Londýn 15. januára 2026 – Dovoz LNG do Číny v roku 2025 poklesol o 12 % na 67,36 milióny tony. Vo svojej analýze to uviedla komoditná poradenská a analytická spoločnosť Independent Commodity Intelligence Services (ICIS). Pokles čínskeho dovozu podľa nej odzrkadľoval viacero nepriaznivých faktorov – oslabenie priemyslu spôsobené situáciou na trhu s nehnuteľnosťami, nahradenie plynových elektrární OZE, obchodné trenice obmedzujúce dodávky z USA, miernu zimnú spotrebu a nízku spotrebu chemikálií – zatiaľ čo rastúci objem dodávok potrubného plynu a domáca produkcia obmedzili priestor pre LNG. Napriek všetkému Čína zostala najväčším dovozcom LNG na svete, konštatuje ICIS.
Podľa údajov čínskych colných orgánov a ICIS dovoz LNG do Číny v roku 2025 dosiahol 67,36 milióna ton, čo predstavuje medziročný pokles o 12 % (pre porovnanie, spoločnosť Kpler odhaduje 16-percentný pokles na cca 66 mil. ton – pozn. Slovgas). Napriek tomuto poklesu je Čína v roku 2025 stále najväčším dovozcom LNG na svete, hoci druhé Japonsko prekoná len o cca 2,76 milióna ton, vyčíslila spoločnosť ICIS.
Spolu s nižším objemom dovozu podľa nej klesli aj dovozné ceny. Údaje čínskych colných orgánov ukazujú, že priemerná dovozná cena LNG v období január – november 2025 bola 465,1 USD/tonu, v porovnaní s 575,4 USD/tonu v roku 2024. Tento pokles odzrkadľuje širší klesajúci trend spotových cien LNG v Ázii v priebehu roku 2025. Reflektuje tiež kombináciu slabého dopytu, štrukturálnych zmien vo výrobe elektriny, narušenia obchodu, vplyvu počasia a zvyšovania dodávok potrubného plynu.
Slabý sektor nehnuteľností a spomalenie priemyslu znižujú dopyt po plyne
Kľúčovým faktorom je však pretrvávajúca slabosť čínskeho trhu s nehnuteľnosťami, ktorá znížila priemyselnú spotrebu plynu, konštatoval ICIS.
Podľa čínskeho Národného štatistického úradu (NBS) investície do nehnuteľností v období január – november 2025 medziročne klesli o 15,9 %. To malo negatívny vplyv na priemyselnú produkciu súvisiacu so stavebníctvom: v rovnakom období január – november produkcia surovej ocele a plochého skla medziročne poklesla o 4 % resp. 3,6 %.
Indikátory priemyselného sentimentu tiež zostali slabé. Údaje NBS ukazujú, že index nákupných manažérov (PMI) vo výrobnom sektore dosiahol v novembri hodnotu 49,2, čo je o niečo viac ako 49,0 v októbri, ale stále pod hranicou 50 bodov. Dôležité je, že PMI klesá už osem mesiacov po sebe, čo potvrdzuje obraz pretrvávajúcej slabosti priemyselnej činnosti a v dôsledku toho aj priemyselného dopytu po plyne, poznamenala spoločnosť ICIS.
OZE vs. plynové elektrárne
Ďalším faktorom je podľa analýzy rastúca úloha veternej a solárnej energie, ktorá nahrádza dopyt po plynových elektrárňach. V období január – november 2025 sa podiel veternej a solárnej energie na celkovej výrobe elektrickej energie zvýšil na 16,7 %, čo je nárast z 14,3 % v rovnakom období roku 2024. V rovnakom časovom období sa podiel tepelnej energie na celkovej výrobe znížil o 2,5 percentuálneho bodu.
Vplyv rastu veternej a solárnej energie bol obzvlášť výrazný počas letného vrcholu. Od júna do septembra 2025 vzrástla výroba elektrickej energie v Číne medziročne o 34 %, pričom výroba energie z vetra a slnka sa zvýšila o 23 %.
V tom istom období však spotreba zemného plynu vzrástla len o 1,3 %, čo podčiarkuje, ako expanzia OZE obmedzila dodatočnú spotrebu plynu, aj keď celková výroba elektriny prudko vzrástla.
Vplyv obchodného napätia na dodávky LNG z USA a rast objemov ruského LNG
K poklesu čínskeho dovozu LNG prispela aj obchodná dynamika v roku 2025. V dôsledku obchodnej vojny medzi USA a Čínou došlo k prudkému poklesu dovozu LNG z USA. Podľa údajov čínskeho colného úradu Čína v roku 2025 doviezla iba 260 000 ton amerického LNG a po februári už tento dovoz stopla, pripomenul ICIS. Hoci USA a Čína dosiahli koncom októbra sériu obchodných dohôd, pokračujúce 25 % clo znamená, že je stále nepravdepodobné, že by sa americký LNG do Číny rýchlo vrátil.
Naopak, dovoz ruského LNG rastie. Údaje čínskych colných orgánov ukazujú, že v novembri dovoz LNG z Ruska medziročne vzrástol o 143 % na 1,63 mil. tony. To znamenalo, že Rusko po prvýkrát prekonalo Austráliu a stalo sa druhým najväčším dodávateľom LNG do Číny za daný mesiac, pričom počas neho pokrývalo 23,5 % celkového dovozu LNG do Číny.
Vplyv počasia
Počasie tiež zohralo úlohu v oslabení dopytu po LNG, najmä v prípade spotových nákladov. Zima 2024/25 bola relatívne teplá, čo viedlo k poklesu dovozu LNG do Číny v 1. štvrťroku 2025 na päťročné minimum, uviedla spoločnosť ICIS s tým, že podobný trend teplej zimy sa opakuje aj na prelome rokov 2025/26.
Podľa čínskeho Národného klimatického centra sa očakáva, že teploty v malých častiach severnej Číny budú v januári 2026 o 1–2 °C nižšie ako sezónny priemer, zatiaľ čo v ostatných častiach krajiny sa očakávajú teploty v rozmedzí od takmer normálnych až po 1–2 °C nad sezónnym priemerom.
K slabnúcemu čínskemu dopytu po LNG prispel aj nižší ako očakávaný dopyt chemického sektora v roku 2025. Spotreba plynu v chemickom priemysle bola ovplyvnená slabou ziskovosťou výroby metanolu z plynu a syntetického amoniaku, ako aj dostatočnou ponukou hnojív, čo znížilo motiváciu chemického sektora k vyššej spotrebe plynu, doplnil ICIS.
Rozširovanie ponuky ako ďalší faktor
Priestor pre dovoz LNG obmedzil aj postupný rast ponuky plynu, najmä v dôsledku vyššieho dovozu potrubného plynu a rastúcej domácej ťažby.
Čínska štátna rada už v decembri 2024 uviedla, že plynovod Power of Siberia 1 dosiahol svoju plnú prepravnú kapacitu 38 bcm. V októbri 2025 generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller uviedol, že dodávky plynu do Číny prostredníctvom plynovodu Power of Siberia prekročia v roku 2025 túto hranicu.
Práve tento týždeň (13. 1.) Gazprom informoval, že v roku 2025 dodala do Číny cez plynovod Power of Siberia 38,8 bcm zemného plynu, prvýkrát v histórii viac ako do európskych krajín a o 24,8 % viac ako v roku 2024. V súvislosti s týmto nárastom dodávok údaje čínskeho colného úradu ukazujú, že dovoz potrubného plynu do Číny v období január – november 2025 medziročne vzrástol o 7,6 %, uviedla spoločnosť ICIS.
V raste pokračovala aj domáca ťažba zemného plynu. Údaje NBS ukazujú, že v období január – november 2025 medziročne vzrástla o 6,3 %. Čína navyše urýchľuje aj rozvoj nekonvenčného plynu. Podľa tlačovej správy spoločnosti PetroChina sa očakáva, že do roku 2030 dosiahne ťažba bridlicového plynu v Číne 150 bcm, čo predstavuje 50 % celkovej ťažby zemného plynu, uzavrela spoločnosť ICIS.
ICIS poskytuje nezávislé ceny a analýzy komodít, správy, informácie o trhu a pohľady na globálne trhy s chemickými látkami a energiou, čím umožňuje inteligentnejšie, rýchlejšie a na údajoch založené rozhodnutia. Má viac ako 6000 klientov vo vyše 100 krajinách a je globálnym lídrom v oblasti informácií o chemických látkach a energetických komoditách.