysokého dopytu po plyne. Aj tieto názory prezentuje vo svojej správe “2025 Key Trends Global Chemicals & Energy” analytická a poradenská spoločnosť ICIS, ktorá poskytuje špecializované informácie pre trhy s chemikáliami, energiou, plynom, uhlíkom a uhlím.
Rok 2025 bude rokom geopolitického preskupenia. Pokračujúce dôsledky rusko-ukrajinskej vojny naďalej pretvárajú energetické aliancie v Európe. V reakcii na stratu ruského potrubného plynu sa Európa zásadným spôsobom preorientovala na dovoz LNG a nadviazala silnejšie vzťahy najmä s USA a Katarom. Tento obrat však priniesol aj nové riziká, uviedla ICIS.
„Európa sa orientuje na alternatívnych dodávateľov, čo vyvolalo dominový efekt na globálnych trhoch. Táto diverzifikácia je síce veľmi dôležitá pre energetickú bezpečnosť, ale za cenu zvýšenej konkurencie s Áziou v oblasti LNG,“ vysvetlila Aura Sabadus, expertka ICIS na energetiku a rôzne komodity.
Túto konkurenciu zhoršuje rastúci záujem Ázie o LNG, ktorý by mohol zvýšiť ceny a ďalej zaťažovať globálne dodávateľské reťazce. „Závislosť Európy, Blízkeho východu a Afriky (EMEA) na LNG mení energetickú mapu, ale ide o volatilnú pozíciu, ktorá môže vytvoriť víťazov a porazených v závislosti od toho, ako sa budú správať ceny a či budú nové projekty spustené dostatočne rýchlo,“ zdôraznil Ed Cox, redaktor ICIS pre energetiku.
Okrem toho, zmena dynamiky globálneho obchodu mení geopolitické partnerstvá. Vzhľadom na oživenie vývozu EÚ a prosperujúce odvetvia služieb, najmä v oblasti cestovného ruchu a digitálnych služieb, je širšia hospodárska odolnosť Európy úzko spojená s tým, ako bude v nasledujúcich rokoch riadiť energetickú diplomaciu a obchodnú politiku, tvrdí správa ICIS.
Energetická bezpečnosť a cenová volatilita – snaha o krehkú rovnováhu
Energetická bezpečnosť zostane základom politiky a stratégie aj v roku 2025. Globálny trh s LNG zostáva napätý, čo vytvára zraniteľné miesta pre ekonomiky regiónu EMEA. Agresívne budovanie infraštruktúry LNG v Európe zmiernilo niektoré obavy o dodávky, ale neistota v oblasti dopytu pretrváva. „Európa diverzifikovala svojich dodávateľov energie, ale to so sebou prináša situáciu “niečo za niečo”. Intenzívna konkurencia s Áziou v oblasti LNG zvyšuje ceny a vytvára zraniteľnosť, najmä počas období vysokého dopytu,“ upozornila Sabadus na krehkosť súčasnej európskej energetickej stratégie.
Táto zvýšená konkurencia je obzvlášť kritická, keďže dopyt po LNG v Ázii bude naďalej rásť, vedený Čínou a južnou Áziou, čím Európa zostane viac napojená na globálne cenové fundamenty. Nestabilita cien by okrem toho mohla ohroziť dostupnosť energie pre domácnosti a priemysel, čo by testovalo ich odolnosť. Aj napriek zlepšenej infraštruktúre zostáva trh nepredvídateľný. Cenová volatilita a možnosť dodávkových šokov by mohli Európu stále zaskočiť, najmä ak sa nové projekty LNG nepodarí uviesť do prevádzky včas, aby bol uspokojený globálny dopyt,“ zdôraznil Cox.
V tomto neistom prostredí bude energetická bezpečnosť závisieť nielen od diverzifikácie zdrojov dodávok, ale aj od manažmentu cenovej volatility a zabezpečenia odolnosti infraštruktúry.
Zrýchľovanie energetického prechodu
So zvyšujúcimi sa cieľmi Európy v oblasti dekarbonizácie zostáva energetický prechod príležitosťou aj výzvou, uvádza správa ICIS. Investície EÚ do OZE, vodíka a energetickej efektívnosti sú rozhodujúce pre zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív. Prechod v širokom rozsahu si však vyžaduje značný verejný a súkromný kapitál.
Vlády čelia rastúcemu tlaku na dosiahnutie rovnováhy medzi cenovou dostupnosťou a udržateľnosťou a /kráčajú po tenkom lane, balansujúc medzi cenovou dostupnosťou, bezpečnosťou a udržateľnosťou”, poznamenala Sabadus. Tieto tlaky sa v roku 2025 ešte vystupňujú.
Uvoľnenie úverových podmienok v eurozóne by zároveň mohlo stimulovať investície do infraštruktúry a technológií čistej energie. Bankové úvery, ktoré už vykazujú známky oživenia, by mohli poskytnúť veľmi potrebnú podporu spoločnostiam v energetickom sektore. Pokroku by však mohli brániť štrukturálne zmeny, ako sú rastúce systémové náklady a neistota v súvislosti s rastom dopytu. Krajiny Blízkeho východu a Afriky sa tiež stavajú do pozície kľúčových hráčov v prechode a využívajú svoje prírodné zdroje a potenciál OZE na prilákanie investícií.
Táto dvojkoľajná transformácia, pri ktorej sa vyspelé ekonomiky zameriavajú na inovácie a rozvíjajúce sa trhy kladú dôraz na zvyšovanie rozsahu, prinesie v roku 2025 do energetického prostredia EMEA novú vrstvu zložitosti.
Ázia
OZE budú hnacou silou prechodu Ázie a Tichomoria V roku 2025 sa očakáva, že ázijsko-tichomorský región bude mať vedúce postavenie v celosvetovom prechode na OZE, pričom podľa prognóz Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) by do roku 2040 malo viac ako 50 % výroby elektrickej energie pochádzať z OZE. Jadrom tohto prechodu sú trhy so solárnou a veternou energiou a elektrickými vozidlami, ktoré do roku 2030 podporia investície do OZE vo výške 7 biliónov USD.
Hoci to znamená významný pokrok, uhlie zostane v Ázii a Tichomorí dominantným energetickým zdrojom. Krajiny ako Čína a India budú so svojimi vysokými energetickými potrebami čeliť jedinečným dekarbonizačným výzvam. V rozvíjajúcich sa ekonomikách, ako sú Thajsko a Vietnam, budú nedostatky v infraštruktúre a problémy s financovaním naďalej obmedzovať pokrok, aj keď dopyt po elektrickej energii sa bude zvyšovať.
Veterná energia na mori predstavuje sľubnú oblasť rastu, keďže v regióne sa pripravuje 331 GW projektov. Taiwan a Južná Kórea sú lídrami v plánovanej kapacite a aukciách, ale logistické problémy, ako napríklad obmedzenia dodávateľského reťazca na Taiwane, spôsobujú oneskorenia a zvyšujú náklady. Napriek týmto prekážkam strategické investície stavajú Áziu a Tichomorie do pozície kľúčového hráča v globálnej energetickej transformácii.
Energetická bezpečnosť – regionálna priorita
Energetická bezpečnosť je v Ázii a Tichomorí čoraz dôležitejšia, pretože dopyt po elektrickej energii rastie a očakáva sa, že do roku 2025 bude tento región spotrebovávať polovicu svetovej elektriny. Krajiny reagujú opatreniami na zabezpečenie diverzifikácie a spoľahlivosti siete.
Krajiny bohaté na zdroje, ako napríklad Austrália, sa zameriavajú na využitie vývozu LNG a uhlia, pričom kladú dôraz na zemný plyn ako prechodný zdroj energie. Naopak, krajiny chudobné na zdroje, ako napríklad Japonsko a Južná Kórea, sa vo veľkej miere spoliehajú na dovoz, čo podnecuje investície do technológií inteligentných sietí. Napríklad Indonézia sa chystá do roku 2028 ponúknuť 54 nových prieskumných blokov, aby posilnila svoje domáce energetické zdroje.
Napriek tomu problémy pretrvávajú. Klesajúca produkcia ropy v Indii a Indonézii, meškanie austrálskych projektov na mori a znížená konkurencieschopnosť v oblasti LNG poukazujú na krehkosť existujúcich energetických stratégií. Pri rozvoji týchto trhov budú musieť vlády balansovať medzi okamžitými energetickými požiadavkami a dlhodobými cieľmi udržateľnosti.
Geopolitická neistota zatieňuje pokrok
Geopolitické napätie, najmä v súvislosti s Čínou, zostáva hlavným problémom regiónu. Keďže sa očakáva, že Čína bude v centre globálneho dopytu po energii, akákoľvek nestabilita by mohla mať ďalekosiahle dôsledky.
Spory v Juhočínskom mori, neistota okolo Taiwanu a napäté vzťahy medzi Čínou a USA vytvárajú čoraz nestabilnejšie prostredie. Vlády v celej Ázii a Tichomorí pozorne sledujú situáciu a dúfajú, že sa zachová status quo a nedôjde k eskalácii.
Inde v regióne sa k nepredvídateľnosti pridáva politická nestabilita. Napríklad v Thajsku a Indonézii sa nedávno zmenila vláda. Toto geopolitické pozadie komplikuje investičné rozhodnutia v oblasti energetickej infraštruktúry a dekarbonizačných projektov.
Geopolitické riziká sú pri formovaní energetickej budúcnosti Ázie a Tichomoria rovnako významné ako trhové trendy. Stabilita – alebo jej nedostatok – rozhodne o tom, ako hladko bude môcť región prechádzať energetickými a hospodárskymi zmenami.
Severná Amerika
Trh s energiou v USA v roku 2025 budú definovať regulačné zmeny, právne výzvy a apetít trhu. Nedávne súdne rozhodnutie proti projektu Rio Grande LNG spoločnosti NextDecade poukázalo na zvyšujúce sa preskúmavanie federálnych povolení, najmä pokiaľ ide o vplyvy na životné prostredie. „Regulačné prostredie je čoraz spornejšie a účastníci trhu pozorne sledujú, ako sa budú vyvíjať právne námietky proti projektom,“ uviedla Fauzeya Rahman, redaktorka ICIS.
Za Trumpovej vlády by sa však toto prostredie mohlo zmeniť, hoci to, ako sa to premietne do komerčnej aktivity, bude závisieť od trhových signálov. Očakáva sa, že Trumpova politika podporujúca fosílne palivá zmierni regulačné prekážky a urýchli schvaľovanie projektov v oblasti ropy, plynu a LNG. „Druhé Trumpovo funkčné obdobie by mohlo zjednodušiť federálne povoľovanie, ale trhové faktory budú stále rozhodovať o komerčnej aktivite,“ dodala Rahman.
Napriek tomu politiky na úrovni štátov v regiónoch ako Kalifornia a New York, ktoré uprednostňujú OZE, môžu naďalej narážať na federálne priority, čo vytvorí roztrieštené regulačné prostredie.
OZE a zemný plyn v energetickom mixe
Napriek možným zmenám federálnej politiky zostanú OZE významnou silou. Zákon o znížení inflácie (Inflation Reduction Act – IRA) je stále základom ich rastu, čo podporuje investície do veterných, solárnych a skladovacích projektov. „OZE rýchlo rastú vďaka štátnym stimulom, súkromným investíciám a klesajúcim nákladom,“ poznamenala Rahman.
Trumpova administratíva by však mohla znížiť federálne stimuly pre čistú energiu, čo by mohlo spomaliť rast v niektorých oblastiach. Aj napriek tomu je pravdepodobné, že trhové sily a politiky na úrovni štátov podporia rozvoj OZE.
Zemný plyn si zachová svoju ústrednú úlohu v energetickom mixe a bude zapĺňať medzeru, ktorá vzniká pri raste OZE. Americkí producenti plynu túto zimu očakávajú nezmenenú domácu ťažbu, vzhľadom na očakávania obmedzeného nárastu spotových cien. Toto dvojaké zameranie na OZE a plyn bude v nasledujúcich rokoch formovať americký trh s energiou, pričom bude vyvažovať politické priority s trhovou realitou.
Zintenzívnenie konkurencie medzi projektmi
Na trhu s energiou bude v roku 2025 prebiehať ostrá konkurencia, keďže projekty budú bojovať o investície a federálne schválenie. Trumpovo prezidentstvo by mohlo uprednostniť projekty zamerané na fosílne palivá s uprednostnením rozvoja v oblasti LNG a zemného plynu.
„Trumpovo zameranie na energetickú nezávislosť by mohlo urýchliť schvaľovanie projektov, ale dlhodobé trhové a environmentálne tlaky a životného prostredia zostávajú,“ poznamenala Rahman. Úspešné projekty budú potrebovať silnú finančnú podporu a jasný súlad s právnymi predpismi, aby prešli kontrolnými mechanizmami.
Kľúčovú úlohu bude zohrávať aj geopolitická dynamika. Keďže celosvetový dopyt po LNG rastie, americkí výrobcovia musia čeliť konkurencii a meniacim sa obchodným politikám. „Trumpov nacionalistický obchodný postoj by mohol ovplyvniť konkurencieschopnosť vývozu energie z USA,“ uzavrela Rahman v správe “2025 Key Trends Global Chemicals & Energy”.