Paríž 29. októbra 2025 – Vlna nových výrobných kapacít LNG výrazne zmení dynamiku globálneho trhu so zemným plynom. Zvýšenie dodávok LNG bude hrať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní bezpečnosti dodávok a zlepšovaní cenovej dostupnosti zemného plynu. Globálny dopyt po plyne do roku 2030 vzrastie približne o 9 %, najmä vďaka Ázii a Blízkemu východu. Nízkoemisné plyny sa do roku 2030 výrazne rozšíria, a to najmä vďaka biometánu a vodíku, na konci tohto desaťročia však budú predstavovať menej ako 1 % celosvetových dodávok plynných palív. To sú niektoré zo záverov správy Gas 2025 z dielne Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).
Po dodávkovom šoku v rokoch 2022/23 sa trhy so zemným plynom v rokoch 2024 a 2025 postupne vrátili do rovnováhy. Počas tohto obdobia zostali základné faktory ponuky napäté a ceny sa udržali výrazne nad historickými úrovňami. To obmedzilo rast dopytu, najmä na cenovo citlivých ázijských trhoch, pripomenula správa IEA.
Do roku 2030 sa podľa nej celosvetovo očakáva nárast exportnej kapacity LNG o približne 300 miliárd kubických metrov (bcm) ročne, a to predovšetkým vďaka rozšíreniu skvapalňovacích kapacít v USA a Katare. Táto vlna nových výrobných kapacít LNG výrazne zmení dynamiku globálneho trhu so zemným plynom. Zvýšenie dodávok LNG bude hrať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní bezpečnosti dodávok a zlepšovaní cenovej dostupnosti zemného plynu – vrátane cenovo citlivých rozvíjajúcich sa dovozných trhov.
Analytický rámec, na ktorom je založený strednodobý výhľad v tejto správe, je štruktúrovaný okolo základného scenára, doplnenom optimistickým scenárom, ktorý skúma potenciál väčšej reakcie dopytu na možné zmeny cien. Základný scenár odráža súčasné projektové plány, nastavenie politík a prognózy hospodárskeho rastu, ako aj ceny založené na súčasnej forwardovej krivke. Optimistický scenár predpokladá, že dovozné ceny LNG sa priblížia k krátkodobým medzným nákladom na dodávky amerického LNG a odblokujú dodatočný dopyt po plyne, najmä na cenovo citlivých ázijských trhoch. Slabšie makroekonomické prostredie spolu s pomalším budovaním infraštruktúry pre zemný plyn a zmluvnou nepružnosťou však môžu obmedziť rozsah reakcie dopytu na úpravu cien, uviedla IEA.
Dlhodobé obdobie nižších cien LNG by podľa agentúry mohlo znížiť motiváciu projektových vývojárov investovať do projektov skvapalňovania LNG a do infraštruktúry v oblasti ťažby a prepravy. To by zase mohlo viesť k potenciálnemu zvýšeniu napätia na globálnych trhoch so zemným plynom po roku 2030, najmä ak rast dopytu bude nasledovať vyššiu trajektóriu.
Globálny rast dopytu po plyne sa v roku 2025 spomalil v dôsledku makroekonomickej neistoty a obmedzených základných faktorov ponuky
Po relatívne silnom raste v roku 2024 sa rast dopytu po zemnom plyne v prvých deviatich mesiacoch roku 2025 výrazne spomalil. Predbežné údaje naznačujú, že spotreba zemného plynu v tomto období na hlavných trhoch medziročne vzrástla len o približne 0,5 %. Tento rast bol takmer výlučne poháňaný Európou a Severnou Amerikou, zatiaľ čo dopyt v Ázii zostal utlmený a v Eurázii klesol.
Napätejšie trhové podmienky prispeli k vyšším cenám plynu na kľúčových dovozných trhoch, čo malo negatívny vplyv na spotrebu zemného plynu, najmä na cenovo citlivých ázijských trhoch. Hoci globálna ponuka LNG v prvých deviatich mesiacoch roku 2025 medziročne vzrástla o viac ako 5 %, tento rast bol čiastočne kompenzovaný nižšou dodávkou plynu do Európy z Ruska a Nórska. Silnejšia potreba tvorby zásob v Európe ďalej zvýšila napätie na trhoch.
Za celý rok 2025 sa predpokladá spomalenie rastu globálneho dopytu po plyne z 2,8 % v roku 2024 na menej ako 1 % v roku 2025. Očakáva sa, že dopyt v ázijsko-tichomorskom regióne vzrastie o menej ako 1 % oproti roku 2024, čo je najslabší rast od roku 2022, predpovedá správa IEA.
Konečné investičné rozhodnutia (FID) v projektoch LNG v USA dosiahli v prvých deviatich mesiacoch roku 2025 historické maximum
Napriek makroekonomickej neistote bol rok 2025 druhým rokom s najvyšším počtom FID v oblasti skvapalňovania LNG. V roku 2025 bola doteraz schválená prírastková kapacita na úrovni viac ako 90 bcm ročne.
V USA bolo od začiatku roka schválených viac ako 80 bcm/rok skvapalňovacej kapacity, čo je historické maximum pre sektor v USA. Medzi projekty patria Louisiana LNG, Corpus Christi Train 8&9, CP2 fáza 1, Rio Grande LNG Train 4 & 5 a Port Arthur fáza 2.
Počet projektov LNG, ktoré dosiahli FID, podľa správy IEA poukazuje na dôveru odvetvia, že dopyt po LNG bude naďalej silne rásť, čo odzrkadľuje podporu politického prostredia v USA pre projekty v oblasti zemného plynu. Nová vlna projektov LNG má ďalej upevniť pozíciu USA ako najväčšieho svetového vývozcu LNG. Do konca dekády by Spojené štáty mohli poskytovať približne tretinu celosvetových dodávok LNG, čo predstavuje nárast z približne 20 % v roku 2024.
Nadchádzajúca vlna LNG má zvýšiť bezpečnosť dodávok energie a mohla by podnietiť dodatočný dopyt na niektorých trhoch
USA a Katar spolu tvoria 70 % z približne 300 mld. m3/rok novej kapacity skvapalňovania LNG, ktorá by mala byť na celom svete do roku 2030 spustená do prevádzky. Tieto čísla vychádzajú z oficiálnych harmonogramov projektov, ktoré dosiahli FID alebo sú vo výstavbe. Zvýšenie dodávok LNG zohráva kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní globálnych trhov so zemným plynom, zvyšovaní bezpečnosti dodávok a sprístupňovaní zemného plynu pre dovážajúce krajiny, zdôraznila IEA.
Bezprecedentné rozšírenie kapacity LNG by sa podľa nej mohlo prejaviť v čistom zvýšení globálnych dodávok LNG o 250 bcm do roku 2030. To zohľadňuje klesajúcu produkciu LNG u niektorých tradičných výrobcov, ako aj tempo nábehu a využitie nových skvapalňovacích závodov. Pre porovnanie, tento nárast dodávok LNG zodpovedá približne 7 % dopytu Ázie po energetickom uhlí. Naopak, v rokoch 2024 až 2030 sa očakáva pokles obchodu s potrubným plynom o takmer 55 bcm, a to predovšetkým v dôsledku jeho nižších dodávok do Európy, píše sa v správe IEA.
Pri zohľadnení cenových trajektórií na základe súčasných forwardových kriviek sa v základnom scenári neočakáva, že globálny rast dopytu po LNG absorbuje celý prírastok ponuky v období 2024 – 2030. To by mohlo viesť k prebytku ponuky vo výške približne 65 bcm. Ak sa ceny LNG na európskych burzách a ázijských spotových trhoch začnú v rokoch 2027 až 2030 postupne približovať k krátkodobým marginálnym nákladom na dodávky LNG z USA, mohlo by to podnietiť dodatočný dopyt po plyne, najmä na cenovo citlivých ázijských trhoch.
Ten by mohol absorbovať dodatočné dodávky LNG a obmedziť riziko zastavenia výroby v skvapalňovacích závodoch. Slabšie makroekonomické prostredie – spolu s pomalším budovaním infraštruktúry pre zemný plyn v južnej a juhovýchodnej Ázii a zmluvnou nepružnosťou – by však mohlo obmedziť rozsah cenovo upravenej reakcie dopytu. Ak sa existujúca infraštruktúra v juhovýchodnej Ázii a iných rozvíjajúcich sa regiónoch dovážajúcich LNG nerozšíri, približne štvrtina reakcie dopytu by sa nemusela materializovať, tvrdí IEA.
Základný scenár: Globálny dopyt po plyne do roku 2030 vzrastie približne o 9 %, najmä vďaka Ázii a Blízkemu východu
IEA vo svojom základnom scenári očakáva, že globálny dopyt po zemnom plyne (s výnimkou palív) vzrastie v rokoch 2024 až 2030 v priemere o takmer 1,5 % ročne. To znamená nárast o 380 bcm do roku 2030. V scenári s vysokými cenami rastie globálny dopyt po plyne o niečo rýchlejším tempom, približne 1,7 % ročne, a do roku 2030 sa zvýši o viac ako 10 %. V porovnaní so základným scenárom by to znamenalo dodatočný nárast o viac ako 65 bcm. Takmer 80 % tohto dodatočného dopytu pripadá na región Ázie a Tichomoria.
Základný scenár predpokladá, že región Ázie a Tichomoria bude hlavným motorom rastu globálneho dopytu po plyne, pričom do roku 2030 bude predstavovať približne polovicu tohto nárastu. Len Čína by mala na raste globálneho dopytu mala podieľa štvrtinou, vďaka bohatým zásobám, nižším spotovým cenám LNG a rozširovaniu dovoznej infraštruktúry. V tomto období sa významný rast dopytu očakáva aj na Blízkom východe, v Eurázii a Severnej Amerike. V Afrike a Latinskej Amerike sa očakáva miernejší nárast dopytu. Tento nárast by mal byť viac než kompenzovaný 8-percentným poklesom dopytu po plyne v Európe počas prognózovaného obdobia, vyčíslila IEA.
Z hľadiska odvetví priemysel a energetika (vrátane rafinérií) v základnom scenári spolu predstavujú približne 45 % očakávaného globálneho rastu dopytu po plyne v rokoch 2024 až 2030. Energetický sektor je druhým najväčším prispievateľom k rastu globálneho dopytu s viac ako tretinou čistého nárastu. Región Ázie a Tichomoria predstavuje viac ako polovicu rastu dopytu v sektore energetiky. Významnú úlohu zohráva aj rastúci dopyt po elektrine na Blízkom východe, ktorý v rokoch 2024 až 2030 prinesie nárast dopytu o viac ako 50 bcm ročne, a to predovšetkým v dôsledku rozsiahlych iniciatív na prechod z ropy na plyn, ktoré vedie Saudská Arábia. Očakáva sa, že dopyt po zemnom plyne v rezidenčnom a komerčnom sektore do roku 2030 vzrastie o takmer 50 bcm ročne, a to najmä v Ázii, Eurázii a na Blízkom východe, uviedla správa IEA.
Dopyt po plyne v sektore dopravy podľa nej porastie pomalšie ako v ostatných sektoroch, a to o takmer 35 bcm ročne, pričom rast bude do veľkej miery poháňaný cestnou dopravou v Číne, s menším príspevkom Indie. Okrem vnútrozemskej spotreby by mala do roku 2030 vzrásť spotreba LNG v sektore námornej dopravy, ktorý zahŕňa ako tankery na prepravu LNG, tak aj komerčné plavidlá poháňané LNG, o 15 bcm ročne. Dôvodom je rozširovanie flotíl, budovanie infraštruktúry na tankovanie LNG a priaznivá ekonomika v porovnaní s inými alternatívnymi palivami.
Globálny trh s LNG sa chystá na väčšiu likviditu a diverzitu cien
Úloha dlhodobých zmlúv o dodávkach LNG zostáva kľúčová ako účinný mechanizmus rozdelenia rizika medzi predajcami a kupujúcimi. Dlhodobé zmluvy, alebo zmluvy s trvaním desať a viac rokov, predstavovali 75 % objemov zmluvne dohodnutých od roku 2022, čo odzrkadľuje preferenciu predajcov a kupujúcich v oblasti zabezpečenia dopytu a ponuky.
Databáza zmlúv o LNG, ktorú má IEA, naznačuje, že sa vyvíjajú smerom k väčšej flexibilite a diverzite cien. Očakáva sa, že podiel zmlúv bez miesta určenia bude do roku 2030 predstavovať viac ako polovicu celkového objemu LNG. Medzitým sa cenové podmienky stanú diverzifikovanejšie, pričom indexácia na obchodné huby a hybridné cenové vzorce získajú na popularite na úkor indexácie na ropu.
Na základe existujúcich aktívnych zmlúv sa očakáva, že podiel zmlúv o dodávkach LNG indexovaných na ropu klesne do roku 2030 na približne polovicu zmluvne dohodnutých objemov. Úloha portfóliových hráčov v obchode s LNG rastie, čo poskytuje konečným kupujúcim väčšiu voľnosť. Rastúca flexibilita a likvidita trhu s LNG nadobúda čoraz väčší význam pri reagovaní na ponukové a dopytové šoky, čím prispieva k zabezpečeniu bezpečnosti dodávok, uviedla IEA.
Zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka (CCUS) môže znížiť intenzitu emisií pri dodávkach LNG
Dodávky LNG majú značnú emisnú stopu, predovšetkým pokiaľ ide o CO2, ale aj metánové úniky, pričom emisie Rozsahu 1 a 2 sú rozložené medzi upstreamové operácie, spracovanie a prepravu plynu a skvapalňovanie. Zachytávaním a ukladaním CO2 v upstreamových operáciách aj v operáciách skvapalňovania by výrobcovia LNG mohli znížiť časť svojich emisií a zároveň zachovať energetickú bezpečnosť a flexibilitu, tvrdí IEA.
Medzi hlavnými výrobcami podľa nej rastie záujem o CCUS. V Austrálii bol v roku spustený projekt Gorgon LNG, ktorý zahŕňa aj vtláčanie CO2. V Katare bolo v roku 2019 uvedené do prevádzky veľké zariadenie na zachytávanie a ukladanie CO2 v Ras Laffan, ktoré sa v súčasnosti rozširuje. V juhovýchodnej Ázii rozvíjajú projekty CCUS Indonézia aj Malajzia. Tie by mohli znížiť emisnú intenzitu ich vývozu LNG. V USA niekoľko developerov projektov LNG oznámilo plány na integráciu riešení založených na CCUS do existujúcich alebo budúcich skvapalňovacích zariadení.
CCUS sa v sektore LNG posúva od demonštračnej fázy k fáze zavádzania. Aktuálne prebiehajúce projekty naznačujú, že do roku 2030 by sa CCUS mohlo stať čoraz dôležitejšou súčasťou nových dodávok LNG, čo by ovplyvnilo prístup k financiám a dlhodobým zmluvám na trhoch, kde sa dôkladne sleduje uhlíková intenzita, konštatuje správa IEA.
Nízkoemisné plyny sa do roku 2030 výrazne rozšíria, a to najmä vďaka biometánu a vodíku
Očakáva sa, že v strednodobom horizonte bude nasadzovanie nízkoemisných plynov pokračovať rýchlym tempom. Podľa prognóz IEA by sa dodávky nízkoemisných plynov mali do roku 2030 zvýšiť dvojnásobne. To znamená nárast o viac ako 20 bcm ekvivalentu. Napriek tomuto rastu bude vplyv nízkouhlíkových plynov na globálnu bilanciu plynu do roku 2030 naďalej obmedzený. Očakáva sa, že na konci tohto desaťročia budú predstavovať menej ako 1 % celosvetových dodávok plynných palív.
Produkcia biometánu by sa v rokoch 2024 až 2030 mala viac ako zdvojnásobiť a prispieť vyše 50 % k celkovému nárastu nízkouhlíkových plynov v tomto období. Predpokladá sa, že nízkoemisný vodík bude v rokoch 2024 až 2030 rásť priemerným tempom 33 % ročne z veľmi nízkej základne. Naopak, e-metán sa v prognózovanom období bude ťažko presadzovať, čo si vyžiada sústredené úsilie nových výrobcov a spotrebiteľov o vytvorenie životaschopných dodávateľských reťazcov, účinných podporných mechanizmov a nákladovej efektívnosti, uzavrela správa IEA.