Varšava 15. apríla 2020 – Pandémia koronavírusu môže tento rok spomaliť počiatočné plány na prijatie európskeho zákona o klíme a množstvo ďalších politických návrhov súvisiacich s Európskou zelenou dohodou, diskusie o ktorej výrazne spomalila. Tvrdí to analytik Robert Jeszke z poľského Centra pre klimatické a energetické analýzy (CAKE).

Kríza spojená s vírusom udrela krátko po predložení návrhu zákona o klíme v EÚ s plánmi na zvýšenie cieľa redukcie emisií do roku 2030 zo súčasných 40 % na 50 – 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. „Pokiaľ ide o trh s uhlíkom v EÚ, súčasná cena emisných kvót (EUA) čoraz viac odráža negatívny sentiment investorov spôsobený pandémiou, ktorá má širšie neblahé následky na svetové finančné trhy,“ skonštatoval Jeszke.

Koronavírus spôsobil pokles emisií z priemyselných odvetví, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami (EÚ ETS). Výsledkom bolo zníženie dopytu po EUA a pokles ich ceny, aký nebol zaznamenaný od roku 2014. Spotové trhové ceny boli vo februári na úrovni viac ako 25 eur za emisnú kvótu, v polovici marca však klesli na 15 – 16 eur a v súčasnosti sa pohybujú okolo 20 eur.

CAKE vo svojej najnovšej analýze skúma vplyv scenára zníženia emisií o 50 a 55 % do roku 2030. Cieľom je analyzovať, ako zvýšený redukčný cieľ ovplyvní výkon odvetví v rámci ETS aj mimo neho. „Predovšetkým, zvýšenie celkových klimatických ambícií EÚ si vyžaduje revíziu cieľov prijatých pre sektory v rámci ETS aj mimo neho, rovnako ako revíziu ďalších kľúčových právnych predpisov, napríklad smerníc o obnoviteľných zdrojoch energie a energetickej účinnosti,“ tvrdí Jeszke.

Ciele v oblasti klímy vo všeobecnosti ovplyvňujú ponuku emisných kvót, a teda aj cenu uhlíka. Podľa súčasnej smernice o ETS sa celkový počet emisných kvót v rokoch 2013 – 2020 lineárne znížil o pevnú hodnotu (približne 38 miliónov), čo zodpovedá 1,74-percentnému faktoru lineárneho zníženia (LRF) v porovnaní s prvým rokom. Od roku 2021 sa bude uplatňovať ročný 2,2 % LRF, aby sa dosiahol cieľ zníženia o 43 % do roku 2030 (v porovnaní s emisiami v roku 2005).

CAKE odhaduje, že splnenie nového cieľa zníženia emisií EÚ o 50 – 55 % si vyžaduje 52- resp. 57-percentné zníženie emisií. To zodpovedá ročnému zníženiu kvót o 62,13 alebo 71,83 milióna (LRF = 3,2 % alebo 3,7 %).

„Prijatie vyššieho cieľa zníženia povedie k významnému zvýšeniu cien EUA. Cieľ 50-percentného zníženia EÚ zvýši cenu EUA na 34 eur v roku 2025 a 52 eur v roku 2030, zatiaľ čo 55-percentný cieľ zvýši cenu na 41 eur v roku 2025 a 76 eur v roku 2030,“ špecifikoval Jeszke.

Plánované vyššie náklady na dodržiavanie predpisov pre ETS zariadenia v dôsledku zvýšených klimatických cieľov by v roku 2030 predstavovali 10 miliárd eur a 18 miliárd EUR pre 50 % resp. 55 % cieľ.

Zvýšenie cien EUA bude okrem toho mať významný vplyv na energetický sektor EÚ, čo povedie k rýchlejšiemu odstaveniu uhlia z výroby elektrickej energie a jeho nahradeniu hlavne obnoviteľnými zdrojmi. Ceny EUA budú veľmi závisieť – v strednodobom aj dlhodobom rámci – od rozsahu pandémie, rozsahu následnej recesie, a s tým súvisiaceho rozsahu zníženia emisií EÚ ETS.

Presne predvídať vplyv pandémie na celkové emisie a ceny uhlíka je náročné, metodika CAKE však podľa Jeszkeho umožňuje počiatočné odhady. „Predpokladajme, že sa naplní „optimistická“ možnosť zníženia emisií ETS o 10 % v dôsledku koronavírusovej krízy a zotavenie na predkrízovú úroveň v roku 2023. Tento scenár nepredpokladá žiadne významné zmeny v prognóze cien do roku 2030 za predpokladu, že zariadenia drasticky nezmenia správanie pri hedžovaní. Mechanizmus rezervy trhovej stability (MSR), ktorý funguje v ETS, by sa mal dokonale vyrovnať so situáciou a rýchlo odstrániť trhový prebytok,“ ozrejmil Jeszke.

Dosiahnutie ambicióznejšieho cieľa znižovania emisií oxidu uhličitého si vyžaduje hlbšie zamyslenie sa nad úlohou ETS pri financovaní tejto transformácie a začatie diskusií o možnom zvýšení finančnej podpory pochádzajúcej napríklad z Modernizačného fondu. „Toto je obzvlášť dôležité, pretože súčasná kríza núti všetky členské štáty EÚ okamžite vyčleniť miliardy na pomoc pri riešení aktuálnych hrozieb pre zdravotníctvo a hospodárstvo,“ uzavrel Jeszke.